PowerPlay Magazín

Mladšie generácie futbalových priaz­nivcov možno ani netušia, že Sveto­vá trofej mala až do roku 1970, teda až do záverečného hvizdu rozhodcu vo finále na Majstrovstvách sveta v Mexiku medzi Brazíliou a Talianskom slávnejšiu predchodkyňu - zlatú sošku bohyne Niké. Jej príbeh svoji­mi dramatickými zápletkami až do úplného zmiznutia z toho sveta dote­raz patrí vo futbalovom zákulisí k najpútavejším...

Túto futbalovú bohyňu víťaz­stva - Zlatú Niké zhotovil na objednávku vtedajšieho predsedu FIFA Julesa Rimeta parížsky sochár a zlatnícky majster Abel Lafleur. Merala tridsaťpäť centimetrov a vážila 3,8 kg. Vyrobili ju zo striebra so zlatými plátmi a modrým podstavcom z polodrahokamu. Na každej zo štyroch strán podstavca boli zlaté platničky, na ktoré sa vyrývali mená víťazov majstrovstiev sveta. Cenu vyčíslili v čase jej vzniku na 47-tisíc dolárov. Jej historická hodnota však bola nevyčísliteľná.

Soška bohyne prežila mnohé ťažké obdobia. Počas druhej svetovej vojny ju márne hľadali nacisti. Do ich rúk sa nedostala. Taliansky viceprezident FIFA Dr. Ottorino Barassi ju ukryl do škatule od topánok pod posteľou. Pred MS 1966 ju vystavili v rámci veľkej filatelistickej výstavy „Šport a svet" v Londýne, ktorú usporiadal Zväz anglických filatelistov v londýnskom Westminsteri. Na výstavu ju zapožičala FIFA po dohode s Brazílskou futbalovou federáciou a mala tam byť vystavená až do júlového svetového šampionátu. Krádež sa uskutočnila 20. marca 1966 medzi 11. a 12. hodinou predpoludním. Stačilo im necelých 10 minút na to, aby sa dostali do výstavnej sály zadným vchodom. V skrini nebol žiadny poplašný systém a zvuky zanikli pri hre organu v kostole. Dozorca objavil krádež krátko popoludní. Zlodej musel byť veľký futbalový fanúšik, pretože zbierky známok za niekoľko miliónov libier sa ani nedotkol. Britská televízia prerušila vysielanie, aby oznámila túto šokujúcu správu. Scotland Yard odštartoval obrovské pátranie.

Po týždni bezvýsledného pátrania sa trofej znovu objavila. Strážnik majáka na Temži, David Corbett sa vybral so svojím psom na rannú prechádzku. Pes Pickles našiel na trávniku pri dome svojho pána balíček zabalený v novinovom papieri. „Z ni­čoho nič ma začal podráždene ťa­hať z cesty do krovia. Prskal, bre­chal. Spočiatku som tomu neve­noval pozornosť, až potom, čo ma schytil za nohavice, som odhrnul krovie. Ležal v ňom balík v novino­vom papieri, pod ním čierna škatu­ľa. Strhol som vrchnák a zbadal ná­pis Brasil 1962. Oblial ma pot, keď som sa spamätal, rýchlo som išiel na políciu." Balíček tam odhodil Edward Bletchley, ktorý chcel sošku pôvodne vymeniť za 15 tisíc libier.

O 4 roky neskôr na MS 1970 v Mexiku si Brazília vybojovala svoj tretí titul majstrov sveta a sošku už získala natrvalo do svojho vlastníctva. Svojmu osudu však soška neunikla. V noci z 19. na 20. decembra 1983 túto trofej ukradli dvaja ozbrojení lupiči zo sídla Brazílskej futbalovej federácie. Zviazali nočného strážcu a v priebehu tri a pol hodiny ju ukradli z oceľovej vitríny s nepriestrelným sklom. Šéfa štvorčlenného gangu zatkli až po desiatich rokoch od krádeže v júli 1994 a odsúdili ho na deväť rokov väzenia. Vyšlo však najavo, že sošku predali za 24 tisíc dolárov zlatníkovi, ktorý ju roztavil.

Nesmrteľnosť zlatej sošky bohyne Niké sa neudržala a tak Brazília, a s ňou aj celý futbalový svet, sa musí uspokojiť už len s jej kópiou. Má ale dôstojného nasledovníka. Je ním Svetový pohár FIFA, vyrobený z 18-karátového zlata. Tri roky pred MS 1974 z viac ako pol stovky návrhov vybrala špeciálna porota model milánskeho sochára Silvia Gazzanigu. Meria 36,5 cm, váži viac ako šesť kilogramov. Prvý raz ju zodvihol nad hlavu kapitán NSR Franz Beckenbauer v roku 1974 po zisku titulu Nemecka na Olympijskom štadióne v Mníchove a naposledy tento rok kapitán Španielska Iker Cassillas na Soccer City Stadium v Johannesburgu. Na podstavec trofeje sa zmestí až 17 tímov - majstrov sveta, takže FIFA nemá až do roku 2038 starosť o to, o akú trofej budú hrať tímy na MS. Na rozdiel od zlatej Niké futbaloví majstri sveta získavajú do trvalého vlastníctva iba jej pozlátenú repliku. Originál zostáva naďalej v sídle FIFA. Pre istotu, aby Svetovú trofej FIFA nebodaj nestihol rovnaký osud ako jej staršiu a možno i slávnejšiu predchodkyňu.