Majalah PowerPlay

Milí čitatelia dnes sa pozrieme bližšie na jednu z najväčších legiend slovenského hokeja. Bude to hráč, ktorý rozradostnil
najviac slovenských fanúšikov. Autor zlatého gólu - Peter Bondra!

 Peter Bondra #12
7.2. 1968 Luck, Ukrajina

Peter je rodákom z Ukrajiny, pretože jeho otec sa tam musel v roku 1947 vysťahovať. Na Ukrajine si našiel svoju budúcu 
manželku a matku troch synov Nadeždu, ktorá bola pôvodom Poľka. Peter bol spomedzi bratov najmladší a ako trojročný sa 
našťastie pre slovenský hokej celá rodina sťahovala späť do rodnej zemi otca, konkrétne do Popradu. Peter si veľmi obľúbil 
hokej a spolu so starším bratom Jurajom korčuľovali kde sa len dalo. Začalo to na rybníkoch a neskôr na popradskom zimáku. Tam objavili jeho talent a svoju prvú sezónu odohral za HK Poprad. Presadiť sa dokázal aj Juraj, ktorý bol obrancom. V Poprade ale neostal dlho a ďalšiu sezónu už obliekal dres VSŽ Košice. V česko-slovenskej lige odohral 4 sezóny, všetky za Košice a v druhej sezóne(1987/1988) vybojoval majstrovský titul. Juraj pokračoval vo Francúzsku, zatiaľ čo Petrovi saotvorila cesta do NHL.

 16. júna 1990 si ho vybrali Washington Capitals. Nebol ani draftovou jednotkou, dokonca nešiel ani v prvom, druhom či treťom kole. Jeho meno padlo až v ôsmom kole, celkovo na 156. mieste. To, že si ho Washington vôbec vybral môže vďačiť skautovi Jackovi Buttonovi, ktorý sledoval pôvodne iného hráča, ale do oka mu padol aj Bondra. Vďaka jeho odporúčaniu dostal Peter šancu zahrať si v NHL. Bondra odcestoval do Ameriky ako 22-ročný spolu so svojou manželkou a ročnou dcérkou. Tam mu veľmi pomohol Michal Pivoňka, s ktorým si rozumel nielen na ľade, ale aj mimo neho. V prvých dvoch ročníkoch sa bodovo ešte len rozbiehal. V tej prvej odohral 54 zápasov a získal 28 bodov za 12 gólov a 16 asistencií. V tejto sezóne bol dokonca nominovaný na nováčika roka, ale toto ocenenie nakoniec nezískal. Na vine bolo hlavne zranenie, ktoré Petra zabrzdilo. V tej druhej sezóne si štatistiky mierne vylepšil pretože vsietil 28 gólov a pripísal si rovnaký počet úspešných asistencií. V sezóne 1992/1993 čo bola jeho treťou v NHL si vytvoril osobné bodové maximum - 37 gólov a 48 asistencií, spolu 85 bodov. Ďalšiu sezónu poznačila zlomená ruka a Peter musel opäť na pár zápasov pauzovať. Ročník ale ukončil s 22 kladnými bodmi, čo ho radilo na druhé miesto v tíme.

Skrátenú sezónu 1994/1995 začal najskôr v Košiciach, ale potom sa vrátil za oceán a pokračoval za Washington. Zo začiatku sa len rozbiehal, lebo v prvej polovici strelil len 11 gólov no potom mu to už sypalo lepšie a v druhej časti skrátenej sezóny nasúkal 23 gólov. V 47 zápasov strelil spolu 34 gólov, čo bolo najviac spomedzi všetkých hráčov. 6 gólov vstrelil v oslabení a 12 v presilovej hre. Zrejme najlepší zápas jeho kariéry v NHL odohral 5.februára 1994. V zápase proti Tampe Bay vstrelil 5 gólov, z toho 4 v rozmedzí 4 minút a 12 sekúnd! Sezónu 1995/1996 Peter opäť nezačal vo Washingtone, ale v tíme Detroit Vipers v IHL. Príčinou boli ťahanice okolo nového kontraktu. Bondra nastúpil za tím z hlavného mesta Ameriky až 20.októbra a stihol odohrať 67 zápasov, v ktorých zaznamenal neuveriteľných 52 gólov. Na prvenstvo v lige to ale nestačilo. Peter skončil na štvrtom mieste. Strelecký koncert v podaní Bondru pokračoval aj v ďalšom ročníku. Tentoraz sa počet gólov zastavil na čísle 46. To však na play-off nestačilo a Bondra sa po prvýkrát v drese Washingtonu nedostal do vyraďovacích bojov. V tejto sezóne ukázal Peťo, že je veľkou osobnosťou aj mimo ľadu. Spolu s Michalom Pivoňkom založili organizáciu Scoring for Children. Za každý bod týchto hráčov putovalo 100 dolárov na konto tejto charitatívnej organizácie.

