Majalah PowerPlay

Od redaktorského pera - klávesnice - sa vám, vážení čitatelia, opäť hlási človek zodpovedný za rubriku slovenských hokejových legiend. Podľa nadpisu sa síce môže zdať, že ideme predávať hygienické potreby alebo nebodaj píšeme denník zroneného emáka, ale skutočnosť je predsa len iná, rovnako ako pri Milli Vanilli. Žiaden strach, ja nie som škaredý a tento článok za mňa rozhodne nepíše niekto iný. Kto z vás už podľa nadpisu uhádol, že pôjde o Jozefa Golonku, triafal presne ako mnohokrát Jožko. Poďme si ho teda predstaviť. Tak teda zatvorte oči a predstavujte si ho. Kto poslúchol, ten zrejme nedočíta a my ostatní, ktorí si ho nevieme vybaviť si pomôžeme opisom a zopár fotografiami. Vitajte pri čítaní!

„Krasohokejista"

Po starom otcovi je tento, dnes už 74 ročný, sympaťák a poctivec prosím pekne Poliak. Tú poctivosť ale rozhodne nemá po Poliakoch. Všetci predsa poznáme ich „kvalitné" potraviny. Skôr by som ho prirovnal k trvanlivému mlieku.  Mať jeho vek, možno neskáčem od radosti, ale mať k tomu aj jeho energiu, tak kašlem na vek. Starý otec sa teda prisťahoval z Poľska a zakotvil v Nitre. Golonka sa ale predral na svetlo sveta už v Bratislave, kde sa práve písal 6. január 1938. Jeho hokejová kariéra odštartovala v roku 1955. Dovtedy sa snažil prísť na chuť krasokorčuľovaniu, ku ktorému priviedla mladého Jozefa a jeho sestru Júliu jeho matka. Bola totiž trénerkou a jej deti sa mali pod jej vedením stať krasokorčuliarskym párom. Golonka bol ale zrejme na niečo iné súci. Mal sa venovať piruetám a „riťbergerom", ale učaroval mu hokej. Ten zvykol hrávať s kamáratmi na zamrznutom Štrkoveckom jazere kde si jeho talent všimol Viliam Čech, ktorý sa práve ohliadal po mladom „mäsku" pre Slovan.

V tom čase sa Slovan volal ešte Sokol NV Bratislava a Golonka bol novým „vtákom" do kŕdľa. Bol to búrlivák. Na ľade aj v civile. Sám o sebe povedal, že každý rok dostal nejaký dištanc za bitky. Aj na toto však okamžite a pohotovo našiel vysvetlenie a prosím pekne, celú vinu zvalil na otca. Vraj mu kedysi hovorieval aby nikdy nezačínal, ale len vrátil. Je teda logické a zrejme aj žiaduce, že nakoniec skončil pri hokeji. Mlátiť partnerku o ľad a mantinel určite nie je to, o čo v krasokorčuľovaní ide, obzvlášť ak mal za partnerku vlastnú sestru. Raz dokonca nechýbalo veľa a skoro by prizabil samotného rozhodcu, s ktorými ako búrlivý hráč nemal najlepšie vzťahy. Po vylúčení z ľadovej plochy chytil nervy, vyletel zo šatní po prvej tretine a na chodbe si počkal na rozhodcu, ktorého následne chytil pod krk s úmyslom rozhovoru v štýle „ručne-stručne". Našťastie zakročil Golonkov otec a hlava rozhodcu ostala na svojom obvyklom mieste. Ako správna žiletka, bol riadne nabrúsený. Nielen čo sa pästí týka, ale riadne podrezaný mal aj jazyk. Pamätníci o ňom s nostalgiou hovoria ako o nespútanom živle, hráčovi ktorého bolo všade plno a mal perfektne vycibrený cit na góly. Akoby nie, keď aj vo svojom priezvisku si nesie to, čo mu šlo najlepšie - Golonka.

