PowerPlay Magazine

Vitajte, milí naši čitatelia, pri čítaní PP Magazínu. Dnes sa vám prihováram prostredníctvom článku, ktorý má za účel nadviazať na dva predchádzajúce spomienkové príspevky na zosnulých bitkárov. Ak však čakáte kontinuitu v podobe predstavenia ďalšieho z rady nedobrovoľne odídených surovcov, pardon za výraz, ale ste na omyle. Dnes sa totiž budeme venovať úvahám o význame takýchto hráčov a pokúsime sa spoločne zanalyzovať únosnú mieru agresie a brutality na ľadových plochách NHL. Do slovíčka „spoločne" vkladám istú nádej na rozprúdenie diskusie o tejto problematike. Dovoľte mi teda na úvod zopár viet, odstavcov a myšlienok, nech máme na čom stavať. V nasledujúcich riadkoch si predstavíme najbrutálnejšie zranenia, pofilozofujeme si trochu nad úlohou bitkára v NHL a v neposlednom rade nás čaká „stretnutie" s B. Shanahanom a jeho pohľadom na už spomínanú brutalitu.

Mantinely

Všetci dobre poznáme význam slova mantinel. My sa však dnes venujeme jeho sekundárnemu, prenesenému významu. Nejdeme teda opisovať konštrukciu mantinelov na ľadovej ploche, ale skôr výdrž tých pomyselných. Kde je teda hranica a miera únosnosti brutality počas hry? Toť otázka a včul Babo raď!

Úlohou bitkára v NHL je podľa môjho skromného názoru pravdepodobne robenie show pre publikum. Ak by som mal použiť slovenský ekvivalent, povedal by som, že ide o divadlo a akési zatraktívnenie športového zážitku. Určite sa teraz mnohým z vás vybavia bitky, v ktorých však o divadlo už nešlo. A natíska sa aj otázka, či naozaj ide o show ak v mnohých prípadoch sledujeme koniec potýčky krvavou trajektóriou, keď dobitému pomáhajú na striedačku. Pokiaľ skutočne ide o privedenie divákov do varu a vyburcovanie emócií, malo by to v tejto rovine aj ostať. Súčasný stav je totiž taký, že dvoch kohútov od seba rozhodcovia odtrhnú až keď jeden z nich skončí na ľade. Do tohto momentu má teda silnejší z dvoch bijúcich sa šancu vytrieskať zo svojho soka dušu a ak sa „posnaží", obecenstvo dostane možnosť skontrolovať farbu jeho krvi. Pomohli by prísnejšie tresty? Zrejme nie, keďže už samotné bitky sú brané ako lákadlo. A prísne tresty tu sú, ale prídu na rad až v prípadoch, keď sa to na ľade skutočne zvrháva. Súčasný stav si teda žiada buď prísnejšie tresty už len za vyprovokovanie bitky, alebo pristúpiť k akémusi mantinelu. Ja osobne sa pohrávam s myšlienkou zákazu istých typov úderov. Hovorím o úderoch do oblasti hlavy. Ak majú bitky ostať tou už spomínanou show, musia sa pri nich hráči vyvarovať zbytočnej brutality a neprimeraného násilia. Pokiaľ by sme však chceli ustúpiť od konceptu zábavy pre oko diváka a chápať tieto potýčky ako výsledok vyburcovaných emócií, treba dvoch hašterivcov od seba odlepiť už v zárodku agresie. Toto je ale úloha pre vedenie NHL a rozhodcov. My diváci môžeme len dúfať, že v našom obľúbenom športe nie sú hráči odmeňovaní za knockoutovanie súpera tak, ako sa ukázalo v NFL.

Bitky však nie sú hlavným problémom čo sa násilia týka. Oveľa závažnejšími prehreškami, ktoré sa často končia otrasom mozgu, sú nedovolené zákroky na hlavu. Tí, ktorí sledujeme dianie v zámorí máme dodnes pred očami toľko diskutovaný zákrok Zdena Cháru na Maxa Paciorettyho. Druhý menovaný skončil po možno nechcenom narazení na mantinel ležať na ľade so zlomeným stavcom a silným otrasom mozgu.