 Neúspech v predošlej sezóne si čiastočne vynahradil v tej nasledujúcej. Opäť pokoril 50-tku a strelil 52 gólov a spolu s Teemom Sellännem bol na čele strelcov. Washington doviedol až do finále Stanley Cupu. Postupne odišli so sklonenými hlavami hráči z Bostonu, Ottawy a Buffala. Vo finále bol ale nad ich sily Detroit Red Wings, ktorý si s Washingtonom poradil hladko 4:0 na zápasy. Bondra vstrelil počas play-off 7 gólov a pridal 5 asistencií počas 17 zápasov. Už nikdy sa k Stanley Cupu tak blízko nepriblížil. Peter patril v tom čase medzi bleskurýchlych útočníkov s veľmi nebezpečnou strelou. V roku 1997 a 1999 vyhral rýchlostnú súťaž na ASG a stal sa tak najrýchlejším hráčom v profilige. Washington ale striedal dobré sezóny so slabšími. Petra trápilo zlomenie ruky a odohral len 66 zápasov, napriek tomu, ale vsietil 33 gólov, no Washington sa do play-off neprebojoval. O rok a aj o dva to už bolo inak a Washington sa pozrel do play-off ale len na chvíľu. Vždy stroskotal už v prvom kole. Bonzai ale stále patril k špičke a pravidelne skóroval. Posledná sezóna v drese Capitals bola 2003/2004. Počas tejto sezóny trápili klub finančné problémy a preto sa Bondra musel porúčať inam. Washington ho vymenil do Ottawy, kde sezónu dohral. Počas 14 sezónach strávených v hlavnom meste odohral 961 zápasov, počas ktorých strelil 472 gólov a pridal aj 353 asistencií. V hlavnom meste Kanady si zahral len v 23 zápasov a získal 14 bodov (5+9). Počas výluky pôsobil v Poprade kde odohral 6 zápasov.

 Po skončení výluky ho opäť lanáril Washington, no Peter sa rozhodol pre Atlantu a možnosť zahrať si s Mariánom Hossom. Peter už nebol strelecky až tak aktívny, pretože v 60 zápasoch strelil len 21 gólov, čo bolo na jeho pomery málo. Peter už ale pomaly ale isto starol a ročník 2006/2007 bol pre neho posledným. Odohral ho za Chicago Backhawks, kde sa dočkal aj vstreleniu gólu s poradovým číslom 500. Stalo sa tak 22.decembra 2006 v domácom zápase proti Torontu. Stal sa tak 37. hráčom histórie, ktorému sa to podarilo a iba druhým Slovákom po Mikitovi. K ukončeniu kariéry mu pomohlo aj menšie zranenie, ktoré utrpel po zrážke s Bradom Stuartom 29. decembra 2006. Koniec kariéry ohlásil 29. októbra 2007 na tlačovej konferencii v Bratislave. Spolu v NHL odkorčuľoval 1081 zápasov s bilanciou 503 gólov a 389 asistencií.

Slovenské občianstvo získal v roku 1993 tesne pred začiatkom olympijskej kvalifikácie, ktorá sa konala v Sheffielde. Peter pomohol Slovensku dostať sa na OH, ale na nich si kvôli klubovým povinnostiam nezahral. Všetko si vynahradil v pamätnom roku 2002. Stal sa najlepším strelcom šampionátu so 7 gólmi a je aj autorom toho najdôležitejšieho. To podstatné sa začalo odohrávať až vo štvrťfinále, v ktorom sme v druhej tretine prehrávali s Kanadou po gólch Heatleyho a Smytha už 0:2, lenže potom tento zápas vzali do svojich rúk dvaja hráči - Bondra a Šatan. Najprv v čase 39:59 prestrelil Peter všetko čo mu stálo v ceste a znížil tak nepriaznivý stav na 1:2. To chlapcov nakoplo a v tretej tretine využil Miro Šatan presilovku a vyrovnal na 2:2. Veľký obrat potom dokončil, kto iný ako Bonzai. Žigo Pálffy zaviezol puk do útočného pásma, prenechal ho Petrovi a ten vystrelil nechytateľný projektil smerom na bránu. Čierna guma sa zastavila až v sieti a ja sa čudujem, že ju nepretrhla. V semifinále sme vyradili Švédov na nájazdy a vo finále náš čakali Rusi. Peter Bondra v prvej tretine zvyšoval už na 2:0, keď po prihrávke od Tichého zabijaka využil presilovku. Rusi síce prehrávali aj 3:1, ale dotiahli to na 3:3. Lenže tento stav sa zmenil ešte raz a na svedomí to mal hráč s číslom 12. Rozhodujúci gól padol presne 100 sekúnd pred koncom finále. Žigo vyviedol puk z obranného pásma a prihral ho naľavo Bondrovi. Ten strelou zápästím ku pravej tyčke Sokolovovej brány poslal Slovensko do vedenia 4:3! Bol to jeden z najúžasnejších momentov v jeho kariére. Peter sa vyjadril, že je to ohromná radosť mať zlatú medailu na krku. Pretože ak vyhráte SC teší sa jedno mesto, ale ak vyhráte MS teší sa celý národ a práve Peter Bondra vyvolal tú najväčšiu hokejovú radosť na Slovensku. Reprezentovať prišiel aj v roku 
2003, kde získal bronzovú medailu a zúčastnil sa aj OH v Nagane a Turíne, bohužiaľ bez výrazného úspechu. V rokoch 1998, 2002 a 2003 vyhral anketu Zlatý puk a stal sa tak najlepším hokejistom Slovenska. V roku 2007 sa stal generálnym manažérom slovenskej reprezentácie, ale jeho pôsobenie nebolo až tak úspešné a preto v súčasnosti už na tomto mieste nepôsobí.

                                                                                                                                             

Jeden z najrýchlejších korčuliarov a najobávanejších strelcov NHL si v súčasnosti užíva spoločný život so svojou manželkou
a deťmi. Synovia David a Nicholas sa v zámorí venujú hokeju, no kto vie či z nich budú tak úspešní hráči ako ich otec. 

Peter Bondra, bodaj by malo Slovensko viac takýchto hráčov, akým si bol Ty! Patrí Ti veľké ďakujem za to, čo si ako hráč predviedol na ľade či už v NHL alebo s dvojkrížom na hrudi!