Na svoj prvý ligový zápas v ČSHL (Česko-slovenská hokejová liga) nastúpil v januári 1956 (sezóna 1955/56) proti ZJŠ Brno a zároveň v tomto zápase strelil aj svoj prvý ligový gól. Čoskoro sa zaradil k hráčom, ktorých bola radosť hostiť vo svojom kádri. Bolo „šuma-fuk" či išlo o individuálnu akciu alebo trojkombináciu Golonka, Černický, Starší. Ak tam bol Golonka, pastva pre oči bola zaručená. Všimli ste si dve neznáme mená? Černický a Starší boli Golonkovi „parťáci" v útočnej formácii, ktorá bola jednou z najproduktívnejších vo vtedajšej ČSHL. Golonka v nej hral rolu rozohrávača na poste centra. Ako sa sám vyjadril, vyhral 95% buly. Pripisuje to svojim skúsenostiam z tenisu a dodáva, že mnohokrát puk ešte ani na ľad nedopadol a už ho mal na hokejke. Pamätný je dodnes zápas proti Brnu, keď vďaka Golonkovim rozohrávkam z vhadzovania padli tri góly po sebe a Slovan viedol 3:0 už v prvej minúte. Zápasy proti Rudej hvězde Brno (obecne známej ako Kométa) boli pre Slovan vždy veľkým bojom. Do kroník krásnych hokejových momentov sa rozhodne zapísalo aj nezabudnuteľné víťazstvo Slovana v pomere 10:1.

K vyššie spomínanému útoku sa však dostal až po vojne. Na povinnej vojenskej službe zakotvil mladý Golonka v Jihlave, kde od sezóny 1957/58 pôsobil v klube Dukla Jihlava, z ktorého neskôr vyšlo viacero skvelých reprezentantov. Dukla bola jedným z dominantných klubov ČSHL a prirodzene priťahovala pozornosť skautov do reprezentácie. Tomuto sa nevyhol ani „Žiletka" a jeho výkony v novom klube mu zaručili miesto v juniorskej reprezentácii a mohol sa teda pýšiť titulom „levíčaťa" (vtedajšie označenie hráčov reprezentačnej juniorky).

K seniorom sa dostal už v roku 1959, keď si ho pre potreby reprezentačného A-čka vybral tréner Vlastimil Sýkora. Golonka nebol jediným mladým „uchom" vo vznikajúcom reprezentačnom kádri. Za takúto voľbu bol tréner často kritizovaný a veľa ľudí neverilo šanci na úspech, ale opak bol pravdou. V roku 1959 na domácich majstrovstvách sa Československo mohlo vďaka výkonom mladého tímu tešiť z bronzu. Golonka mal na tomto peknom a neočakávanom úspechu podiel 7 gólov a 4 asistencie.

Po dvoch sezónach v Dukle Jihlava a svojom reprezentačnom debute sa Golonka v roku 1959 vrátil do Slovana, kde v tom čase prebiehali prípravy na zostavenie kvalitného kádra v snahe dosiahnuť vytúžené ligové prvenstvo. Jožko v tomto výbere nesmel chýbať a čoskoro sa k nemu pripojili aj Ján Starší a Julo Černický, s ktorými následne vytvoril už spomínanú útočnú formáciu. Tréner Ladislav Horský postavil Golonku do prvej formácie a na krídla mu zavesil práve Staršieho a Černického. Starší zastával post koncového strelca, Černický sa bil o puk v rohoch a Golonka to celé sledoval a perfektne nahrával. Stručne povedané - boli ako perfektne namazaný stroj na góly, v ktorom nič neškrípalo. Možno som to nevyjadril až tak stručne, ale dôležitý je výsledok a ten bol vždy dobrý. Už prvá spoločná sezóna v spoločnom útoku im priniesla mnoho gólov a obrovskú popularitu. Milimetrové prihrávky od Golonku, ktorými posielal do brejkov Staršieho, len zriedka nekončili gólom.

Samotný Golonka sa zakrátko stal miláčikom publika a tvárou klubu. Nezabudnuteľné boli jeho potýčky s rozhodcami a hráčmi, či čestné kolo okolo klziska pred domácimi zápasmi. Bol to rodený showman.

Svoju prezývku si vyslúžil za ostré narazenie na mantinel hráča moskovského CSKA Bobrovova.

Medailová smola

Tak isto ako Slovan, ktorý napriek svojim kvalitám v útoku počas Golonkovho pôsobenia nikdy nedosiahol na titul majstra, mal Golonka smolu aj v reprezentačnom drese. Ale vráťme sa ešte trošku k lige. Žiletka prežíval svoju hokejovú renesanciu v 60. rokoch. V sezóne 1960/61 bol najlepším strelcom ligy. Strelil dohromady 35 gólov. Možno sa vám to v porovnaní s dnešnou produktivitou hviezdnych strelcov zdá málo, ale treba vziať do úvahy fakt, že za čias Golonkovho „vyčínania" nebolo také jednoduché dostať sa z obrany do útoku. Nebolo totiž možné prihrávať spoza vlastnej brány v podstate až na hranicu ofsajdu. Hra bola vtedy oveľa taktickejšia a úspešné zakončenie tkvelo najmä v dobrej práci v strednom pásme, ktoré dnes mnohokrát ostáva nevyužité. Ak vtedy dokázal Golonka excelovať v tabuľkách, dnes by tomu tiež nebolo inak.