Video

Takýchto zranení je však omnoho viacej. Svoje o tom vie aj Sidney Crosby, ktorý musel viackrát vypustiť niekoľko zápasov práve kvôli už spomínanému otrasu mozgu. Tieto výpadky ho stáli pozíciu najproduktívnejšieho hráča ligy a to tiež nie je nič príjemné. Je pochopiteľné, že veľké hviezdy a obávaní strelci vždy boli a budú terčom nedovolených zákrokov, ale tu už pohár preteká. A nie Stanleyho pohár. Vedeniu NHL pomaly dochádza trpezlivosť pri pohľade na štatistiky takto zranených hráčov (bez ohľadu na ich výkonnosť) a daň, ktorú si dlhodobá neúčasť v hre vyžiada doba liečenia ako na tíme, tak aj na osobnej kariére postihnutých hráčov. Previnilci potrebujú prísnejšie tresty a napadla mi aj myšlienka pokutovať tímy, za ktoré oní hráči hrajú. Tímom so surovcami v kádri by mohli byť obmedzované rozpočty vzhľadom na závažnosť spôsobených zranení súperovi.

Boj na dlhé lakte

Dôležitým faktorom je však aj prevencia. Tejto úlohy sa v súčasnosti zhostili výrobcovia prilieb a sľubujú menej časté otrasy mozgu tým, že sa zlepší fixácia hlavy a zredukuje rotačný efekt pri nárazoch. Na priloženom obrázku si môžete prezrieť nový výtvor od firmy Bauer. Ide o helmu, ktorá má slúžiť práve na vyššie spomínaný účel.

Do boja proti nešetrným zákrokom sa púšťa aj nový šéf Disciplinárnej komisie NHL - Brandan Shanahan. Treba ale povedať, že „Shanny" tiež nebol jedným z tých kľudnejších hráčov. Aj od neho si veľa chlapcov užilo zopár buchnátov. Za svoju kariéru si takto nazbieral 2894 trestných minút. Možno je však práve on správnym človekom na správnom mieste, keďže dokonale pozná okolnosti vzniku takýchto situácií a zdá sa, že už našiel aj recept. Na svojom športovom dôchodku sa venuje dosť nevďačnej práci. Trestá svojich bývalých spoluhráčov, ale ako sa vyjadril, nečaká nijaké tľapkanie po chrbte. Uvedomuje si závažnosť zranení v lige a ako znalec problematiky apeluje na hráčov aby sa umiernili. Ak to nepôjde podobrotky, môžu sa tešiť na prísnejšie tresty, ktoré už stihol mnohým porozdávať.

Je potešujúce, že si bývalí hráči uvedomujú ako to na ľade v skutočnosti vyzerá a aj s tým mienia niečo robiť. Je to však boj. Tvrdý a dlhý, pretože hocijak môžu byť prísne tresty, problém sa skrýva v mentalite hráčov. Určite nikto nechce, aby sa z NHL stal balet alebo krasokorčuľovanie s občasnou streľbou na bránu, ale ani surová súťaž v predbiehaní sa kto zrazí na ľad viacej hráčov. Ide len o minimalizovanie počtu zákrokov smerujúcich na hlavu pri pästných súbojoch aj fauloch. Divák si určite nepraje vidieť ako jeho obľúbenca odnášajú na nosidlách. Ten istý divák na druhej strane ale očakáva aj nejaké to „vzrúšo", pretože hokej je bez debaty surová a tvrdá hra a rád by videl aj bitky, ale mali by sme nájsť takú mieru aby hokej ostal síce tvrdou, no nie brutálnou hrou.

Ako vnímate bitky počas hry vy, naši čitatelia? Súhlasíte s nimi len do určitej miery, alebo vôbec? Podarí sa podľa vás „Shannymu" umierniť a vychovať agresorov, alebo je to podľa vás vopred stratený boj?