Majalah PowerPlay

Milí čitatelia, čitateľky a fanúšikovia rýchlych kolies, tentoraz začnem pre vás, ktorí sledujete vychádzajúcu sériu článkov o jazdcoch F1, netradične. Milovalo ho celé Anglicko a Taliansko, fanúšikov si získal dokonca aj za oceánom. Len málokto musel na ceste za úspechom prekonať toľko úskalí ako on. Na vrchol sa prebil až vo veku, kedy je väčšina pretekárov už dávno za svojim zenitom. Áno, kto tipoval, že je to Nigel Mansell,  tipoval správne.

Nigel Mansell  - „Levie srdce"

Nigel Ernest James Mansell  sa narodil 8. augusta 1953 v britskom Uptone. Začínal tak, ako väčšina pilotov F1, na motokárach, keď mal 15 rokov.  Do kokpitu formule sa dostal až ako 23-ročný, kvôli otcovi, ktorý nesúhlasil s tým, aby pretekal. Pracoval ako letecký mechanik, niektoré zdroje uvádzajú, že pracoval ako špeciálny policajný úradník. Je v podstate jedno kde a ako pracoval, nikdy sa netajil svojou obrovskou túžbou pretekať. Preto všetky peniaze, ktoré zarobil investoval do toho, aby mohol jazdiť a ísť za svojim snom.

V roku 1976, ako 23-ročný začal pôsobiť vo Formule Ford 1600. V tomto pre neho prvom roku sa mu darilo, dočkal sa svojho prvého víťazstva na okruhu Mellory Park a celkovo absolvoval deväť pretekov, z nich v šiestich zvíťazil. Už hneď o rok neskôr získal svoj prvý majstrovský titul, zvíťazil v 32. zo 42 pretekov. Avšak v závere roka mal ťažkú nehodu, pri ktorej si zranil chrbát a lekár mu neodporúčal ďalej pretekať, nakoľko mu hrozila paralýza končatín. Nigel bol ale bojovník a aj napriek týmto varovaniam sa vrátil z nemocnice na pretekársku trať.

Posmelený víťazstvom a nedbajúc na rady lekára sa rozhodol, že je načase posunúť sa dopredu a tak sa spolu s manželkou rozhodli predať dom, aby si mohol Nigel kúpiť miesto v tíme March a začať pretekať vo Formule 3. Hneď v prvých pretekoch v roku 1978 štartoval z Pole position a umiestnil sa druhý. V priebehu druhej sezóny mal ale opäť škaredú nehodu s Talianom Andrea de Cesarisom, pri ktorej si zlomil krčný stavec a znovu skončil v nemocnici. Svojou jazdou, upútal pozornosť Colina Chapmana, bossa tímu Lotus, a oslovil ho ako testovacieho jazdca. Po nehode bolo jeho miesto testovacieho jazdca ohrozené, aspoň tak sa zdalo, ale Nigel posadnutý túžbou jazdiť F1 nezaváhal ani na chvíľu a na obavy Colina Chapmana odvetil: „Nemajte strach, budem tam!"

Nigel testy zvládol aj napriek veľkým bolestiam a v roku 1980 už pôsobil ako oficiálny testovací pilot Lotusu. Ešte toho roku v auguste dostal šancu pretekať s tretím autom Lotusu na okruhoch Osterreichrig a Zandvoort. Jazdou a ukážkou talentu nesklamal, ale v ceste za víťazstvami ho zastavili technické poruchy. Pred sezónou 1981 dostal kontrakt, ktorý mu zaručoval miesto stáleho pilota, jeho tímovým kolegom bol Elio de Angelis. Celkovo sa mu počas pôsobenia v Lotuse (1981 - 1984) nedarilo, často končil pre technické poruchy a urobil aj niekoľko zbytočných jazdeckých chýb. Celkovo získal v kokpite tejto stajne päť 3. miest, čo bolo vzhľadom na konkurencie schopnosť jeho monopostu obdivuhodné, nakoľko bol tím Lotus na ústupe svojich slávnych čias a po smrti legendárneho šéfa tímu (1982) sa to ešte zhoršovalo. Do povedomia fanúšikov sa dostal vďaka svojmu talentu a svojej neúnavnej bojovnosti, ktorú preukázal v roku 1984 na  pretekoch v Dallase. Tu získal svoju prvú Pole position v kariére, bol lídrom pretekov až do prvého pitstopu, ale po výmene pneumatík sa prepadol až na šieste miesto. 108 metrov pred cieľovou páskou mu došlo palivo a tak Nigel vystúpil zo svojho monopostu a začal ho tlačiť do cieľa. Bol ale tak vyčerpaný, že skolaboval. V histórii F1 snáď ani jeden pretekár neprejavil toľko snahy pre zisk jedného bodu, ako on. Aj pre takéto momenty ho fanúšikovia F1 milovali a časom si vyslúžil prezývku „Levie srdce".

Video - Dallas 1984

Po nezhodách s  vedením tímu Lotus sa rozhodol vymeniť farby a prestúpil v roku 1985 do Williamsu. Stal sa druhým jazdcom popri Keke Rosbergovi.  V prvých pretekoch do cieľa nedošiel, ale potom už začal pravidelne bodovať. V Portugalsku a San Maríne skončil piaty a v Kanade, Nemecku a Holandsku šiesty. Vo viacerých pretekoch doplatil na technické poruchy, ale finiš sezóny si vychutnal. V Belgicku získal druhé miesto a konečne prišlo aj prvé víťazstvo, pre neho najcennejšie,  ktoré dosiahol na domácej pôde v Brands Hatch, po súboji s Ayrtonom Sennom. O dva týždne na okruhu v Kyalami po jedinečnom súboji s vlastným tímovým kolegom Kekem Rosbergom dokázal, že jeho predošlé víťazstvo nebola náhoda.

