PowerPlay Magazín

Ako repretréner som napísal množstvo pošty majiteľom hráčov U18-ky a mnohokrát sa z toho vyvinul dlhší rozhovor. Počas týchto diskusií som si uvedomil, že mnohí manažéri majú mylné predstavy o veciach,  ktoré už boli na diskusiách pred rokmi vydiskutované a objasnené. Samozrejme, nie každý čítal všetky diskusie a nie každý tu bol už v tých dobách, keď sa ešte živo diskutovalo o takýchto témach. Preto sa v tomto článku pokúsim vysvetliť a dokázať to, čo som najčastejšie musel vysvetľovať cez poštu majiteľom reprehráčov. Konkrétne: ukážeme si, ako sa počíta priemerná kvalita hráča na ten-ktorý post, matematicky si dokážeme, ako veľmi je jedno, či zmeníme tréning počas kempov, a ako veľmi nie je jedno, v akých tréningových podmienkach vyrastajú mladí hráči. Aj keď v príkladoch budeme počítať s hokejovým brankárom, tieto veci sú rovnako platné v každom PPM športe, ako v repre, tak aj v kluboch.

Tréning počas kempu

Často nachádzam mladých hráčov, ktorí sú viac či menej trénovaní mimo pomer. A keď sa opýtam na dôvod, dostávam často odpoveď, že preto je momentálne mierne mimo pomer, lebo kempujem, a aby sa kemp využil čo najefektívnejšie, tak počas kempu trénuje výlučne najkvalitnejší atribút. Alebo, z tej istej pohnútky: trénujem mu výlučne najkvalitnejší (prípadne najmenej kvalitný) atribút, kým má 6/6. Ostatné atribúty mu dotrénujem až potom, keď mu padne SV.
Tieto snahy, samozrejme, vychádzajú z dobrých úmyslov, ale ak ide o hráča, ktorý práve cestuje na MS (kempuje sa väčšinou tesne pred a počas MS), alebo ide o mladíka, ktorý by inak mal na U18, ale dostáva celé sezóny jedno atribútový tréning, tak je to pre repretrénera dosť „na provaz“. :)
Prerátajme si teda, či takýmito praktikami ozaj získa hráč o niečo viac tréningu.

Aby sa ľahšie počítalo, predpokladajme, že máme taký fiktívny level TP, v ktorom náš hráč natrénuje práve toľko za deň, akú má kvalitu atribútu. Teda že pri tréningu atribútu s kvalitou 90 natrénuje presne 0,9 za deň, atď. Ďalej predpokladajme, že máme ŠA na takom leveli, ktorý nám počas kempu pridá 100% tréningu.

Náš fiktívny hráč (hokejový brankár) vyzerá takto:
Bra: 100 (90)
Nah: 50 (70)
Tec: 50 (70)

Začínajú kempy (dáme mu hneď dva za sebou) a napriek tomu, že teraz sú jeho atribúty v ideálnom pomere, bude počas kempovania trénovať len bránu, pretože tam má najkvalitnejší atribút.

Po 14 dňoch kempovania vyzerá náš brankár takto:

Bra: 125,2 (90)  ← 14 x (0,9 + 100%) = 25,2
Nah: 50 (70)
Tec: 50 (70)

Aby sme ho dostali späť do ideálneho pomeru, musí teraz chvíľu trénovať ostatné atribúty.
U vedľajších atribútov musíme dosiahnuť nasledovnú hodnotu:

Nah: 62,6 (70) čiže musíme zvýšiť atribút o  12,6
12,6 / 0,7 = 18 dní

Tec: 62,6 (70) čiže musíme zvýšiť atribút o  12,6
12,6 / 0,7 = 18 dní

Zosumarizujme to teda: Ak budeme počas kempov trénovať nášmu fiktívnemu hráčovi len najkvalitnejší atribút, tak po 50 (14+18 + 18) dňoch bude vyzerať takto:

