Majalah PowerPlay

Milí čitatelia, 

prostredníctvom tohto článku Vám priblížim ďalšiu legendu NHL. Bude to hráč, ktorý svoju kariéru zasvätil jedinému tímu v NHL a môže sa popýšiť dvomi prsteňmi pre držiteľov Stanleyho pohára. Dámi a páni, prichádza Joe Sakic. 

Joe Sakic #19, 7.7. 1969 Burnaby , Britská Kolumbia, Kanada

Joe Sakic, vlastným menom Joseph Steven Sakic, sa narodil chorvátskym emigrantom. Jeho srdce prirástlo k hokeju keď mal 4 roky. Vtedy navštívil zápas NHL a rozhodol sa, že sa stane hokejistom. Kariéru začal v sezóne 1985/1986 na škole za tím Burnaby Selects, kde ho označovali za nového Gretzkyho. Mali na to určite pádny dôvod, keďže Sakic v 80 zápasoch zaznamenal 156 bodov (83+73) a na koniec sezóny ho zavolali do Lethbridge Broncos, čiže do tímu, ktorý hral vo WHL. Nasledujúce 2 sezóny odohral v tíme Swift Current Broncos, kde si zo súperových hráčov robil len štatistov, pretože za 136 zápasov nastrieľal 138 gólov a pridal 155 asistencií. Úctyhodné, no nie? Po prvej sezóne si ho z 15. miesta v prvom kole vybrali Quebec Nordiques, lenže Sakic sa ešte necítil na NHL a preto sa rozhodol, že odohrá ešte jednu sezónu vo WHL. Odohral ju a bol ocenený ako hráč roka 1988 vo Western Hockey League.

Do kolotoča NHL naskočil a premiéru si odkrútil 6.10. 1988 proti Hartford Whalers, pričom zaznamenal aj svoj premiérový bod za asistenciu. Prvý gól vsietil dva dni neskôr do siete Seana Burkea z tímu New Jersey Devils. V prvej sezóne obliekal dres s číslom 88, pretože jeho obľúbenú 19 mal Alain Côté. Nebyť zranenia, kvôli ktorému zmeškal 10 zápasov, stal by sa  s najväčšou pravdepodobnosťou nováčikom roka a získal by Calder Trophy. Hneď v druhej sezóne v NHL prekonal hranicu 100 bodov (102) a tej tretej už bol aj kapitánom pre domáce zápasy, keď hrali Nordiques vonku, „céčko“ mal na drese Steven Finn. Quebecu sa ale vôbec nedarilo, tri sezóny po sebe okupovali poslednú priečku a play-off bolo v nedohľadne a práve Joe Sakic bol častokrát kritizovaný, že nepreukazuje svoje líderstvo. Lenže ako to už v NHL býva, prišla zmena. Sakic sa stal trvalým kapitánom a v sezóne 1992/1993 doviedol svoj tím po šiestich rokoch do play-off. Po šiestich zápasoch bol ale Quebec vyradený ďalším kanadským tímom, Montrealom, ktorý neskôr získal SC.

Quebec Nordiques sa pred sezónou 1995/1996 presťahovali do Denveru a zmenili názov tímu na Colorado Avalanche. Joe Sakic ako správny kapitán sa sťahoval tiež a so svojou kariérou pokračoval v Colorade. Hneď prvá sezóna bola jeho najlepšou. Počas 82 zápasov nazbieral 120 kanadských bodov, v tabuľkách skončil na treťom mieste za Lemieuxom a Jágrom a v play-off doviedol Colorado až na vrchol. Colorado postupne vyradilo Vancouver, Chicago a Detroit a vo finále suverénnym spôsobom – 4:0 na zápasy aj Floridu.  Joe Sakic získal spomedzi všetkých hráčov najviac bodov (34) a bol odmenený Conn Smythe Trophy, ktorá sa udeľuje najužitočnejšiemu hráčovi play-off.

