PowerPlay Magazine

Naša U17 v posledných 3 sezónach zaznamenala obrovské úspechy. Pod vedením manažéra j400, ktorý vedie túto vekovú kategóriu od sezóny 12, sme sa dvakrát dopracovali do finále PPM Football Challenge Cupu a všetko vyvrcholilo ziskom zlatej medaily na MS. Poďme si tieto úspechy zrekapitulovať a následne vám ponúkne svoj pohľad na posledné tri sezóny sedemnástky samotný tvorca týchto úspechov -  j400.

PPM Football Challenge Cup - sezóna 12

V skupine sme čelili tímom Bulharsko, Česká republika a Srbsko. V zápase proti Bulharom sa zrodila remíza 1:1, v dueli sme boli strelecky aktívnejší, no stačilo to iba na jeden gól v podaní  Alexandra Huntoša, ktorý sa trafil v 22. minúte. O 13 minút však súper vyrovnal a stav zostal nezmenený až do záverečného hvizdu. Derby proti Čechom dopadlo rovnakým výsledkom ako náš prvý zápas. Vedenia sa do polčasu ujali českí futbalisti, no po zlepšenom výkone v druhom polčase sa Slováci dočkali odmeny v podobe vyrovnávajúceho gólu, opäť bol úspešným strelcom  Alexander Huntoš. Všetky štyri zápasy, ktoré sa odohrali v skupine 4, sa skončili remízou, o postupujúcich teda rozhodovali posledné zápasy. My sme sa v ňom stretli so Srbmi. Tento zápas sme zvládli a konečný výsledok bol pre našu družinu veľmi priaznivý. V prvom polčase nás dostal do vedenia  Bystrík Mjartan, keď premenil pokutový kop. Po prestávke zahájili slovenkí reprezentanti kanonádu na srbskú bránu a zaznamenali 4 presné zásahy. Dvakrát skóroval ostrostrelec  Alexander Huntoš, trafil sa aj ľavý obranca  Mojmír Ticovec a debakel protivníka dokončil znova z pokutového kopu  Bystrík Mjartan. Do vyraďovacej časti Slováci postupovali z prvého miesta v skupine, o skóre pred Českom.

Vo štvrťfinále sa nám do cesty postavilo  Holandsko. V dueli sme mohli vidieť výbornú prácu slovenskej obrany, ktorá Holandsku nedovolila ani jednu strelu na bránu. Hrdinom zápasu sa stal  Bystrík Mjartan, ktorý z priameho kopu z 30 metrov rozhodol o tesnej výhre 1:0.

V semifinále sa naša sedemnástka stretla s  Ukrajinou. Tá bola v priebehu celého zápasu lepším družstvom, viedla v držaní lopty i v počte streleckých pokusov. Ukrajinskí strelci však narážali na výborného  Mateja Harvana, ktorý vychytal všetkých 7 striel, ktoré mierili na jeho bránu. Slovenskí futbalisti zase v tomto dueli preukázali obdivuhodnú efektivitu, na bránu vyslali iba 2 strely, z ktorých sa ujal pokus  Ambróza Risku v 76. minúte. Naši reprezentanti sa napokon prebojovali až do finále PPM Football Challenge Cup-u.

Finálový súboj zviedli Slováci s  Fínskom. V prvom polčase Fíni v hre dominovali a túto prevahu pretavili vo vedúci gól v podaní  Henrik Rättyä, ten istý hráč navyše neskôr nepremenil pokutový kop. Slovenský tím sa v druhej polke zápasu vzchopil, na vyrovnanie to, žiaľ, nestačilo. Z víťazstva sa teda radovali Fíni, no ani Slovensko nemuselo smútiť, keď dosiahlo druhé miesto na tomto turnaji.

MS U17

Kvalifikácia

Slovenský tím sa prebojoval na svetový šampionát tretím miestom v 7. skupine kvalifikácie.

Záverečný turnaj

Šampionát pod patronátom Švajčiarska sme odštartovali v skupine 2 duelom proti  Dánsku. Slovenskí reprezentanti položili základ svojho úspechu už v prvom dejstve, v ktorom sa presadili  Ivan Gradzila, resp.  Štefan Ivanik a stav 2:0 vydržal až do záveru stretnutia. Druhé stretnutie proti  Nemecku prinieslo trápenie strelcov na oboch stranách, oba tímy dokopy vystrelili 24-krát, z toho 13 striel putovalo do priestoru brány. O niečo aktívnejším bol v priebehu celého zápasu mančaft Nemecka, no na gólmana  Viliama Nyarjaša nevyzreli, podobne ako slovenskí strelci na jeho náprotivok  Richarda Neunziga. Meranie síl teda skončilo bezgólovou remízou. Zápas proti domácim Švajčiarom zvládol slovenský tím s prehľadom. Vedenia sa ujali vďaka gólu  Maroša Gažíka v 26. minúte, na rozdiel dvoch gólov navýšil  Alexander Huntoš. Naši futbalisti nedovolili súperovi ani jednu strelu na našu bránu, a tak sme po tejto výhre postupovali do playoff z prvej priečky.