Bra: 125,2 (90)
Nah: 62,6 (70)
Tec: 62,6 (70)

Teraz si vypočítajme, ako by to dopadlo, ak by sme naopak trénovali počas kempov len dva menej kvalitné atribúty :

Po 14-tich dňoch kempovania by vyzeral takto: 

Bra: 100 (90)
Nah: 59,8 (70)   ← 7 x (0,7 + 100%) = 9,8
Tec: 59,8 (70)   ← 7 x (0,7 + 100%) = 9,8

Aby sme dosiahli presne rovnaké hodnoty ako v prvom príklade, musíme ešte dotrénovať do všetkých troch atribútov:

Bra: 125,2 (90) ← sem treba ešte natrénovať 25,2 / 0,9 = 28 dní
Nah: 62,6 (70)   ← sem treba ešte natrénovať 2,8 / 0,7 = 4 dni
Tec: 62,6 (70)   ← sem treba ešte natrénovať  2,8 / 0,7 = 4 dni
-----------------------------------------------------------------------------
                                                                                          36 dní

Prekvapivo sme tie isté hodnoty ako v prvom príklade dosiahli rovnako za 50 (14 + 28 + 4 + 4) dní, ako aj v prvom príklade. Lenže ani v jednom prípade sme počas týchto 50-tich dní nevedeli využiť celý potenciál hráča, pretože jeho atribúty sme dostali do ideálneho pomeru znova až po tých 50-tich dňoch. 

Z tohto dôvodu sa neoplatí špekulovať, aj počas kempovania treba udržiavať atribúty v pomere. Ak máte automatický tréning, tak ho kvôli kempom netreba meniť.

K rovnakému výsledku by sme dospeli aj vtedy, ak by sme prerátali prípad, keď niekto trénuje len naj atribút, kým má hráč 6/6. Ani toto nefunguje - nezískate žiadny tréning navyše, iba je hráč niekoľko sezón úplne nepoužiteľný.
Hráč nenatrénuje viac ani v takom prípade, ak máte rozostavaný vyšší level TP a kým sa nedostavia, tak trénujete len naj atribút. A nefunguje to ani v prípade, že hráča predávate do mužstva s vyšším levelom TP a kým je u vás, tak trénujete len naj atribút (také zvykli kupcovia od predajcu žiadať).

V každom z uvedených prípadov (dokonca aj keď ich ľubovoľne kombinujeme) hráč v konečnom dôsledku natrénuje za rovnaký čas rovnaké množstvo atribútov, ako keby sme nepretržite udržiavali pomer, v ktorom ich chceme mať.

Vážená priemerná kvalita hráča

Načo nám to vlastne je? Nuž, ak to tu hráš intuitívne, tak nanič :). Avšak ak si z tých, ktorí si všetko radšej prerátajú, vsádzaš na istotu pri nákupe hráčov alebo chceš presne vedieť, nakoľko sa ti oplatí nechať si čerstvo potiahnutého juniora, tak musíš mať jasno, nakoľko je perspektívny, cca koľko priemerne natrénuje za deň. Ak si repretréner pri juniorke alebo máš takéto ambície, tak je nevyhnutné mať v takýchto veciach jasno.

Dajme si teda zas trocha matiky:
A znova predpokladajme, že máme taký fiktívny level TP, v ktorom náš hráč natrénuje práve toľko za deň, akú má kvalitu atribútu. Teda že pri tréningu atribútu s kvalitou 90 natrénuje presne 0,9 za deň, atď. Ďalej predpokladajme, že do tréningu nezasahuje náhodný faktor (aj keď vieme, že zasahuje) a že náš fiktívny hráč nehráva, čiže na začiatku tréningu nepotrebuje regeneráciu.

