Majalah PowerPlay

Vážení čitatelia,                          je najvyšší čas spríjemniť si čakanie na začiatok novej sezóny v zámorí. Dnes tu máme článok z pera manažéra   Maple Leaf . Ten si z množstva hráčov, ktorí pôsobili v NHL a zaslúžia si uznanie vybral Matsa Sundina. Pohodlne sa usaďte a začítajte sa do príbehu tohto neobyčajného hokejistu. 

Mats Sundin #13, 13.2. 1971 Bromma, Švédsko

Sundina by sme mohli označiť ako hráča s dvoma hokejovými kariérami. Tá prvá, reprezentačná, kde dosiahol mnoho tímových úspechov a tá druhá na úrovni NHL, kde ako hráč na ľade dominoval, ale nikdy nedosiahol na Stanley Cup. Ale poďme pekne po poriadku. 

Mats hokejovo vyrastal vo Švédsku, keď odštartoval svoju kariéru medzi mužmi v tíme Nacka HK, kde v 25 zápasoch zaznamenal 18 bodov. V nasledujúcej sezóne už obliekal dres Djurgårdens a počet jeho bodov sa opäť zastavil na čísle 18. V tejto sezóne vyhral spolu so svojím tímom Elitserien a tešil sa z titulu. No a potom prišla jeho veľká chvíľa. Ako prvý Európan sa stal jednotkou draftu 1989. Robustného útočníka si vybrali Quebec Nordiques.  Debut v NHL zažil v sezóne 1990/1991 a prvý gól strelil v jeho premiérovom zápase 4. októbra 1990 proti Hartford Whalers. Za Quebec odohral 4 sezóny a v sezóne 1992/1993  si vytvoril osobné bodové maximum – 114 bodov za 47 gólov a 67 asistencií a stihol si popritom odsedieť aj 96 trestných minút.

Zlomový deň jeho profesionálnej kariéry nastal 28. júna 1994. Sundin bol hlavnou tvárou výmeny medzi Quebecom a Torontom. Do Toronta sa spolu so Sundinom sťahovali aj Garth Butcher a Todd Warriner, opačným smerom putovali Wendel Clark, Sylvain Lefebvre a Landon Wilson. Štart Sundina v Toronte bol ale kvôli čiastočnej výluke NHL odložený a tak si opäť zahral za švédsky Djurgårdens. Po tom, čo sa NHL rozbehla, stihol vo svojej prvej sezóne za „javorové listy“ odohrať 47 zápasov, v ktorých zaznamenal rovnaký počet bodov. Jeho kariéru sprevádzalo číslo 13. Nielen, že sa narodil 13. februára, ale toto číslo na drese obliekal aj počas jeho 13-tich sezón za Maple Leafs. Sundin bol častokrát neodstaviteľný od puku, súboje v rohoch s týmto hráčom mohli súperi považovať za vopred prehraté, jednoducho tohto hráča bolo na ľade cítiť. Disponoval predovšetkým vodcovskými schopnosťami a preto sa v roku 1996 stal 16. kapitánom Toronta Maple Leafs a prvým európskym kapitánom tohto tímu. Osemkrát doviedol svoj tím do bojov o najcennejšiu trofej, no ani raz na ňu nedosiahol. Najbližšie bol v rokoch 1999 a 2002, kde skončil vo finále východnej konferencie. Prvýkrát proti Buffalu po 5 zápasoch a druhýkrát s Carolinou po šesť-zápasovej bitke. 

Počas lockoutu, ktorý postihol NHL v sezóne 2004/2005 nepôsobil v žiadnom klube. Ale chuť do hokeja nestratil a v sezóne 2005/2006 chcel hrať znova. Lenže hneď v prvom zápase takmer prišiel nešťastne o oko. Do zostavy sa vrátil po mesiaci aby zaznamenal 78 bodov a vyhral tímové bodovanie. Tomu sa vraví kapitán na pohľadanie.

