Uhádni mesto!
Pokiaľ vás názov článku nezaujal, tak si prečítajte posledný odstavec na konci článku...
Vy ostatní (traja :) ), ktorí si trúfate na základe historických indícií a príbehov uhádnuť, o ktoré mesto sa jedná, sa snáď dobre zabavíte a navyše získate dobrý tip na výlet. Nebojte sa, nebudem vás obťažovať rokmi a letopočtami a budú aj obrázky. :)
Na území dnešného mesta sa našli stopy osídlenia už z doby kamennej a významné náleziská keltského osídlenia, my však začneme Rímskou ríšou.
Príbeh prvý – rímsky
Iste viete, že hranice Rímskej ríše boli chránené reťazou opevnení zvanou Limes Romanus. Táto hranica prechádzala aj územím dnešného mesta a jedno takéto opevnenie bolo len pár kilometrov od neho. Svoje pôsobisko tu mala rímska armáda čítajúca 6000 vojakov. Takáto posádka potrebovala aj značný obslužný personál, takže tu vzniklo rímske mesto Brigetio, ktoré obývalo 15-20 tisíc ľudí. Brigetio bolo rímske mesto so všetkým, čo k tomu patrí – kúpele, amfiteáter, honosné vily rímskych občanov, atď. Na druhom brehu rieky bolo predsunuté opevnenie Celemantia. Územie za hranicou ovládali Markomani, ktorým sa ale rímske budovanie pevností príliš nepozdávalo, a tak sa tu rímski vojaci nenudili. To, samozrejme, značne znepokojovalo rímskeho cisára Valentiánusa I., ktorý sa rozhodol markomanské kmene poraziť. Vojská viedol osobne a víťazne. Osobne viedol aj rokovanie s veliteľmi porazených Markomanov práve v Brigetiu. Po stretnutí mu ale prišlo zle a do rána sa porúčal na onen svet. O príčine jeho smrti sú len dohady...
Zaujímavosti:
- Rimania tu pobudli štyri storočia.
- Svojich významných mŕtvych pochovávali v kamenných sarkofágoch, ktoré vystavovali na verejných priestranstvách.
Kamenné sarkofágy vystavené v rímskom lapidáriu v bastióne č. VI.
Freska z rímskej vily v Brigetiu
Príbeh druhý – bojovný
V období sťahovania národov sa tu na niekoľko storočí usadili avarské kmene. Našlo sa tu veľa artefaktov a pohrebísk, dokonca aj jazdeckých hrobov. Na tomto mieste sa usadili zrejme kvôli brodu cez rieku. Avari neskôr padli za obeť franskej a slovanskej expanzii. Podľa niektorých zdrojov cez tento brod prešli na ceste do Veľkomoravskej ríše aj vierozvestci Konštantín a Metod. Príchodom maďarských kmeňov sa začína trvalé osídlenie. Vzniká niekoľko dedín, ktoré sa neskôr spoja do nášho hľadaného mesta. Zároveň pri sútoku riek vzniká zemný hrad, neskôr prebudovaný na kamenný. V období tatárskych nájazdov bol hrad viackrát obliehaný, Tatárom sa ho ale nepodarilo dobyť. Najväčšie boje však mesto ešte iba čakali, keď do Uhorska vpadli Turci. Hrad bol prestavaný na pevnosť (dnes Stará pevnosť) ležiacu pri sútoku dvoch riek. Tretiu stranu pomyselného trojuholníka tvorila široká vodná priekopa, takže pevnosť bola zo všetkých strán chránená aj vodou. Zaťažkávajúca skúška prišla vzápätí, keď sa prirútil sinajský paša so stotisícovou armádou. Napriek tomu, že obrancov pevnosti nebolo ani 1500, sa mu ju nepodarilo dobyť. Osmanská ríša tu ale strašila dlho a neustála hrozba podnietila rozšírenie pevnosti o Novú pevnosť.
Zaujímavosti:
- Na území mesta bolo odkrytých 8 avarských pohrebísk, 153 hrobov a 63 jazdeckých hrobov (jazdec pochovaný spolu so svojím koňom).
- Kráľ Matej Korvín dal vybudovať vo vnútri hradu renesančný palác, kde chodil na dovolenky.
- Obrancovia hradu pred vojskom sinajského pašu vypálili mesto, aby tým sťažili pozíciu obliehajúceho vojska.
- K pevnosti patrili aj predmostia na protiľahlých brehoch oboch riek, z ktorých sa neskôr stali samostatné pevnosti.