Náš fiktívny hráč (hokejový brankár) vyzerá takto:

Bra: 100 (99)
Nah: 50 (99)
Tec: 50 (60)

Stretol som sa aj s manažérom, ktorý počítal priemernú kvalitu hráča takto:

(99+99+60)/3 =  86 %

Tento výpočet je samozrejme úplne mylný, veď pri pomere atribútov 2/1/1 hráč trénuje hlavný atribút dvojnásobne. Ale takých, čo to počítajú takto, je ozaj minimum. Takže to len tak na okraj. :)

Ďalšia často používaná rovnica vychádza práve z ideálneho pomeru atribútov:

(2*99)+(1*99)+(1*60)/4 = 89,25 %

Práve tento vzorec nájdete v učebniciach pri definícii váženého pomeru. Lenže tu sme na PPM a pre výpočet priemernej kvality (s ktorou by sme mohli počítať priemerný denný tréning)  je aj tento vzorec nesprávny.

Pozrime sa na problematiku odzadu – vypočítajme, koľko dní by trvalo nášmu hráčovi zvýšenie hlavného atribútu o 20 tak, aby zostal zachovaný terajší pomer atribútov (čiže aby sa mu zvýšili aj obe vedľajšie atribúty o 10).

Takýto vývoj by trval toľkoto dní:

Bra:   20 / 0,99 = 20,2020 dní
Nah:  10 / 0,99 = 10,1010 dní

Tec: 10 / 0,60 = 16,6667 dní
---------------------------------

spolu :                  46,9697 dní

Čiže navýšenie hráčových atribútov o 40 (20+10+10) tak, aby ostali v žiadanom pomere, by trvalo presne 46,9697 dní.
Z toho si veľmi ľahko vieme vypočítať priemerný denný tréning hráča:

40 atribútov / 46,9697 dní = 0,8516 atribútu za deň

V priemere teda môžeme počítať s tréningom 0,8516 denne.

Keďže sme počítali s takým fiktívnym levelom TP, kde hráč natrénuje za deň presne toľko, akú kvalitu má trénovaný atribút, tak je jednoduché si vypočítať, akú priemernú kvalitu má pri danom priemernom dennom tréningu. V našom prípade je teta jeho vážená priemerná kvalita 85,16 %.

Presný vzorec vyzerá nasledovne:

                 Hp + V1p + V2p +  ...  
VPK =  -------------------------------------
        Hp       V1p       V2p
                ------- + -------- + --------- +  ...
         Hk       V1k     V2k

VPK – vážená priemerná kvalita hráča
Hp – trénovaný pomer hlavného atribútu
M1a – trénovaný pomer prvého vedľajšieho atribútu
M2a – trénovaný pomer druhého vedľajšieho atribútu
Hk – kvalita hlavného atribútu
V1k – kvalita prvého vedľajšieho atribútu
V2k – kvalita druhého vedľajšieho atribútu
...  – vzorec je nutné pri viacerých trénovaných atribútoch rozšíriť (strela, atď.)

Overme si vzorec na našom fiktívnom hráčovi:

(2+1+1) / (2/99 + 1/99 + 1/60) = 85,16 %

V našom prípade nie je rozdiel medzi výsledkami vzorcov príliš veľký, ale veľa takýchto drobností je základom úspechu.

Pozrime si ešte jeden,  tento krát extrémny prípad:

Máme dvoch brankárov s nasledovnými kvalitami:

G1: 99 – 99  - 01
G2: 30 – 30  - 30

Podľa učebnicového vzorca je G1 viac než dvakrát kvalitnejší ako G2 (74,5% vs. 30%).
Podľa správneho vzorca sa ale bude G1 takmer 10 násobne pomalšie vyvíjať než  G2 (3,88% vs. 30%).

Tréningové podmienky hráča

Je stále častejším javom, že mužstvá, ktoré majú „vybudované“ TP na 10.-11. level, zamestnávajú dvoch trénerov z atribútmi 100/100. A na druhej strane množstvo mužstiev s TP 14-15 majú slabších trénerov, prípadne len jedného alebo ani jedného trénera.

