PowerPlay Magazín

Pred dvomi týždňami sa v Chorzowskom divadle stretlo veľa bývalých výborných hráčov a trénerov. Poľský klub Ruch Chorzow si pripomínal 90. výročie svojho založenia. Spomínali sa hráči a tréneri, ktorí zanechali v tomto klube stopy. Medzi nimi sa okrem Dušana Radolského, ktorý trénoval tento tím v rokoch 2007 a 2008, spomínalo aj meno Michala Vičana.

„Dodnes mnohí tvrdia, že tento Slovák bol najlepším trénerom v histórii chorzowského klubu," napísali Gazete Katowice. „Bol to tvrdý a nekompromisný muž, no futbalisti, ktorých trénoval, rad-radom potvrdzujú, že im otvoril oči a cestu do Európy," dodáva Gazeta Katowice.

Na chvílu sa však ešte vrátim k jeho hráčskej kariére. V roku 1945 sa dostal do Slovana Bratislava. Dostal šancu v strede obrany, kde zaplnil miesto po Bačkorovi, ktorý emigroval. Do tímu ho priviedol Ferdinand Daučík. Rýchlo sa stal oporou mužstva. Získal štyri tituly majstra republiky. Bol elegantným futbalistom, inteligentným, predvídavým, výbušným, dobrým v osobných súbojoch, ovládal pozičnú hru, čím zakrýval neveľké nedostatky v rýchlosti. Stal sa aj kapitánom mužstva. V roku 1947 sa dostal do reprezentácie, odohral v nej desať zápasov a v poslednom zápase v roku 1952 proti Maďarsku mal na rukáve aj kapitánsku pásku. O päť rokov neskôr ako 32-ročný ukončil kariéru. Belasý dres si obliekol 231-krát.

Ako hráč bol úspešný. Avšak ako tréner bol ešte úspešnejší. Po štyroch hráčskych tituloch so Slovanom s ním získal piaty ako tréner. V roku 1969 dokázal niečo, čo sa nepodarilo žiadnemu slovenskému trénerovi. Priviedol Slovan k víťazstvu v Pohári víťazov pohárov po tom, ako zvíťazili vo finále nad katalánskym veľkoklubom FC Barcelona.

Dva roky potom prišiel za ním do Hlohovca prezident Ruchu Ryszard Trzcionka. Rýchlo sa dohodli. Michal Vičan nakoniec pôsobil v Ruchu 5 rokov. Do roku 1976. Získal dva ligové tituly v rokoch 1974 a 1975. V roku 1974 dokonca získal s tímom double. Ešte sa s tímom dostal do štvrťfinále Pohára UEFA a štvrťfinále Európskeho pohára majstrov.

Bol prísny, ale spravodlivý. V Poľsku si vydobyl úctu. Možno aj preto, že sa nebál pozvať Karola Wojtylu, vtedy kardinála v Krakove a neskoršieho pápeža Jána Pavla II., ale zamlada aj futbalového brankára, aby im v Chorzowe posvätil trávnik.

S Ruchom obsadil v poľskej lige postupne štvrté, druhé, prvé, prvé a opäť štvrté miesto. Za päť rokov teda dva tituly, čo som už vyššie spomenul. Tých titulov teda získal presne toľko, koľko ich chorzowský klub získal po Vičanovom odchode za 34 rokov dodnes.

Huty Batory, chorzowský metalurgický kombinát, sa na začiatku roku 1976 rozhodol z ekonomických dôvodov, že už nebude tak výrazne finančne podporovať klub, prezident klubu Trzcionka skončil za zvláštnych okolností a po sezóne opustil klub aj Vičan. Ako tréner sa ešte dvakrát vrátil na Tehelné pole a belasích viedol sezónach 1976/1977 a 1982/1983.

Zomrel 27. januára 1986 po ťažkej chorobe v kruhu svojej rodiny v Bratislave. Na pohreb prišla i početná delegácia z Ruchu Chorzow a Huty Batory.

Minulé články: 1 2 3 4 5 6 7 8