V sezóne 2006/2007 sa stal 35. hráčom histórie NHL, ktorý prekonal métu 500 gólov. Všetko sa odohralo 14.októbra 2006. Domáce „javorové listy“ privítali v tento deň Plamene z Calgary. Sundinovi v kolónke góly svietilo číslo 497. Veľký hráč pokoril päťstovku veľkým štýlom. Do brány Miikku Kiprusoffa sa trafil presne trikrát a zaokrúhlil svoj počet gólov na rovných 500. Všetko sa to začalo v prvej tretine, kedy si pripísal asistenciu na úvodný gól a druhý potom sám vsietil. Na konci druhej tretiny poslal Toronto do vedenia 4:3, no Calgary dokázalo vyrovnať a tak prišlo na rad predĺženie. V ňom hrali domáci v oslabení, čo Sundinovi zrejme nevadilo a z ľavej strany vyslal nechytateľný projektil, ktorý skončil až v sieti. Gól s poradovým číslo 500 zaznamenal Mats v oslabení a v predĺžení. Diváci v ACC boli v eufórii. Stal sa tak historicky prvým Švédom, ktorý vsietil 500 gólov. 

V nasledujúcich sezónach pokoril ešte Sundin mnoho tímových rekordov a preto sa nezabudnuteľne zapísal do klubovej histórie. Za Maple Leafs odohral 981 zápasov, v ktorých rozvlnil súperovu sieť 420-krát a pripísal si aj 567 asistencií. Veľmi ale túžil po Stanley Cupe a preto sa na sklonku svojej bohatej kariéry rozhodol opustiť Toronto a skúsiť šťastie vo Vancouveri. Sezónu začal až v januári a odohral len 41 zápasov. Jeden z najemotívnejších bol pre neho určite zápas, ktorý sa odohral 21. februára 2009, kedy sa vrátil do Toronta. Fanúšikovia domáceho tímu na neho nezanevreli a privítali ho búrlivým potleskom. Zápas museli rozhodnúť až samostatné nájazdy a čo čert nechcel, ten rozhodujúci premenil kto iný ako sám Mats Sundin.

Stanley Cup nezískal ani s Vancouverom, ktorý bol vyradený Chicagom v druhom kole, navyše Mats odohral len 8 zápasov, pretože ho trápilo zranenie. 30. septembra ohlásil na tlačovej konferencii v Štokholme koniec profesionálnej kariéry. Toronto Maple Leafs si ho uctilo 11. februára 2012 pri slávnostnom vyvesení jeho šťastnej trinástky pod strop ACC.

Jeho medzinárodná kariéra je diametrálne odlišná od tej v NHL. Za seniroskú reprezentáciu odohral 71 zápasov a získal 77 bodov. 4-krát sa radoval zo zlata, raz to bolo dokonca na olympiáde v Turíne, kde bol kapitánom. Vo svojej zbierke má aj jedno striebro a dva bronzy z MS. Po spomínanej olympiáde ukončil svoju reprezentačnú kariéru.

Na záver ešte pár zaujímavostí : 8x si zahral NHL All-Star Game, 2x bol nominovaný do NHL Second All-Star Team, v roku 2008 si za svoje vodcovské schopnosti vyslúžil Mark Messier Leadership Award a v roku 2012 bol slávnostne uvedený do Hockey Hall of Fame.

V NHL sa predstavil v 1346 zápasoch a dokázal si udržať priemer jedného bodu na zápas, pretože získal 1349 bodov.

Hráč s veľkým srdcom a veľkým zápalom pre hru by mal byť príkladom pre mnoho ďalších hráčov. Jeho kariéra bola dlhá a bohatá na krásne momenty. Pre mňa osobne bol vzorom a vďaka nemu som sa začal zaujímať o NHL. Mrzí ma, že som jeho umenie nemohol sledovať dlhšie, resp. jeho veľkú časť som zmeškal. Ale jeho plagát ešte stále visí v mojej izbe!

Vďaka Mats Sundin, na legendy sa nezabúda!