PowerPlay Magazine

Dátum, ktorý zasiahol celé športové Slovensko. Deň, kedy sa zastavil čas nielen v našej krajine. Smútok, beznádej, nekonečná otázka PREČO!? Pre toho, komu tento dátum nehovorí nič, to tieto riadky ozrejmia. Ten, čo si to pamätá ako včera, si so mnou zaspomína. Áno, nasledujúce riadky budú venované skvelému hokejistovi, podľa niekorých názorov dokonca legende slovenského hokeja.

Pavol Demitra (†36), hráč, gentleman nielen na ľade, človek s velkým srdcom. Idol mnohých hokejistov, ktorý už nie je medzi nami presne rok. Možno sa to zdá ako včera, no je už rok po tom, čo sa neďaleko ruského Jaroslavľu zrútilo lietadlo JAK-42. Demo bol na palube jedným z 37 prepravovaných členov tímu Lokomotivu.

Čo predchádzalo neštastiu? To sa možeme iba domnievať.

Slovensko, Česko, Rusko, Nemecko, Lotyšsko, Bielorusko, Švédsko, Kanada - to sú krajiny, ktorých sa strašná tragédia dotkne priamo. Ďen ako každý iný? To sotva, veď sa blíži prvý ligový zápas v sezóne. Zajtra to bude duel v bieloruskom Minsku proti miestnemu Dinamu. Každý chce do sezóny vykročiť víťazstvom. Hráči Jaroslavľu určite nie sú výnimkou.

Pár mesiacov späť sme sa už s Pavlom raz lúčili, no nebolo to navždy... 9. mája 2011 sa Demo rozlúčil so slovenskou reprezentáciou po poslednom zápase Slovenska na MS 2011, ktoré sa konali v Bratislave a Košiciach. Bola to veľmi emotívna rozlúčka. Paľo okrem iného povedal aj: “Zatiaľ je plán, že toto bude môj posledný rok. Teraz sa chcem venovať svojej rodine a svojim deťom. Chcem pomáhať hokeju v Trenčíne a na Slovensku, pretože ten ide strašne dole kopcom, všetci to vidíme. Či už je to osemnástka, alebo dvadsiatka. Talenty nevyrastajú. Celá naša generácia by sa mala po skončení kariéry snažiť niečo vrátiť Slovensku, aby sme nepadli oveľa nižšie, ako to teraz vyzerá.” Slová, ktoré sa nikdy nenaplnia.

Hráči sa chystajú na odlet do Minska. Lúčia sa s rodinami. Tie im najskôr prajú veľa šťastia v zajtrajšom zápase, nikto ešte netuší, že sa žiadny konať nebude, že nebudú mať štastie už pri samotnej ceste. Celý tím nastupuje do lietadla. V Tušoni panuje dobrá nálada. Čo nevidieť budú vystupovať na letisku v Minsku. Ich JAK je už pripravený.

V roku 2005 sa hrdým rodičom Pavlovi a Majke narodili dvojičky a po synovi Lucasovi to bolo druhe a tretie dieťa. Boli to dvojičky, no už vtedy zasiahlo rodinu Demitrovcov nešťastie strašných rozmerov. Zarino dvojča Tobias mal vážnu chybu dýchacich ciest a to bol dôvod, prečo o neho po štyroch dňoch prišli. Silná rana, ktorá zasiahla celú rodinu.

Lietadlo sa “symbolicky” pripravuje na odlet prave v čase, kedy sa začínaju hrať prvé zápasy novej sezóny. Piloti štartujú všetky tri motory lietadla, sú to aj oni, ktorých neskôr označia za zodpovedných. Lietadlo sa rozbieha a roluje po dráhe. Piloti robia chybné rozhodnutia, no keďže o tom nevedia, pokračujú ďalej. Lietadlo sa snaží odlepiť od zeme, no darí sa to až z trávnateho povrchu za ranvejom.

Lietadlo Jak-42 bolo vyrobené ešte v sedemdesiatych rokoch. Stroj, ktorý zohral hlavnú rolu pri nehode lietal od roku 1993. Spoločnosť (Yak Service), ktorá prevádzkovala toto lietadlo mala už skôr problémy s bezpečnosťou, za čo mala v roku 2009 zákaz lietať. O rok neskôr dostali zákaz lietať do EU, no nie s lietadlami JAK-42 ale s verziou 40. Momentálne má spoločnosť odobratú licenciu a zrejme už nikdy lietať nebude.

Nálada v lietadle sa prudko mení, každý si uvedomuje, že sa niečo deje. Lietadlo sa rozbieha príliš dlho a už dávno malo byť vo vzduchu! Hlavami hráčov prebiehaju myšlienky na rodiny, každý si uvedomuje, že je veľmi zle. Lietadlo je už vo vzduchu, no nebude tam dlho. Len pár sekúnd po tom, ako sa konečne odlepilo zo zeme, naráža do antény.

Nebyť chýb pilotov, sfalšovaných dokumetov, ktoré piloti mali, aby mohli uskotočniť let a fatálneho podcenenia bezpečnostných predpisov, mohlo byť všetko inak. No toto sa stalo v Rusku a podobné “súhry náhod” sú krajinách tohto typu na dennom poriadku. Ďalšie príklady nie je ťažké nájsť, dokonca priamo zo športovísk v Rusku, prípadne z Ukrajiny, čo je takmer to isté, no to už sme inde ako sme začali...

