مجلة باور بلاي مانجر

„Bol by som rád, ak raz skončím s futbalom, aby si ľudia pri vyslovení môjho mena povedali - bol to skvelý futbalista." - povedal raz v jednom rozhovore Peter Dubovský. To, čo chcel sa mu splnilo. Splnil sa mu však aj iný sen. Hrať za európsky veľkoklub. Hrať za slávny Real Madrid.

Svoje prvé futbalové kroky urobil Peter v bratislavských Vinohradoch ešte v žiackych rokoch. Tam si ho všimli zástupcovia Slovana a získali ho údajne za pár fliaš šampanského. Čo to je oproti 4 miliónom eur, za ktoré prestupoval do Realu Madrid. V československej lige odohral 93 zápasov a strelil v nich 59 gólov. Dva roky po sebe sa stal kráľom strelcov vo federálnej súťaži. V roku 1992 skóroval 27 krát a o rok neskôr 24 krát. V roku 1993 sa stal historicky prvým futbalistom roka na Slovensku.  V reprezentačnom drese odohral 47 zápasov a strelil v nich 18 gólov. V 14 zápasoch za ČSFR skóroval 6 krát a v 33 zápasoch za Slovensko 12 krát.

Dokonca na Vianoce 1992 nastúpil v exhibičnom zápase za výber legionárov talianskej ligy proti AC Milánu, hoci bol stále hráčom Slovana Bratislava.

Po sezóne 1992/1993 si ho všimli dva kluby, Real Madrid a Ajax Amsterdam. Mal ísť do Ajaxu, kde bol prestupovou prioritou číslo 1 na pozíciu ofenzívneho záložníka. Jednou nohou tam už bol, ale amsterdamskú ponuku prebil Real Madrid. Ajax namiesto neho potom kúpil Litmanena, z ktorého urobili hviezdu svetového futbalu a vyhrali všetko čo sa dalo, vrátane Ligy majstrov.

V Madride sa mu žial nedarilo tak ako by si predstavoval a za 2 sezóny strelil iba dva góly. Aj tak sa mu podarilo zdvihnúť dve trofeje, španielsky titul a španielský superpohár. V roku 1995 prestúpil do Realu Oviedo. Ani tam to nebolo to, čo v Slovane. Za päť sezón dal len 17 gólov. Bez pochýb to bol však skvelý futbalista.

Všetko skončilo 23. júna 2000 počas thajskej dovolenky, na ktorej bol okrem Petra a jeho priateľky aj jeho starší brat Ivan. On sa zúčastnil aj na tragickom výlete k vodopádom. Peter zbožňoval nádherné prírodné scenérie. Vyšli trochu strmším chodníčkom a keď už boli unavení, išli si oddýchnuť. Jeho brat Ivan na to povedal: Brat sa vzdialil so slovami, že o chvíľku je naspäť. Išiel si niečo odfotiť. Žiaľ, bol to osudný odchod... Zrazu v diaľke kričala nejaká turistka, že ktosi spadol. Najskôr tomu nevenovali pozornosť, ale pozreli sa tým smerom a uvideli dole ležať pri skalách Petrovo telo. „Pribehol som k nemu ako prvý a pýtal sa ho, či ho niečo bolí. Povedal mi, že ho veľmi bolia nohy. Hoci bol stále pri vedomí, jeho posledné slová zneli: Braček, zober ma domov..." pvedal jeho brat Ivan. Peter spadol z 25 metrového útesu. Po páde ho 3 hodiny prevážali do najbližšej nemocnice Ban Don, kde však nemali potrebné lekárske vybavenie pre záchranu jeho života. Po prevoze do ďalšej nemocnice Peter Dubovský skonal.

V prvom ligovom zápase nasledujúcej sezóny všetci hráči Ovieda vybehli na ihrisko s tričkami, kde mali nápis : „Peter, nezabudneme". V 6. kole počas zápasu Oviedo - Celta Vigo, ktorý domáci vyhrali 3:1 v závere prvého polčasu strelil druhý gól Ovieda útočník Oli. Bezprostredne po góle utekal k lavičke náhradníkov, kde si zobral dres s desiatkou a menom Dubovský, pobozkal ho, ukázal zaplnenému hľadisku a bežiac ním krúžil nad hlavou. Keď mával Petrovým dresom, všetci diváci vstali, tlieskali a skandovali „Dubovský Dubovský."

Od roku 2000 sa na jeho pamiatku udeľuje Cena Petra Dubovského, ktorá je určená najlepšiemu slovenskému futbalistovi do 21 rokov.

Slovenská futbalová história mala mnoho osobností, ktoré dokázali na ihrisku viac, osobností, ktoré získali významnejšie trofeje, alebo hrali na významnejších podujatiach. Či už hráči Slovana, ktorí v roku 1969 vyhrali vo finále PVP nad Barcelonou alebo finalisti MS 1962. Peter Dubovský však bol v niečom výnimočný. Bol to asi posledný hráč, na ktorého sa ľudia v domácej súťaži chodili pozerať.

Kliknutím na nasledujúceho odkazy si môžete pozrieť všetky články, ktoré som za niekoľko mesiacov v pozícii redaktora uverejnil:

16 15 14 13 12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1