Majalah PowerPlay

Milí čitatelia, tentoraz vám po dlhšej odmlke chcem priniesť článok do súdka „osobnosti".  Ak si ešte spomínate, vlani dostal celosvetový hokej zopár úderov vo forme strát niekoľkých vynikajúcich a svojim spôsobom nenahraditeľných hráčov. Ja si teraz dovolím zaspomínať na jedného z nich. Derek Boogaard - Boogey Man - kanadský  hokejista,  ktorému patrila pozícia ľavého krídla a dres s číslom 24. Dvojmetrový „plyšový medvedík" s láskavým srdcom ale tvrdými päsťami.

Derek Boogaard - „Boogey Man"

Narodil sa *23.6.1982 - †14.5.2011 v Saskatoone, v provincii Saskatchewan, v Kanade. Bol prvým zo štyroch detí dôstojníka Kráľovskej kanadskej jazdeckej polície. Kvôli otcovej práci sa často sťahovali. Už v mladosti bol fyzicky vyspelejší ako väčšina jeho vrstovníkov, ako pätnásťročný meral 195 cm a vážil 95 kg. Kvôli jeho rýchlemu vyspeniu trpel silnými chronickými bolesťami kolien. V škole Derek nijako nevynikal a jeho otec bol dokonca presvedčený, že Derek trpí poruchou učenia. Každý, kto poznal herný štýl „Boogey Mana" sa bude čudovať, že tento tvrdý chlapík bol v detstve veľmi často terčom šikany, práve pre jeho výšku, veľkú plachosť a pre profesiu jeho otca.

Hokej začal hrať už v útlom detstve. Ako dvanásťročný nakrátko s hokejom skončil, ale rodina ho presvedčila, aby sa k nemu vrátil. V tej dobe sa upol na svoj cieľ - dostať sa do NHL. Jeho idolom bol Wendel Clark, toho času kapitán Toronta Maple Leafs. Už v tej dobe hral vlastným štýlom a rodičia ostatných detí (spoluhráčov aj „nepriateľských" hráčov)sa sťažovali, pretože bol príliš veľký, aby hral s deťmi v jeho veku. Často dostával tresty a tréner sa ho zastával, nepripisoval chybu Derekovi, ale jeho výške.

Ale práve vďaka jeho hernému štýlu si ho všimli tréneri Reggina Caps. Tak sa Derek čoskoro sťahoval do prestížnej juniorskej súťaže WHL a bližšie k svojmu snu- HNL. Hneď v prvej bitke vo WHL zlomil protivníkovi nos, dokonca prvou ranou. Počas pôsobenia vo WHL, si uvedomil, že jeho najväčšou šancou, ako sa dostať do NHL, je využitie jeho najväčšej devízy - boja. Začal sa zdokonaľovať svoje bitkárske predpoklady boxom. Vo WHL prešiel tímami: Reggina Caps, Prince Geore Cougars a Medicine Hat Trigers. Strávil tu sezóny 1989-2003. Samozrejme vďaka svojmu štýlu hry sa nevyhol ani viacerým zraneniam a otrasom mozgu.

V drafte dosiahol poradie 202 a vybrali si ho do svojho tímu Minnesota Wild. V sezóne 2002-2003 s nimi podpísal profesionálnu zmluvu a obratom ho poslali do Louisiana Ice Gators do ECHL. Derek sa aj naďalej zdokonaľoval špeciálnym boxerským tréningom a drel na svojej fyzickej kondícii. V tejto dobe sa mu začali stupňovať bolesti spôsobené jeho predchádzajúcimi zraneniami. Mal obdobie, keď mal bolesti chrbta také silné, že si nedokázal zaviazať ani šnúrky na korčuliach. Tak skončil opäť na silných liekoch od bolesti, čo viedlo k závislosti a výrazne to ovplyvnilo aj jeho ďalšiu kariéru. Sezóny 2003-2005 za Houston Aeros v AHL. Tu si ho veľmi obľúbili fanúšikovia a dali mu prezývku „Boogeyman".