Už teda vieme, že Jožkovi  a Slovanu ligové prvenstvo unikalo. Vďaka tejto smole si klub vyslúžil prezývku „Korunný princ ligy". Rovnaké nešťastie a tesne minuté zlaté medaily ho prenasledovali aj na reprezentačnej pôde. Hoci o ňom zahraničné médiá písali ako o Pelém na ľade a ruský tréner Tarasov sa na jeho adresu vyjadril, že keby má Golonku v tíme, zlato má isté, sám Golonka si zlatý kov zo šampionátu nikdy neodniesol. A tomu verte, že by si ho zaslúžil. Na svojom konte má teda 3 strieborné a 3 bronzové medaily.

Reprezentácia sa však netýka len majstrovstiev sveta. Boli tu aj olympiády a na nich Golonka štartoval celkovo 3-krát. Boli to ZOH v rokoch:

1960 - VIII. ZOH (Squaw Valley - USA) - 4. miesto

1964 - IX. ZOH (Innsbruck - Rakúsko) - 3. miesto

1968 - X. ZOH (Grenoble - Francúzsko) - 2. miesto

Golonka bol nositeľom veľmi zaujímavého prvenstva. Bol vôbec prvým slovenským reprezentačným kapitánom vo vtedajšej československej reprezentácii. Zaujímavé na tomto fakte nie je ani tak to, že bol prvým slovenským kapitánom, ale okolnosti voľby kapitána. Tie sú politické. Ako všetci dobre vieme, Golonka hral za čias komunizmu. Existoval tvrdý a nekompromisný komunizmus, po ktorom nasledovala éra takzvaného socializmu s ľudskou tvárou. Alexander Dubček a jeho politika spolu s Pražskou jarou priniesli akési uvoľnenie. Dalo sa ľahšie dýchať, aj keď ten pomyselný „smog" bolo stále cítiť. Vtedajšiu situáciu by som prirovnal k neskoršiemu Détente (politika uvoľnovania napätia medzi USA a ZSSR) v roku 1971. V praxi táto zmena „klímy" znamenala pre hokej napríklad slobodnú voľbu kapitána samotnými hráčmi. Dovtedy túto úlohu vykonávala vládnuca štátostrana svojou direktívou. Čiže sa hodí trošku pozmeniť Golonkov titul prvého slovenského reprezentačného kapitána. Bol nie len tým, ale hlavne prvým slobodne zvoleným slovenským kapitánom.

Ako kapitán národného mužstva priniesol svojim fanúšikom malú revolúciu. Konkrétne išlo o olympiádu v Grenobli v roku 1968. Jožko si tu dovolil zopár dovtedy nepredstaviteľných vecí. Veľmi povzbudzujúci bol pre športových priaznivcov v Československu, v ktorom žili ako v satelite Moskvy, zápas ČSSR vs ZSSR. Nielen, že sme vyhrali 5:4, ale Jožko si dovolil hneď zo začiatku skritizovať absenciu chráničov na korčuliach súpera. Rozhodca zaúradoval a hráči „zbornej" museli naklusať do šatní a chybu napraviť. Takéto niečo v tých dobách nemalo len charakter vyvedenia súpera z miery, ale hlavne šlo o ukážku vzdoru a otvorenej kritiky. Golonka prispel k tomuto pamätnému víťazstvu jedným gólom a následne ho určite hrialo pri srdci, keď celý tím vítalo na pražskom letisku 70-tisíc vďačných fanúšikov.

Vytriezvenie z Dubčekových snáh a Pražskej jari prišlo v roku 1968, keď ku nám vtrhli vojská Varšavskej zmluvy s úmyslom zabrániť pripravovaným zmenám. Na nasledujúcich majstrovstvách v Stockholme (posledných pre Golonku) sa naša reprezentácia opäť zhostila úlohy vzdoru a príchod tankov sme Rusom oplatili. Tak ako bola pre Slovan odvekým rivalom Kométa Brno, tak isto to platilo aj pre zápasy medzi nami a Rusmi. V duchu politických udalostí táto rivalita však ešte viac eskalovala. Najviac z našej strany keďže my sme boli tí, čo v politike ťahali za kratší koniec. Od fanúšikov z vlasti prišlo okolo 5000 telegramov s prosbami o porazenie Rusov. Golonkovi a jeho tímu sa toto prianie podarilo splniť dvojnásobne. Najprv to bolo víťazstvo 2:0 v základnej časti, neskôr 4:3. Golonka spolu s tímom si dokonca na znak odporu prelepili páskami sovietsku hviezdu na dresoch. Doma na nich potom čakalo zhruba 30-tisíc dojatých stúpencov.