Zatiaľ čo prvý prípad sa dá pochopiť, veď manažér sa len snaží maximalizovať tréning aj za cenu neúmerne vysokých nákladov, druhý prípad je značne frustrujúci pre repretrénera U18-ky. Veď mužstvo má postavené TP na takej úrovni, ktorá je vhodná na výchovu mladých reprezentantov, lenže bez dobrých trénerov hráči strácajú priveľa tréningu. Dôvodom býva často to, že manažéri už nevenujú hre toľko pozornosti a tréner im jednoducho odíde do dôchodku bez toho, aby mal adekvátneho nástupcu. Ale sú aj také prípady, keď si manažér myslí, že keď už má postavený najvyšší level TP, tak je zbytočné zamestnávať dvoch trénerov s vysokým platom.
Toto je samozrejme mylný predpoklad. Dvaja tréneri s atribútmi 100/100 zvýšia v každom prípade level TP o 50%. Teda aj level 15 zvýšia na level 22,5.
Ideálny level TP pre výchovu hráčov s reprezentačnými ambíciami je 22,5. Boli časy, keď bolo takmer nemožné vlastniť juniorského reprezentanta, ak mužstvo takýto level TP nemalo. Dnes sú repremanažéri radi, ak hráči U18 (U20) trénujú aspoň na leveli 20. Táto skutočnosť samozrejme oslabuje juniorské reprezentácie, hlavne v krajinách s malým výberom hráčov.

Ale zapojme znova matematiku:

V tréningu mladých hráčov je veľmi veľa premenných, Ak hráči hrajú, natrénujú o čosi menej, tréning sa znižuje aj vekom a poklesom SV. Výška tréningu závisí samozrejme aj od levelu TP a RP a aj od v nich zamestnaných trénerov a fyzioterapeutov. A keby toho nebolo dosť, tak do výpočtu tréningu značne zasahuje aj náhodný faktor. Zo skúsenosti však viem, že priemerný denný tréning hráčov medzi ich narodením a vekom cca 20 rokov (vrátane všetkých neodsledovateľných faktorov) sa dá odhadnúť podľa vzorca:

PDT = VPK x TP x 0,0008

PDT – priemerný denný tréning
VPK – vážená priemerná kvalita hráča
TP – level TP vrátane vplyvu trénerov

Predpokladajme, že máme fiktívneho juniora s váženou priemernou kvalitou 90%, ktorý sa „narodil“ v prvý deň sezóny (prišiel z draftu).

Preskúmajme 4 prípady:

1./ mužstvo má postavený 15. level TP a dvoch trénerov s atribútmi 100/100:

Efektivita trénerov: toto číslo má každý uvedené na obrazovke „Zamestnanci“ pod trénermi, ale dá sa aj vypočítať. Takto: (100 x 0,6 + 100 x 0,4) = 100 (%)

TP = 15 +15 x 100 / 200 = 22,5

PDT = 90 x 22,5 x 0,0008 = 1,62

Za 4 (448 dní) sezóny: 448 x 1,62 = 725,76 natrénovaných užitočných atribútov.
So štyrmi sezónami počítam preto, lebo toľko času uplynie medzi narodením hráča a MS U18, na ktorých by teoreticky mohol hrať. Ale je to len príklad.

2./ mužstvo má postavený 15. level TP, hlavného trénera s atribútmi 70/70 a asistenta s atribútmi 50/50:

Efektivita trénerov: (70 x 06 + 50 x 0,4) = 62 (%)

TP = 15 +15 x 62 / 200 = 19,65

PDT = 90 x 19,65 x 0,0008 = 1,415

Za 4 (448 dní) sezóny: 448 x 1,415 = 633,92 natrénovaných užitočných atribútov.

To jest o 92 užitočných atribútov menej, ako pri tréneroch z prvého prípadu. Toto je na reprezentačnej úrovni, samozrejme, veľká strata.