Osemfinálový duel proti  Chorvátsku držali slovenskí hráči opäť pevne vo svojich rukách. V prvom polčase súperovi prakticky nič nedovolili a sami sa presadili dvakrát. Nebol to nik iný ako  Alexander Huntoš, ktorý najskôr premenil jedenástku a v 21. minúte zvýšil na 2:0. Konečnú podobu dal výsledku  Ivan Slach a Slovensko sa po hladkom priebehu prebojovalo medzi osmičku najlepších.

I druhý zápas vyraďovacej časti turnaja zvládli Slováci na výbornú a stretnutie proti  Rumunsku ovládli rozdielom triedy 3:0. Opäť bol hlavným strojcom nášho úspechu  Alexander Huntoš, ktorý svoj tím dostal do vedenia z priameho kopu 8 minút pred koncom prvého polčasu a v 54. minúte upravil stav na konečných 3:0. Trafil sa aj  Maroš Gažík a  Matej Harvan udržal v treťom zápase za sebou čisté konto.

Dokonalá pomsta za prehraté finále PPM Football Challenge Cupu. Toto sme si mohli povedať po semifinále proti výberu Fínska. Slováci vrátili svojmu oponentovi prehru aj s úrokmi. Dlho to však na tak jasný rezultát nevyzeralo.  Matej Harvan nemal veľa roboty, keďže na neho nemierila ani jedna strela, ale i  Joel Saarikangas si držal do 76. minúty čistý štít. Práve vtedy odklial bránu súpera  Maroš Gažík, aby nakoniec za 7 minút skompletizoval hetrik. Slovenský tím tak postúpil po víťazstve 3:0 do finále.

Slovenský tím sa do finále prebojoval nevídaným spôsobom. Všetkých svojich súperov v playoff prevýšil rozdielom triedy. Stačilo urobiť posledný krok, poraziť družstvo španielskej sedemnástky.  Slovensko malo počas celého duelu miernu územnú prevahu i vyšší počet streleckých pokusov. Blížil sa však koniec zápasu a na ukazovateli skóre svietil stav 0:0. Už to vyzeralo, že sa v tomto stretnutí predĺženiu nevyhneme, keď v nastavenom čase rozhodol o osude zápasu sviatočný strelec, stredný obranca  Radovan Prokes, ktorému bol pripísaný gól po nešťastnom teči protivníka.  Slovensko teda porazilo španielske mužstvo 1:0 a mohli sme oslavovať, stali sme sa majstrami sveta!  

PPM Challenge Cup - sezóna 14

Len prednedávnom skončený turnaj znova priniesol radosť medzi zástupy fanúšikov U17-ky. Poďme však pekne po poriadku.

V skupine sme sa stretli s výbermi  Argentíny,  Českej republiky a  Rumunska. V prvom zápase proti Argentíne bol súper o niečo lepším mužstvom, či už v držaní lopty, alebo celkovom počte streleckých pokusov. Bola to však slovenská družina, ktorá sa nakoniec radovala z víťazstva. Rozhodujúci moment prišiel v 70. minúte, kedy bol v náš prospech nariadený pokutový kop, ktorý premenil menovec známeho slovenského futbalistu  Rudolf Vittek.  Slovensko vďaka tejto výhre získalo prvé tri body do tabuľky. Druhý zápas skupiny sme odohrali proti nášmu najväčšiemu rivalovi z Česka. Prestížny súboj začali lepšie Česi, keď sa v 20. minúte presadil  Marek Petr. Slovenská odpoveď však na seba nenechala dlho čakať, o 14 minút vyrovnával  Samuel Feczko. Hrdinom stretnutia sa stal  Leopold Hejtmánek, ktorý tesne po uplynutí hodiny hry vsietil víťazný gól. Toto víťazstvo znamenalo už istý postup do playoff. Posledný duel základnej časti sme teda mohli vypustiť a do stretnutia s Rumunmi sme nastúpili s nastavenou nízkou dôležitosťou. Aj kvôli tomu bol súper počas zápasu lepším tímom. Vedenia sa však ujali Slováci presným zásahom  Kristiána Gabaša  v 17. minúte. Rumuni odpovedali expresne rýchlo, keď o 2 minúty vyrovnával  Eftemie Noica, ten istý hráč rozhodol o triumfe Rumunska 2 minúty pred koncom riadnej hracej doby. Nič to však nemenilo na fakte, že  Slovensko postúpilo z prvého miesta v skupine.