Sakic a Colorado nepoľavili ani na ďalšiu sezónu. Joea síce trápili zranenia, ale aj napriek tomu doviedol Colorado ku President's Trophy a v play-off to dotiahol až do finále západnej konferencie, kde podľahol najväčšiemu rivalovi z Detroitu. Počas leta 1997 Big Joe takmer zmenil pôsobisko. Na tri roky si ho upísal New York Rangers, lenže Colorado malo týždeň na to, aby túto ponuku dorovnalo, čo sa mu aj podarilo. Bolo to veľmi dobré rozhodnutie od vedenia Avs, pretože Sakic pokračoval vo výborných výkonoch a v sezóne 2000/2001 opäť zdvihol nad hlavu prestížnu a najváženejšiu trofej v Severnej Amerike. Vo finále sa stretli spolu s New Jersey Devils, ktorí padli po sedemzápasovej bitke. Po tom, čo ako kapitán prevzal Stanley Cup, podal ho Rayovi Bourqueovi, ktorý čakal 23 rokov na tento moment. Okamih, ktorý sa zapísal do dejín NHL. To čo predviedol Joe Sakic je niečo neskutočné. Okrem SC získal Sakic v tejto sezóne aj niekoľko individuálnych ocenení. Hart Memorial Trophy pre najužitočnejšieho hráča pre svoj tím, Lady Byng Memorial Trophy, Lester B. Pearson Award a Plus-Minus Award. Aby toho nebolo málo, bol aj členom NHL First All-Star Team.

Colorado na čele so Sakicom sa pravidelne dostávalo do play-off, lenže už nikdy sa hráči netešili zo Stanley Cupu. Až v sezóne 2006/2007 sa lavíny nedostali do play-off, ktoré im ušlo o jeden bod, po desiatich rokoch sa tak hralo vo vyraďovacích bojoch bez Colorada Avalanche.

Joe Sakic postupne prekonával rôzne míľniky. 25.októbra 2006 sa stal 11. hráčom, ktorý prekonal métu 1500 bodov. 15. februára 2007 rozvlnil sieť v zápase proti Calgary, čo bol jeho 600-tý gól v NHL a  1000 asistencií bolo prekonaných 22.marca 2008 proti Edmontonu.

Je členom aj Triple Gold Club, pretože sa mu podarilo vyhrať SC, Olympijské hry a aj Majstrovstvá sveta.

Sakic sa v lete 2008 po rozhovore s generálnym manažérom, rozhodol podpísať zmluvu na ešte jeden rok. Joe mal ale smolu a odohral len 15 zápasov. Na vine bolo celkom nezvyčajné zranenie. Sakic si zlomil 3 prsty, keď odpratával sneh pomocou snežnej frézy. Do hokejového dôchodku odišiel 9. júla 2009 a jeho dres s číslom 19 a kapitánskym „céčkom“ vyvesilo Colorado pod strechu Pepsi Center 1. októbra 2009 pri otváracom dueli.

Do jeho reprezentačnej kariéry sme už trošku nahliadli, tak poďme si ju teraz trošku viac priblížiť. V roku 1988 hral za Kanadu na majstrovstvách sveta juniorov, kde získal zlato. Za mužov si odbil premiéru v roku 1991 a opäť získal medailu, tento krát ale „iba“ striebornú. Zlato získal o tri roky neskôr v Taliansku. Zúčastnil sa aj svetových pohárov a v roku 1996 sa tešil najprv zo striebra a potom v roku 2004 aj zo zlata. Nechýbal ani na olympiáde v Salt Lake City, ktorú Kanada vyhrala a v Turíne bol dokonca kapitánom, lenže bez úspechu.

Suma sumárum, Sakicova dvadsaťročná kariéra sa niesla v znamení úspechov. V NHL odohral 1378 zápasov v ktorých si pripísal na svoje konto spolu 1641 bodov (9. v historických tabuľkách) za 625 gólov (14.) a 1016 asistencií (11.). V play-off má na konte 172 štartov a spolu 188 bodov (7.). S ôsmimi gólmi v play-off v predĺžení ovládol prvé miesto. 13-krát si zahral All Star Game a do Hockey Hall of Fame bol slávnostne uvedený 26. júna 2012. Po skončení hokejovej kariéry sa Joe Sakic rozhodol, venovať sa svojej rodine. Spolu s manželkou Debbie má tri deti – dvoch synov a jednu dcéru. V súčasnosti pracuje Sakic v službách Colorada ako výkonný poradca.   

Joe Sakic predviedol, že aj napriek počiatočným neúspechom sa dá dosiahnuť niečo veľké. Preukázal svoje vodcovské schopnosti a 2 krát sa tešil zo Stanley Cupu.

Mne neostáva už nič iné ako „klobúk dole“, Super Joe. Na legendy sa nezabúda!