Avarský artefakt – hlava grifa
Obliehanie pevnosti tureckou armádou
Stará a Nová pevnosť podľa dobovej kresby
Stará a Nová pevnosť dnes (foto Peter Kuczman)
Príbeh tretí – kráľovský
Vráťme sa ale do čias, keď Turci dobyli Srbsko. Keď Albrecht Habsburský umrel na červienku, ktorou sa nakazil počas bojov s Turkami, nezanechal mužského potomka. Zanechal však tehotnú manželku, kráľovnú Alžbetu Luxemburskú, ktorá bola právoplatnou dedičkou trónu. Väčšina šľachty sa ale nemienila podriadiť panovaniu ženy, a tak ju chceli nasilu oženiť s poľským kráľom. Alžbeta sa tomu nepodriadila, plánovala totiž porodiť syna a korunovať ho za uhorského kráľa. Uchýlila sa preto do hradu v hľadanom meste, ktorý jej ostal verný. Lenže k právoplatnej korunovácii bola potrebná svätoštefanská koruna, ktorú strážili na nedobytnom hrade Vyšehrad. Vyslala teda svoju dvornú dámu Helenu Kottannerovú, aby sa pokúsila korunu ukradnúť. Bolo to ako z bondovky, na dlhšie rozprávanie. Každopádne sa Helene podarilo korunu ukradnúť z klenotnice a prepašovať ju zašitú do vankúša z prísne stráženého hradu, priamo spod nosa uhorskej šľachty. Po strastiplnej ceste korunu dopravila ku kráľovnej. Ešte tej noci sa pod ochranou hradných múrov narodil budúci kráľ Ladislav, zvaný Pohrobok.
Zaujímavosti:
- Helena Kottannerová napísala svoju autobiografiu ako vôbec prvá žena. Nedávno bola vydaná aj v slovenčine (Spomienky Heleny Kottannerovej), a tak si v nej môžete prečítať, okrem iného aj podrobný popis, ako sa jej podarilo ukradnúť korunu, ale aj popis korunovácie, atď.
- Za svoje zásluhy dostala Helena a jej manžel do daru dedinu Vieska patriacu k Bratislavskému hradu.
- Ladislav Pohrobok to nemal s kraľovaním ľahké, napokon zomrel ako 17-ročný, pravdepodobne na leukémiu.
Rodák mesta kráľ Ladislav V. Habsburský, zvaný Pohrobok
Príbeh štvrtý – katastrofický
Po porážke Turkov sa mesto začalo spamätávať, obnovoval sa bežný život, opravovali sa budovy, kostoly, radnica, rozkvital obchod. Toto pokojné obdobie však netrvalo dlho a už o niekoľko rokov Rákócziho kuruci hrozili obliehaním mesta. Mešťania sa zaprisahali, že ak Boh zažehná túto hrozbu, postavia v centre mesta trojičný stĺp. Nakoniec po dlhých rokovaniach a úplatkoch kuruci upustili od napadnutia mesta, avšak na postavenie trojičného stĺpa sa akosi zabudlo. Sedem rokov po týchto udalostiach udrela na mesto morová epidémia, ktorej podľahla tretina obyvateľstva. Vtedy si obyvatelia spomenuli na prísľub a trojičný stĺp postavili. Mesto sa rýchlo spamätalo a za pár desaťročí sa stalo jedným z najväčších miest vtedajšieho Uhorska.
Lenže na mesto čakala séria ďalších pohrôm. Začalo to požiarom mesta a pokračovalo obrovským zemetrasením. Podľa odhadu odborníkov mohlo mať magnitúdu 5,8. Zemetrasenie si vyžiadalo 63 ľudských životov a vyše 100 zranených, zrútilo sa 7 kostolov, vyše 1000 budov bolo ťažko poškodených alebo zničených. Štyri roky nato vypukol ďalší požiar, ktorý spustošil celé mesto, zhoreli ešte aj lode na rieke. Skazu mesta dokonalo ďalšie zemetrasenie, ktoré malo epicentrum pri pevnosti, takže značne poškodilo aj tú. Cisár Jozef II. po návšteve spustošeného mesta navrhol mesto už neobnoviť a postaviť radšej nové na druhom brehu rieky. Obyvatelia však mesto obnovili na pôvodnom mieste.
Zaujímavosti:
- Obraz neznámeho autora stvárňujúci morovú epidémiu v meste bol neskôr premaľovaný na obraz stvárňujúci veľké zemetrasenie. Takže na jedinom obraze sú vlastne namaľované dve katastrofy.