Štvrťfinále

Vo štvrťfinále sme čelili   Fínsku. V prvom polčase gól nepadol, aktívnejším tímom bolo Slovensko. Tri minúty po návrate zo šatní sa presadil  Beňadik Hačko a nasmeroval Slovákov k postupu. K nemu sa neskôr pridal  Rudolf Vittek, najprv premenil v 82. minúte jedenástku a v 89. dokonal skazu fínskeho protivníka svojím druhým gólom do ich siete.

Semifinále

Náš semifinálový súper  Poľsko disponoval veľmi silným kádrom a to bolo vidieť i na ihrisku. Poliaci mali prevahu skoro v každom číselnom ukazovateli. Na našu bránu vyslali v priebehu zápasu 12 striel, no  Pavol Rojko stál vždy na svojom mieste a za svoj chrbát nepustil ani jednu. Podobne si počínal aj gólman súpera, i preto sa skóre počas 120-ich minút nezmenilo. Na rad prišiel rozstrel zo značky pokutového kopu. Prvé tri série zvládli strelci bez zaváhania, nanešťastie prvým neúspešným exekútorom sa stal  Martin Rízek. Keďže následne premenil i  Kamil Pietroń a  Leopold Hejtmánek, mal  Tomasz Zabrocki šancu rozhodnúť. To sa mu však nepodarilo, hrdinom momentu sa stal  Pavol Rojko.  Bernard Chomo svoju úlohu zvládol, čo však neplatilo pre  Dariusz Bartoś, a tak sme sa po nervydrásajúcom priebehu prebojovali až do finále.

Finále

Slovenský tím dosiahol druhú finálovú účasť na PPM Challenge Cupe za sebou a tentokrát chceli slovenskí junáci uzurpovať víťazstvo pre seba. Zabrániť nám v tom chcelo  Nemecko. Prvý polčas nám veľmi nevyšiel, vystrelili sme len dvakrát, súper bol v tomto ohľade omnoho aktívnejší. Za túto aktivitu boli odmenení premeneným pokutovým kopom v podaní  Casimir Gruetzner. Druhý polčas priniesol zlepšenie nášho výkonu a veľkú snahu o vyrovnanie, ktorá slávila úspech v 59. minúte, kedy sa trafil  Rudolf Vittek. Zápas sa v riadnom hracom čase nerozhodol, nasledovalo predĺženie. 102. minúta duelu sa nakoniec ukázala ako rozhodujúca.  Bol to   Kristián Gabaš, ktorý priblížil  Slovensko k veľkému triumfu. Zápas sa však ešte zdramatizoval, keď na konci prvého predĺženia dostal druhú žltú kartu a automaticky i červenú  Ľubomír Hraboš. Nemci však 15-minútovú výhodu o jedného muža nedokázali využiť a podľahli nášmu tímu 2:1. Slovensko teda ovládlo PPM Challenge Cup v sezóne 14!

O týchto skvelých výsledkoch som sa porozprával s manažérom našej U17  j400. 

Hneď prvý turnaj po tvojom nástupe do funkcie zvládla slovenská sedemnástka výborne. Nakoniec sme podľahli iba Fínom vo finále. Ako si spomínaš na sezónu 12 z pohľadu U17 repre?

 j400 : Sezóna začala pre nás už skôr, kde sme zháňali potencionálnych hráčov pre náš budúci výber a bol to len boj s časom, aby sme preskúmali čo najväčší počet hráčov. Takže zápisky, tabuľky, prieskumy a stále dookola obnovovanie údajov z prieskumov. Na začiatku rady od skúsenejších manažérov (hlavne  citellus ), čo ako začať, akých hráčov povolať, ako rozbehnúť kvalifikáciu ...
Priateľské zápasy pred kvalifikáciou na MS boli o zoznamovaní sa s hráčmi a zohrávaní sa. Ostré kvalifikačné boje začali súbojmi so silnými súpermi z Belgicka, Litvy, Švédska a Brazílie, následne ich vystriedali slabší súperi z Indie, Čiernej Hory a Paraguaja. Po polovici kvalifikácie, kde sme stratili body za remízu v Litve a prehre v Brazílii, nasledoval Challenge Cup. Bol to pre nás turnaj, v ktorom nám išlo naďalej hlavne o zohrávanie našich vtedy 16-ročných mladíkov, ktorí mali tvoriť základ pre budúcosezónne MS. Tomu sme prispôsobili aj nomináciu na tento turnaj. Prvý zápas sme remizovali proti rovesníkom z Bulharska a čakal nás výber Česka, kde zápas skončil opäť remízou 1:1, takže posledný zápas v skupine mohol byť pre nás stopkou a potrebovali sme ho vyhrať, čo sa nám poľahky podarilo proti výberu Srbska a po výhre 5:0 sme skončili v tabuľke na prvom mieste, o skóre pred českým výberom.