Svoj debut v NHL zažil Derek  5.10.2005 pri výhre 6:3 nad Calgary Flames. Na ľade strávil 3 minúty a 58 sekúnd. 16.10.2005 absolvoval svoju prvú bitku - knockautoval Kipa Brennana z Anaheimu Ducks. V tejto sezóne spôsobil vážne zranenie tváre Toddovi Feddorukovi z Anaheimu, lekári mu museli spevniť lícnu kosť titánovými platničkami a sieťami. Pred koncom jedného zo zápasov  v sérii Ducks a Minnesota (Minnesota viedla), poslal Lemaire Dereka, ktorý v tomto zápase vôbec nehral, aby vyšiel na ľad a prekorčuľoval pred lavičkou Anaheimu. On tak aj spravil a keď prechádzal popred lavičku, tak sa usmial. Dav pri tomto geste burácal a tlieskal. Video z tohto stretnutia je najoblúbenejším rodiny Boogaardových, jeho matka bola vtedy šťastná, čomu nasvedčuje aj jej vyhlásenie: „Ak by strecha nebola zaskrutkovaná, bola by odletela. Najlepšie bolo, že nemal  bojovať, nemal ublížiť, nemal ublížiť nikomu. Mohol jednoducho ísť na ľad a korčuľovať okolo." Svoju premiérovú sezónu skončil so 65 zápasmi na konte, zaznamenal v nich 6 bodov a pripísal si do štatistík 158 trestných minút.

Boogaard vs Feddoruk: Video

V ďalšej sezóne si získal srdcia fanúšikov Mennesoty a jeho dres s číslom 24 sa stal trhákom. V tejto sezóne odohral iba 42 zápasov. Do klubu prichádza Feddoruk, z ktorého sa tak stáva Derekov kolega a priateľ.

 V sezóne 2008-2009 odohral 51 zápasov a absolvoval dve operácie. Lekári mu tak znovu začali predpisovať lieky na bolesť, ale vďaka jeho mohutnosti musel užívať veľké dávky.  Ale bolesti pretrvávali. Nakoľko mal pri bolestiach už problém vydržať do nasledujúcej dávky lieku, začal si lieky zháňať aj sám. S týmto problém nemal, pretože tímoví lekári nesledovali, kto a akú dávku liekov predpisuje. Tak sa stalo, že užíval aj 11 druhov liekov a k nim ešte ďalšie, ktoré si zaobstaral sám. V tej dobe s ním mimo sezón býval jeho brat Aaron. Ako Aaron sám povedal, zvykol Derekovi lieky často schovávať, aby neužíval také množstvo. No aj napriek tomu sa u neho vyvinula závislosť až do takej miery, že zmeškal prípravný kemp na sezónu 2009-2010. Klub ho potom poslal na odvykaciu kúru do drogového rehabilitačného centra v južnej Kalifornii, ale podľa oficiálneho stanoviska klubu sa Derek  zotavoval z otrasu mozgu. (Až dovtedy, s vedomím a príkazom vedenia klubu ,sa s Derekom hráči delili o svoje predpisy liekov, rovnako tak mu lekári  predpisovali liek za liekom, dokonca niekoľko naraz. Ale jeho závislosť začala byť nezvládnuteľná. A tak sa vedenie rozhodlo  poslať Dereka na liečenie, zároveň klub vydal zákaz deliť sa s ním o predpisy na lieky. No už bolo neskoro.)  Vrátil sa päť zápasov  pred koncom sezóny a hneď v jeho prvom boji porazil Davida Kočí z Colorada Avalanche. V ďalších zápasoch sezóny si vyslúžil dištanc na dva zápasy za faul kolenom na Ryana Jonesa z Edmonton Oilers. Priatelia, spoluhráči, tréneri a rodina povedali, že zatiaľ čo sa Derekova hra nezmenila, začala sa meniť jeho osobnosť. Zaspával  hocikedy, zaspával na stretnutia aj na tréningy.