 Odchod do Nemecka

Po sezóne 1968/69 Golonka odišiel zo Slovana a jeho cesty smerovali do nemeckej DEL (Deutsche Eishockey-Liga), konkrétne do tímu SC Riessersee. Bol už na vrchole svojej kariéry a sily mu postupne ubúdali, ale ani to mu nezabránilo stať sa jedným z najproduktívnejších hráčov DEL. Podarilo sa mu spopularizovať hokej v krajine, kde je športom č. 1 jednoznačne futbal. Nemecká tlač ho nazývala Joschi (zrejme od mena Jozef). Odohral tu dokopy tri sezóny a od sezóny 1972/73 až do 1974/75 pôsobil v tíme LB Zvolen v 1. Slovenskej národnej hokejovej lige. Zvolen bol jeho posledným tímom ako hráča.

Po ukončení aktívnej kariéry sa z Golonku stal tréner. Ako tréner  získal svoj prvý majstrovský titul s jeho niekdajším nemeckým tímom a o rok na to aj s Kolínom.

Jeho trénerská kariéra sa niesla aj klubmi Zetor Brno, československou reprezentáciou (20 aj B), EC Kolín nad Rýnom, Slovan, HC Davos, ECD Iserlohn, EHC Norimberg a nakoniec viedol aj slovenskú reprezentáciu v rokoch 1996/97.

Tento, dnes už sympatický dedulo je dohromady členom troch siení slávy. V roku 1999 bol uvedený do Siene slávy IIHF, následne v roku 2002 to bola Sieň slávy slovenského hokeja a trojicu nám uzatvorili v roku 2004 Nemci uvedením Golonku do Siene slávy nemeckého hokeja. V roku 1961 bol ocenený ako najlepší ligový strelec a je členom Klubu hokejových kanonierov. Z každého reprezentačného štartu (ZOH, či MS) si odniesol medailu.

Z tohto všetkého nám vážení vyplýva, že človek nemusí zákonite hrať v NHL a môže byť svetový. A to Golonka bol. Mnoho ľudí z hokejového prostredia sa vyjadrilo, že keby dostal šancu hrať v NHL, bola by z neho hviezda formátu Waynea Gretzkého. Dnes sme si teda predstavili hráča, ktorý svojou hrou a gestami na svoju dobu nežiaducimi rozohral nielen puk na ľade, ale hlavne srdcia fanúšikov a priaznivcov ľadového hokeja. Golonka je dôkazom toho, že aj na ľade môže byť horúco. Po hernej, aj spoločenskej stránke.

Už sa pomaly blížime ku koncu tak mi prosím dovoľte ešte zopár štatistík:

-          v 330 ligových zápasoch strelil 298 gólov

-          v 134 reprezentačných zápasoch to bolo 84 gólov a 36 asistencií

To ale nie je všetko. Našiel som niekoľko vtipných výrokov od Golonku ako spolu komentátora zápasov. Nech sa páči, tu sú:

-          V úvode by sme mali dať jeden, dva, tri, štyri, päť gólov a potom to už je len záležitosť skóre.

-          S takým hráčom sa nemá čo párať, tam ho má 2-3 razy oplyskať o mantinel, šak on skrotne.

-          V minulosti sme mali v bráne dieru.

-          Takúto drámu by nevymyslel ani Hamlet!

-          Žigo, to je milimetrový človek. 

-          ...ten môže našich hokejistov naučiť akurat po anglicky. (reakcia na nomináciu Glena Hanlona ako reprezentačného trénera)

-          Komentátor Huste.tv: Už som sa zľakol, že bude predĺženie a nestihnem večerný seriál ... J.Golonka: Ov, tak to ja pri slove seriál odchádzam do inej izby. Toho Turecka už bolo dosť, tam chodievam skôr na dovolenku...

Tak to je už na dnes ozaj všetko. Predstavili sme si jedného z našich najhodnotnejších hráčov, ktorý nad slovenským hokejom bdie aj v súčasnosti. Lúči sa s vami váš redaktor a hlavná postava článku - Joschi Žiletka Golonka!