V prvom zápase playoff nás čakal výber Holandska, ktorý sme zvládli najtesnejším rozdielom 1:0. Súper nastúpil so 17-ročnými hráčmi, aj keď na vykartičkované miesta nepostavili adekvatnú náhradu.

Ďalším súperom bol opäť o rok starší výber Ukrajiny a zápas o postup do finále, kde sme s dávkou šťastia ubránili najtesnejší výsledok a čakal nás finálový zápas proti Fínsku, ktorí v semifinále vyradili výber Česka. Zápas bol v réžii súpera, ktorý hral s o rok staršími hráčmi, naši mladíci im nestačili a po prehre 1:0 sme skončili na výbornom druhom mieste.
Náš cieľ, odohrať čo najviac zápasov, sme splnili na 100% a strieborná medaila bola len čerešnička.

Po zvládnutej kvalifikácii ste mierili na MS v sezóne 13. Aké boli vaše ciele a očakávania?

 j400 : Druhá časť kvalifikácie na MS prebiehala podľa našich predstáv a až 5 zápasov sme odohrali na veľmi nízkej dôležitosti, aby sme šetrili sily na záverečný turnaj.
MS boli vyvrcholením celej našej viac ako dvojsezónnej prípravy a chceli sme sa dostať aspoň do semifinále, aj keď  ALFSR iné, ako zlato, nechcel 

Samotný turnaj sme zvládli skvelo, body sme stratili iba v zápase s Nemeckom, dokonca sme na turnaji neinkasovali ani gól. Vyzeralo to, ako keby sme sa na titul ani nenadreli...

 j400 : Lós MS nám priradil do základnej skupiny č.2 výbery Nemecka, Dánska a Švajčiarska. Prvý zápas nastúpilo naše B-čko proti Dánsku. Už v prvom polčase sme si utvorili dvojgólový náskok a v druhej polovici sme mohli trocha ušetriť energiu a vyhrali sme 2:0.
Druhý zápas proti silným Nemcom sme riskli opäť zostavu B a vybojovali sme bezgólovú remízu. Pred tretím zápasom nám stačila na postup remíza proti Švajčiarom. Do zápasu nastúpilo prvýkrát naše A-čko a pri normálnej dôležitosti sme si zabezpečili víťazstvo 2:0, tým aj prvé miesto v základnej skupine a tým aj slabšieho z postupujúcich. Čakal nás výber Chorvátska, z druhého miesta zo skupiny č.1. 
Nastúpili sme s A-mužstvom na vysokej dôležitosti, po polčasovom vedení 2:0 sme stiahli dôležitosť na normál a kontrolovali vývoj zápasu, navyše sme pridali ešte jeden gól. 
Vo štvrťfinále sme narazili na mužstvo z Rumunska, ktoré predtým prekvapujúco vyradilo český výber 2:1 a postúpilo. 
Zápas s vyčerpaným súperom sme ovládli, ale dlho sme sa nevedeli strelecky presadiť, víťazstvo sme poistili až v druhom polčase a vyhrali sme zápas opäť 3:0.
Čakal nás ďalší súper.
Opäť nám šťastie prialo a dostali sme silovo slabšieho súpera z Fínska, ktorý vo štvrťfinále vyradil susedov z Poľska 1:0. Čakal nás súboj o finále a vrátenie prehry z finále Challenge Cupu. 
Prvý polčas proti Fínsku sa hral medzi šestnáskami a nikto z hráčov nevystrelil na bránu, my sme mali 4 a súper 3 pokusy, ktoré neohrozovali brankárov.
V druhom polčase sme naďalej búšili do súpera a šťastie sa priklonilo na našu stranu 15 min. pred záverečným hvizdom, keď sa presadil Maroš Gažík. Viedli sme 1:0, súper sa nestihol spamätať a Maroš v priebehu necelých 10 minút zaznamenal hattrick a vyhrali sme opäť 3:0. Vrátili sme im prehru z finále, ale hlavne, už sme sa pripravovali na ďalší zápas.
Finále bolo za dverami.