Boogaard vs Kočí: Video

Po sezóne sa stal voľným hráčom. Dovtedy oslavovaný „strašiak" tímu začal byť na obtiaž nezvládnuteľnými bolesťami a závislosťou, nad ktorou sa až do tej doby privierali oči, pretože to,  čo odvádzal na ľade nemalo takmer žiadnu konkurenciu. A tak sa musel  rozhodnúť  medzi Edmonton Oilers a New York Rangers. Aj napriek prianiu rodiny, aby išiel do Edmontonu (aby ho mali bližšie), rozhodol sa pre New York. Podpísal veľmi lukratívnu zmluvu, ktorá mu zaručovala 6,5 milióna na 4 roky. Derek sa rýchlo chopil úlohy „šerifa" vo svojom novom pôsobisku a darilo sa mu. Ale v októbri utrpel otras mozgu a zlomeninu nosa v bitke so Stevom McIntyrom a o mesiac neskôr jeho sezónu ukončil ďalší otras mozgu z bitky s Mattom Carknerom z Ottawy Senators.  Tím pripísal jeho neprítomnosť zraneniu ramena, neskôr dodali, že prežíval bolesti hlavy. Za Rangers tak stihol odohrať iba 22 zápasov. V tej dobe nikto netušil, že ďalšie už nikdy nepridá.

Boogaard vs Carkner: Video

Po zvyšok sezóny sa stal samotárom v jeho byte v centre Manhattanu, trpel zraneniami a po otrasovým syndrómom. Od lekárov mal zákaz vstúpiť na ľadovú plochu, pretože pohľad naň u neho vyvolával nevoľnosť. Znovu míňal tisíce na lieky a svoju závislosť.  Jeho priatelia a rodina si začali u neho všímať zmeny. Išiel od mánie k depresii a prestal sa o seba starať. Dokonca aj jeho otec priznal, že v januári keď ho bol navštíviť mu Derek v náručí niekoľkokrát plakal. Sympatické vlastnosti, ktoré sa tak páčili jeho fanúšikom ustupovali. Začal sa meniť charakter jeho osobnosti. Sám žartoval o tom, že jeho pamäť zaniká pre všetky údery ktoré inkasoval. Psychicky bol na dne.

Na ľad sa vrátil v marci, kde absolvoval ľahký tréning, ale zrútil sa pri korčuľovaní v priebehu niekoľkých dní. Z Rangers ho potom poslali znovu do Kalifornie na rehabilitáciu. Tam mu už ale pomôcť nedokázali.

14.5.2011 vo veku 28 rokov bol Derek Boogaard nájdený vo svojom byte v Minneapolise mŕtvy. Tento „obor", ktorý sa nebál postaviť tým najväčším bitkárom, nedokázal vyhrať boj nad svojou závislosťou. Máj chcel Derek stráviť so svojou rodinou. Mal v pláne stráviť pár dní so svojimi bratmi Aaronom a Ryanom. V noci 12. mája šiel Derek von s priateľmi, ale predtým ako opustil byt mu Aaron dal 30-mg Percocetu, ktorý pre neho obstaral. Derek s priateľmi boli na večeri, kde okrem steaku popil aj niekoľko miešaných nápojov, potom ešte „vymietli" ďalšie štyri bary, kde popil viac ako jeho priatelia. Zrejme vtedy užil ďalšie zo svojich „práškov". Po návrate domov šiel do kúpeľne, potom do spálne. O tretej hodine ráno zavolal Aarona z kuchyne, kde robil palacinky, niekoľkokrát sa sťažoval, že sa s ním posteľ točí. „Bol nešťastný" povedal Aaron. Derek konečne zaspal a Aaron šiel k priateľke a vrátil sa až popoludní. Keď sa vrátil Derek ešte spal a on šiel vyzdvihnúť na letisko Ryana. Keď spolu prišli späť do bytu, Derek bol ešte stále v posteli. Ryan ho šiel pozrieť a zistil, že jeho telo je nehybné, okamžite volali  záchranku a rodičov. Hasiči, ktorí reagovali prvý, ho prehlásili za mŕtveho na mieste činu. Mal mesiac a desať dní pred 29. narodeninami. Aaron neskôr povedal, že zrejme zomrel vo chvíli, keď zavrel oči. Pitva dokázala, že zomrel kvôli mixu liekov na bolesť a alkoholu.