- Mesto bolo pred zemetrasením piatym najväčším v Uhorsku a tretím najväčším na území dnešného Slovenska.
- Pred Turkami ušlo z Balkánu veľa Srbov, ktorí sa v meste usadili. Boli to zdatní obchodníci a patrili k najbohatším v meste. Doteraz tu stojí pravoslávny kostol, ktorý bol zemetrasením poškodený menej ako ostatné kostoly v meste.
Ikonostas pravoslávneho kostola Položenia rúcha Presvätej Bohorodičky
Trojičný stĺp, v pozadí Kostol svätého Ondreja
Príbeh piaty – revolučný
Hrozba Napoleonovho ťaženia znova upriamila pozornosť na pevnosť. Bolo ju však potrebné obnoviť a posilniť. Vývoj vojenskej techniky, predovšetkým delostrelectva, si tiež vyžiadal vybudovať obrannú líniu predsunutú ďaleko pred samotnú pevnosť. Preto sa celé mesto obklopilo reťazou bastiónov (tzv. Palatínska línia). Každý z nich bol schopný fungovať ako samostatná pevnosť, boli pospájané obranným valom a obohnané priekopou.
Miesto Napoleona však prišla maďarská revolúcia. Revolučné vojská bojovali za nezávislosť Uhorska od Habsburskej monarchie, za zrušenie poddanstva, za slobodu tlače, atď. Jedným z významných stanovíšť revolučnej armády bolo aj hľadané mesto so svojím nedobytným pevnostným systémom. Vyzeralo to na víťazstvo, lenže Viedeň si zavolala na pomoc ruskú cársku armádu. Cisárske vojsko mesto obkľúčilo, ale dobyť ho nevedelo. Ani obrancom sa nepodarilo prebiť sa von. Medzitým sa hlavné sily revolučného vojska stretli v rozhodujúcom boji pri Világosi so spojenými silami cisárskej a cárskej armády. Revolúcia bola porazená.
Mesto sa ale ešte držalo, aj napriek veľkej presile a každodennej delostreleckej paľbe. Až takmer dva mesiace po Világosi sa obe strany dohodli na kapitulácii, podmienky však diktovala strana, ktorá kapitulovala, vedená generálom Klapkom. Zrejme veľa takých prípadov v histórii nenájdete.
Zaujímavosti:
- Medzi podmienkami kapitulácie bolo napr., že revolucionári mohli slobodne odísť do zahraničia, dôstojníci si dokonca mohli ponechať svoje osobné zbrane. Tým, ktorí pred revolúciou slúžili v cisárskej armáde, bol vyplatený žold, ...
- Tieto boje potvrdili nedobytnosť mesta, ukázali však aj jeho slabinu, ktorou bolo zabezpečenie pravobrežnej strany mesta, preto sa pristúpilo k postaveniu ďalších dvoch pevností – Monoštorskej a Igmándskej.
- V novodobejšej histórii pevnosť využívali ako kasárne vojská československej, maďarskej, sovietskej, znova československej a napokon slovenskej armády. Momentálne je majetkom mesta.
- Pevnosť bola v prípade vypuknutia vojny medzi prvotnými cieľmi bombardovania NATO, pretože tu sovietska armáda mala najväčší muničný sklad v strednej Európe.
Bastión č.V Palatínskej obrannej línie (foto Miroslav Švec)
Socha veliteľa obrancov pevnosti počas revolúcie - generála Klapku
Najväčší pevnostný systém v Európe – takmer všetko sa zachovalo dodnes
Mohol som, samozrejme, rozpovedať ešte veľa príbehov, ale článok je už aj tak pridlhý... Jeden príbeh súvisiaci s PPM však ešte predsa len spomeniem. Budeme ho písať 6.6. 2015 a jeho súčasťou môžete byť aj vy!
V meste sa totiž uskutoční medzinárodné stretnutie manažérov PPM, na ktoré sa môžete prihlásiť tu:
http://ppm.powerplaymanager.com/sk/ppm-stretnutia.html?data=detail-361
Zároveň sa tým aj dozviete, či ste tipovali správne mesto :).
Pripojím ešte dva odkazy:
Turistická mapa - https://maps.google.com/maps/ms?msid=215591810159640433464.0004b44e72379ff535c6b&msa=0
fotoalbum - https://www.facebook.com/k.fotoalbum/photos_stream?tab=photos_albums
Delen op Facebook Delen op Twitter Delen op MySpace