Súperom bolo Španielsko, ktoré postúpilo cez Holandsko až po rozstrele z 11m.

Finále proti Španielom bolo plne v našich rukách, gólovo sme sa ale nevedeli presadiť a vyčerpaný súper húževnato bránil. Vykúpením pre nás bol nadstavený čas druhého polčasu, kde musel našim útočníkom ukázať, ako sa dávajú góly paradoxne až súperov brániaci hráč, ten si dal vlastný gól, ktorý bol pripísaný nášmu centrujúcemu stopérovi z výberu  projektantov, Radovi Prokešovi. 
Zavládla neskutočná radosť a celkové zadosťučinenie za celý čas strávený s prípravami na tento turnaj.
Celý čas mi robil zostavy a taktiky môj asistent  ALFSR, ktorý má viac skúseností, nakoľko hrať prvú ligu nemôže kdejaká lama .

Len nedávno skončený PPM Football Challenge Cup nám opäť spravil veľkú radosť. Naša sedemnástka ho opanovala, aj keď v penaltovom rozstrele v semifinále s Poľskom to už s finále nevyzeralo dobre.

 j400 : Tohtosezónny Challenge Cup bol opäť prípravou na MS, ktoré budú už túto sezónu a dali sme prednosť 16-ročným hráčom, ktorých sme vhodne doplnili 17-ročnými, ktorí robili výpomoc na ceste do finále. Opäť išlo o zohratosť hráčov a tomu sme prispôsobili všetky zápasy, aby ich bolo čo najviac. Finále sme ale tentokrát chceli vyhrať a nastúpili aj piati 17-roční povolaní hráči. 
V základnej skupine sme sa stretli postupne s Argentínou, Českou Republikou a Rumunskom. Po prvých dvoch zápasoch sme mali postup istý a s Rumunskom sme šetrili sily na vyraďovaciu časť.
Vo štvrťfinále proti výberu z Fínska sme boli strelecký presnejší a postúpili sme výsledkovo hladko 3:0.
Spomínané semifinále proti Poľsku sme zvládli až na pokutové kopy. Už pred zápasom som asistentovi Alfovi písal, že pri našom šťastí postúpime po penaltovom rozstrele a rozhodujúci gól dá náš brankár, keďže sme nastupovali proti o rok starším Poliakom a silovo 88 proti 97 som si na postup neveril, ale nakoniec moja predpoveď skoro aj vyšla, aj keď brankári sa k PK nedostali .
Finále, ako som už písal, sme chceli vyhrať. Čakal nás výber Nemecka, ktorý hral taktiež so 17-ročným výberom. Prvý polčas ovládli Nemci, viedli 1:0. Do druhého polčasu po kriku v kabíne vyšlo na trávnik vymenené mužstvo a strelecky sme ovládli druhú polovicu a v 59. minúte sme vyrovnali. Zápas šiel do predĺženia, kde sme v 102. minúte dali rozhodujúci gól a po červenej karte sme ubránili víťazstvo a náš triumf v tomto pohári.

Prednedávnom ste s  ALFSR boli oficiálne odvolaní z postu manažérov U17, čo vyvolalo búrku nevôle, keďže vaše úspechy sú neodškriepiteľné. Ako to napokon dopadlo?

  j400 : Trocha nás to zaskočilo, resp. naštvalo, ale všetko sa vyjasnilo. Dali sme prepočítať hlasy, skorumpované sa vylúčili () a pokračujeme v našej práci ďalej. Bol tam problém so spočítaním hlasov v systéme, takže de facto sme neboli odvolaní, len počítač to tak vyhodnotil, ale po opätovnom prepočítaní to opravili a ostali sme vo funkcii.

Kvalifikácia na tohtosezónne MS je z našej strany veľmi dobre rozbehnutá. Postup na šampionát je blízko. Ako to vidíš s obhajobou titulu?

 j400 : Kvalifikácia je rozbehnutá výborne, dokonca lepšie, ako pred dvomi sezónami. Zatiaľ sme v tabuľke po dvoch remízach na druhom miesta za Ruskom. Aj keď obidve remízy ma hnevajú, keďže sme dostali vo Švajčiarsku gól v nadstavenom čase a v Bosne 5 min. pred koncom zápasu. Hlavne tá vo Švajčiarsku, kde sme vyhrávali už 2:0 a chalani si mysleli, že sa to dohrá samo. 

Ďakujem manažérovi  j400  za rozhovor a v ďalšom pôsobení pri slovenskej U17 mu želám minimálne rovnaké úspechy ako doteraz.