Po jeho smrti prišiela ďalšia šokujúca správa, kde pri pitve u neho zistili degeneratívnu chorobu mozgu a síce chronickú traumatickú encefalopatiu, ktorá môže byť zistená až po smrti. Túto chorobu mozgu spôsobujú opätovné tvrdé údery do hlavy, ale aj napriek tomu, bolo toto zistenie v jeho veku  prekvapujúce, vzhľadom na rozsah poškodenia mozgu. Derekova rodina sa rozhodla darovať jeho mozog na lekárske výskumy. Lekárka  Ann McKee, zo Sports Legacy Institute z Bostonskej Univerzity Medical School, ktorá sa venovala tomuto výskumu, oznámila Derekovej rodine, že jeho mozog bol tak poškodený, že keby žil, tak by pravdepodobne v strednom veku trpel demenciou.

Týždeň po Derekovej smrti povedal John Scott: „Nemyslím si, že ľudia pochopia nervy, ktorými „bitkári" trpia. Tiež veľakrát v noci nespím, pretože viem, že budem na druhý deň bojovať s niekým. Nie je prirodzené ísť a bojovať každý deň".

Nikto už nezistí, či závislosť, depresie a zmenu nálad spôsobila choroba, alebo závislosť na liekoch.

Rovnako tak nikto už nezistí čo vyvolalo jeho závislosť, či to boli bolesti, alebo nezlučiteľnosť jeho povahy s jeho prácou, s jeho poslaním na ľade.

V každom prípade toto skvelé kanadské ľavé krídlo bude chýbať každému. Každému, kto ho poznal, kto s ním hral a predovšetkým jeho rodine. Bol obávaným protihráčom, ale úžasným spoluhráčom. Milovali ho fanúšikovia, pre jeho bitkársky štýl. Ale zbožňovali ho aj pre jeho charakter „plyšového medvedíka" , ktorý bol mimo ľad nesmierne milý, tichý a nikdy nikomu neublížil.

Z Derekovej smrti bol najskôr obvinený jeho brat Aaron, nakoľko sa polícii priznal, že mu zaobstaral lieky, ktoré mu dal a pred príchodom záchranky ich spláchol do záchoda. Nakoľko mu smrť nespôsobil, tak bol súdený za nezákonné držanie narkotík, za čo bol v októbri 2011 prepustený na kauciu a odsúdený na  verejnoprospešné práce.

Derekova smrť spustila lavínu otázok, či naozaj úloha „bitkára" spôsobuje také otrasy mozgu a aký postoj zastáva NHL k týmto zdravotným problémom, dokonca či venujú dostatočnú pozornosť tomu, ako veľmi sú psychicky zaťažovaný touto úlohou v tíme. Prišla aj otázka zákazu úderov do hlavy.

Derekov otec vyjadril znepokojenie nad spôsobom, akým zneužívali Dereka, ako ním tímy pre ktoré hral manipulovali a zneužívali na to aj drogy.

Áno, prišlo veľa otázok a v danom roku aj úmrtia, ktoré to odštartovali. Ale nebudem to spomínať, nakoľko tento článok má byť venovaný Derekovi Boogaardovi a nie otázkam bezpečnosti hokejistov NHL.

Štatistiky Dereka Boogaarda v najprestížnejšej hokejovej lige sveta sa tak navždy zastavili na číslach 277 zápasov, 16 bodov a 589 trestných minút. A jeho osobné štatistiky sa zastavili krátko pred oslávením 29. narodenín.