3./ mužstvo má postavený 15. level TP a hlavného trénera s atribútmi 100/100 bez asistenta:

Efektivita trénerov: (100 x 0,6 + 0 x 0,4) = 60 (%)

TP = 15 +15 x 60 / 200 = 19,5

PDT = 90 x 19, 5 x 0,0008 = 1,404

Za 4 (448 dní) sezóny: 448 x 1,404 = 628,99 natrénovaných užitočných atribútov.

Aj v tomto prípade stráca hráč až 96 užitočných atribútov, čo je taká strata, ktorá odlišuje reprezentanta U18-ky od bežného hráča.

4./ mužstvo má postavený 13. level TP a dvoch trénerov s atribútmi 100/100:

Efektivita trénerov: (100 x 0,6 + 100 x 0,4) = 100 (%)

TP = 13 +13 x 100 / 200 = 19,5

PDT = 90 x 19, 5 x 0,0008 = 1,404

Za 4 (448 dní) sezóny: 448 x 1,404 = 628,99 natrénovaných užitočných atribútov.  

Zhruba rovnaká strata ako v predchádzajúcich prípadoch.

K týmto stratám treba ešte prirátať znížený tréning počas ôsmich kempov a už aj sme sa dostali nad 100 stratených atribútov.
Priemerný hráč U18-ky má v čase MS približne 1000-1100 užitočnej CZ, takže aj strata 50-tich atribútov ho značne poškodí. 100 atribútová strata ho viac-menej vyradí z boja o miesto v reprezentačnom mužstve.
Samozrejme sa nejedná len o reprezentáciu, táto strata tréningu sa prejavuje aj na klubovej úrovni, o to viac, že kým v repre je to len jeden hráč z mnohých, na klubovej úrovni stráca na tréningu každý mladý hráč v danom klube. Takže ak máš postavený 14.-15. level TP, snaž sa mať v ňom zamestnaných čo najlepších trénerov.

Skúsenosti vs tréning

Pomerne často sa stretávam aj s otázkou, či sa oplatí nádejných juniorov nasadzovať do zápasov, alebo je strata tréningu z dôvodu únavy zo zápasu väčšia, než prínos získaných skúseností.
Priznám sa, neviem o koľko sa znižuje tréning hráčovi, ktorý hral zápas. Samozrejme to závisí aj od dôležitosti zápasu, ako aj od času, ktorý strávil na ľade, a samozrejme aj od úrovne RP a fyzioterapeutov. Rovnako nie je oficiálne potvrdený ani predpoklad, že 100 skúseností zvýši silu hráča o 10% (aj keď všeobecne sa s takým číslom počíta).

Každopádne, konkrétne čísla ani nie sú podstatné.
Dajme si príklad:

Predpokladajme, že hráč, ktorý hrá zápas, natrénuje o 3% menej, ako keby ten zápas nehral. Ak bude hrať každý deň, tak to bude 3% za deň. Ale rovnako 3% to bude za týždeň a 3% strateného tréningu to budú aj po 10-tich sezónach.

Vplyv skúseností sa však nabaľuje. Hráč s 10 skúsenosťami bude lepší o 1%, hráč s 50 skúsenosťami zvýši svoju silu o 5%, hráč s 200 skúsenosťami pridá k svojim atribútom 20%, atď.

Pri bežnom nasadzovaní získa hráč okolo 15 skúseností za sezónu, čiže za pár sezón vplyv skúseností preváži nad strateným tréningom.
Odpoveď teda znie: pokiaľ mužstvo má možnosť nasadzovať mládež, tak sa to rozhodne oplatí.

Na dnes už bolo ale matematiky viac než dosť, dúfam, že som vám vedel poskytnúť nejaké nové, užitočné informácie. :)

Staršie články autora:

Koľko nám ušetrí stredisko údržby?

Načo nám je štadión?

Zamestnanci

Rozhovor s Robinom Archerom

Radikálne omladenie