PowerPlay Magazine

Milí manažéri, nedávno sa skončili MS 2010 vo futbale a už sa aj začala kvalifikácia na EURO. Aj keď mnohí z nás určite nájdu nejaké chyby vo výsledkoch zápasov, náš tím sa drží celkom statočne, pod vedením Vladimíra Weissa, o ktorom je tento článok.

Vladimír Weiss sa narodil 22. septembra 1964 v Bratislave. K futbalu ho doviedol jeho otec, Vladimír Weiss najstarší, bývalý futbalista. Bolo to v jeho piatich rokoch, kedy si futbalovú loptu brával všade, kde sa dalo. Iba v byte hrať nemohol, aby tam niečo nerozbil. A tak chodieval pred panelák, kde ho často pozoroval básnik Novomeský. Raz sa dokonca vyjadril, že je, vtedy malý, Vladko šikovný a že z neho niečo bude. Vraj to hovoril tak jasne a tak presvedčivo, akoby bol vedel, že to čo hovorí sa raz naozaj splní.

Veru, začalo sa to plniť. V roku 1976 si obliekol dres Rapidu Bratislava a odštartoval futbalovú kariéru. Možno už vtedy si všímal ťahy a spôsoby svojho trénera a bral si z neho príklad. Na futbalovom ihrisku mu to išlo veľmi dobre, často striedal miesto na ňom. Niekedy hral ako útočník, inokedy ako obranca, no vždy sa mu darilo. Dokázal spoluhráčov podržať, keď to najviac potrebovali. Boli však aj chvíle, keď to podržanie potreboval on sám. A bolo ich veľa.

V čase, keď sa Weiss dostal do prvého klubu, jeho mame, ktorej sa mohol vždy zdôveriť, keď mu bolo najhoršie, ktorej veril najviac ako vedel, diagnostikovali zákernú chorobu. Spočiatku to celkom zvládala celá rodina, malý Vladko, jeho sestra Zuzka, otec aj mama. Po roku sa však jej stav zhoršil a otec si musel nájsť prácu, ktorá by ho menej časovo obmedzovala, aby sa mohol venovať deťom a manželke. S novou prácou prišlo menej peňazí a tiež nechuť, nášho súčastného trénera, do zápasov. Nechcel chodiť na tréningy. Zrejme si uvedomoval, že čas strávený s jeho matkou je dôležitejší.

Weiss mal však príliš veľký talent na to, aby ho len tak ignoroval. Na tréning musel chodiť pravidelne a čakať na šancu napredovať.

V pätnástich, keď sa vrátil z tréningu, mu otec oznámil správu o jeho matke. Umrela. Vtedy sa mu asi zrútil celý svet. No vedel, že musí zostať silný a byť svojej mladšej sestre príkladom. Musel ju podporiť a starať sa o ňu. Rovnako na tom bol aj jeho otec, nemohol len tak padnúť bez snahy vyhrať.

Po tejto smutnej udalosti začal Weiss hrať ešte intenzívnejšie. Možno to bolo pre jeho mamu, možno mu povedala, nech hrá aspoň pre ňu.

V roku 1983 prišiel jeho prvý prestup, do ČH Bratislava. O rok neskôr však mal aj vojenské povinnosti a s nimi spätý futbal za Agro Hurbanovo. Weiss túžil, po dvoch rokoch, zmeniť dres a preto prestúpil do Interu Bratislava.

V Interi si ho začalo všímať stále viac a viac ľudí, najmä keď sa s týmto klubom vrátil do prvej ligy.

A to už preňho pripravovali dres v československej reprezentácii. Prvýkrát v ňom nastúpil v roku 1990. Za československú a slovenskú reprezentáciu hral celkovo 31 - krát, strelil v nej 6 gólov.

V roku 1994 sa rozlúčil s klubom, ktorý mu pomohol zviditeľniť sa a zavítal do Sparty Praha. Neskôr si zahral v Drnoviciach, Košiciach, aj v Dunajskej Strede. Posledný klub, kde plnil rolu futbalistu, bol Artmedia Petržalka, bol tam však aj asistentom trénera. Strávil v nej štyri roky (1996 - 2000), po ktorých ukončil profesionálnu kariéru a začal trénovať aj svojich už bývalých spoluhráčov, v Artmédii.

S Artmediou sa začala Weissova skvelá trénerská kariéra. Prvé úspechy boli v sezóne 2003/2004, kedy s tímom získal Slovenský pohár a na jar v roku 2005 sa stali víťazi Corgoň ligy.

V Lige majstrov sa mu tiež podarilo zneistiť súpera a vyhrávať. S tímom sa prebojoval do hlavnej skupiny, kde vyhrali nad FC Porto, remizovali s Glasgow Rangers. Prehru utrpeli len s Interom Miláno.

Všetky tieto úspechy slovenských fanúšikov oživili a dodali im vieru. Keď sa zrazu po trénovaní Saturnu do mája 2007, a Petržalky, stal siedmym reprezentačným trénerom Slovenska, zároveň prvým, kto našu reprezentáciu priviedol až na Majstrovstvá sveta.

Stal sa Trénerom roka 2009, aj 2010. Pod jeho vedením zažili nielen hráči, ale aj my, fanúšikovia, krásne momenty. Medzi najvýraznejšie určite patria postup na MS, vďaka zápasu v zasneženom Chorzówe (1:0), ktorý dojal k slzám aj trénera, Vladimíra Weissa, a tiež výhra nad favoritmi skupiny na MS, nad Talianmi (3:2).

Verme, že tieto pekné chvíle a úspechy ešte nekončia a že sa Weiss s tímom kvalifikujú aj na EURO 2012.