Lietadlo z niekoľko metrovej výšky padá na zem v 250 kilometrovej rýchlosti a prelamuje sa na dve polovice. Tu si netrúfam ani len myslieť na to, čo sa odohráva v týchto posledných sekundách v kabíne, či v hlavách hráčov, nie to ešte písať o tom. Hneď po rozlomení sa zvyšky lietadla vznietia a jedna časť padá do Volgy. Záchranné zložky sa ponáhľajú na miesto, no nedokážu pomôcť už takmer nikomu. Zachrániť sa im darí iba letového inžiniera a hráča Alexandra Galimova, ktorý však zomiera 12. septembra 2011.

Slovenský hokejový svet najviac zasiahla strata geniálneho prihrávača Pavla Demitru. Ako som už spomínal vyššie, toto nebola pre rodinu Demitrovcov prvá smutná rana osudu. No táto sa nedotkla iba ich rodiny, ale celého slovenského národa.

Pavol Demitra a par faktov o ňom:

- narodil sa v Dubnici nad Váhom 29. novembra 1974

- hokej začal profesionálne hrať za HK Spartak Dubnica, potom pokračoval v trenčianskej Duke

- v zámorí začínal za klub Ottawa Senators a pendloval medzi klubom NHL a farmou Prince Edward Island Senators

- asi nejlepšie roky zažil v ďalšom pôsobisku, ktorým bolo St. Louis Blues, nezabudnuteľný bol predovšetkým jeho útok s Bartečkom a Handzušom

- počas lock out-u v NHL si znova zahral domácu extraligu, kedy hájil farby Dukly Trenčín

- po návrate do NHL vystriedal LA Kings, potom Minnesotu Wild a Vancouver Canucks

- posledný klub, za ktorý hral bol Lokomotiv Jaroslavľ, kde patril k oporám, odohral tam jednu sezónu, no začiatku dalšej sa už spolu so všetkými spoluhráčmi nedožil

Čo o ňom povedali ľudia, ktorí ho poznali aj nepoznali?

Agent Pavla Demitru Matt Keator ešte v deň nehody povedal: "Je to jednoducho hrozné. Bol to taký populárny človek, mal ho rád každý, s kým hral. Bol som tam pred troma týždňami, bola to taká zábavná partia. Vyzerali ako skvelá skupina chalanov, boli si veľmi blízki. Pavol bol najlepší. Bol veľmi obľúbený a staral sa o všetkých spoluhráčov. Dobrým ľuďom sa stávajú zlé veci a toto je presne taký príklad."

Marián Gáborík: “Neexistujú slová, ktoré by dokázali opísať tú tragédiu. Stále tomu nedokážem uveriť. Paľo bol jedným z mojich najlepších kamarátov, pomohol mi vždy vo všetkom. Zažili sme toho spolu veľmi veľa. Neverím, že ho už nikdy neuvidím.”

Marián Hossa: „Stále tomu neverím. To nemôže byť pravda, veď... Prečo sa niečo také stalo, prečo, prečo, prečo? Stále som dúfal, že Pali na palube nebol. Aj som mu volal na slovenský a ruský mobil a nič. Stále som dúfal, že zavolá, ale nestalo sa... Nie, nemôžem tomu uveriť, je to strašné.“

Henrik Sedin: "Poznali ste ho možno ako najlepšieho hráča Slovenska v histórii. Na olympijskom turnaji vo Vancouveri, kde sa stal najproduktívnejším hráčom, jasne ukázal, aký dobrý v skutočnosti bol. Demitra bol skvelý spoluhráč a mal vždy dobrú náladu."

Na diskusných fórach ľudia tiež písali na Palovu adresu:

“Dávno som sa nemodlil, ale teraz sa modlím, aby tam Palo nebol”

“Bol to hokejový velikán, človek s veľmi dobrým srdcom a človek s veľký " Č " !

"PÁNA Demitru som si veľmi vysoko vážil, tá poobedňajšia správa z Východu bola veľmi krutá."

"Vyjadrujem hlbokú sústrasť pani manželke Majke a rodine."

"PÁN DEMITRA BY SI ZASLÚŽIL POSLEDNÚ ROZLÚČKU SO VŠETKÝMI ŠTÁTNYMI POCTAMI !”

“Pali nieeeeeeeeeeee :-(“

“Ja tomu neverím nie nie neverím”

“Boli to úžasní ľudia, bojovali za naše národy, je strašné pozerať sa na to, aký je svet nespravodlivý :(“

Od maželky Majky Paľovi:

„...Chudobná, bosá, slepá a hnusná by som chcela byť, keby Ťa to malo zachrániť.

Ruky, nohy a ani oči by som nemusela mať, stačilo by mi, že počujem Ťa s deťmi sa hrať.

Hneď by som svoj život za Tvoj vymenila, aspoň by som sa ukľudnila,

že konečne si život budeš už len užívať a nebudeš tak tvrdo pracovať,

lebo Ty si, Paľko, od malička iba drel, leňošiť a oddychovať len počas leta smel.

Preto by som rada bola, keby som sa v nebi s Tebou vymenila a život s deťmi a blízkymi Ti dožičila.“

Úplne na záver ešte posledných pár slov čo Paľo povedal pred odletom do Ruska, keď mu volal Vilo Rozboril z relácie Modré z neba a prosil ho o pomoc pri jednom príbehu. Demo ho po chvílke zastavil slovami:

„Kašli na to, jasné, že ideme do toho. Chlapca obdarujeme, urobíme pre neho všetko. Zoženiem čo najviac chalanov, pretože život je príliš krátky, aby sme si v ňom jeden druhému nerobili radosť,”

Keď si znova a znova čítam tieto slová ako by som ho v hlave počul.

Ešte to nie je dosť dávno...:(