Nasledujúcu sezónu vstúpil do Williamsu  Nelson Piquet. Nigel sa tak mal stať tímovou dvojkou, ale skutočnosť bola iná. Dosahoval neskutočné výkony a pripísal si päť víťazstiev (Belgicko, Kanada, Francúzsko,  Veľká Británia a Portugalsko). Pred poslednými pretekmi v Austrálii mal veľké šance na zisk titulu, aj keď oň zvádzal boj so svojim tímovým kolegom Nelsonom Piquetom,  ale v 68. kole mu vybuchla zadná pneumatika a so svojim monopostom skončil mimo trate.  Toto stačilo Alainovi Prostovi, aby si došiel pre titul majstra, síce vyhral „iba" štyri preteky, ale v celkovom poradí mal 72. bodov, zatiaľ čo Nigel „iba" 70.

Nešťastná strata titulu - video

V sezóne 1987 sa Nigel ešte o niečo zlepšil, vyhral šesť pretekov (Imola, Paul Ricard, Silverstone, Osterreichring, Jerez a Mexico City). Najcennejšie bolo domáce víťazstvo v Silverstone, kde porazil  Piqueta aj napriek defektu pneumatiky o viac než pol minúty. Domáce preteky boli pre neho vždy vrcholom, to dokazoval posledné sezóny nielen na trati, ale aj vlastnými slovami: „Doma by som sa aj zabil, len aby som vyhral". Ale ani tieto víťazstvá nestačili. Problémom bola technika. V Spa ho vyradil podvozok, v Monaku výfuk, v Hockenheime motor, na Hungaroringu ho zradilo koleso a v Estorile elektrika. Pred poslednými dvomi pretekmi v Japonsku a Austrálii strácal na svojho kolegu z tímu Nelsona Piqueta 15 bodov, tak medzi nimi vládol veľký boj o zisk titulu majstra na trati aj mimo nej. Ale počas tréningu v Suzuke ťažko havaroval a obnovilo sa mu poranenie krčnej chrbtice. To ho obralo o zvyšné dva preteky a tak titul získal Nelson Piquet.     

Havária - Suzuka - video

Sezóna 1988 bolo oproti predošlým úplnou katastrofou. Williams prišiel o dodávateľa kvalitných motorov a to poznačilo celý tím a výsledky. A z tímu odišiel aj Nelson Piquet. Nigel dokázal skončil pre poruchy iba dva preteky, v Španielsku a samozrejme doma v Silverstone, kde v oboch pretekoch skončil druhý.

Po dvoch neúspešných pokusoch o zisk majstrovského titulu a jednej zlej sezóne potreboval Nigel Mansell nový impulz. A ten prišiel priamo od samotného Enza Ferrari. Sezónu 1989 začal víťazstvom v Rio de Janeire. V ďalších piatich pretekoch do cieľa nedošiel, pre technické problémy, ale potom sa všetko zmenilo. Získal druhé miesta vo Francúzsku a Anglicku a  tretie miesto v Nemecku. Na Grand Prix Maďarska dokázal takmer nemožné. Po štarte sa dokázal z 12. pozície prebojovať až k víťazstvu, aj keď sa hovorí, že táto trať je náročná na predbiehanie. Nezabudnuteľný je hlavne jeho súboj s Ayrtonom Sennom, ako aj jeho predbiehacie manévre. Ale nešportovo sa zachoval v Portugalsku, kde vyradil Ayrtona Sennu, za čo dostal zákaz štartu v jedných pretekoch a pokutu. Jeho pričinením preto získal titul majstra sveta Alain Prost.

Video - Hungaroring

Pred sezónou 1990 angažoval tím Ferrari k Mansellovi trojnásobného majstra sveta Alaina Prosta, ktorý utiekol z McLarenu pred Ayrtonom Sennom,  a to mal byť začiatok obrodenia stajne z Maranella. Po intenzívnych zimných testoch však bol začiatok sezóny sklamaním. Nigel trpel opäť častými poruchami. Rýchlosť mu však nechýbala a ak sa už dostal do cieľa, tak dokázal bodovať. Vo Francúzsku i Anglicku získal pole position, ale po predčasnom konci v Silverstone, kde odstúpil z čela formulového pelotónu, hodil fanúšikom rukavice a oznámil ukončenie kariéry. V tom momente sa však zdvihla masívna vlna verejnej podpory a fanúšikovia z celého sveta ho žiadali, aby svoje rozhodnutie prehodnotil.  Problémy s technikou pokračovali a jemu sa podarilo získať dve 4., jedno 3. a jedno 2. miesto, ale potom mal opäť šťastie v Grand Prix Portugalska, tam získal svoj jediný triumf tejto sezóny. Trochu povzbudený šťastenou získal v posledných dvoch pretekoch roka dve 2. miesta. Vďaka víťazstvu z Estorilu sa Nigel Mansell zaradil medzi najúspešnejších britských pilotov v histórii, keď vyrovnal počet triumfov  Stirlinga Mossa. Celkové piate miesto ale nenaplnilo jeho predstavy.

Pred sezónou 1991 sa rozhodol na konci roka prestúpiť do Williamsu, na podnet Franka Williamsa. Neskôr sa ukázalo, že to bolo jeho najšťastnejšie rozhodnutie v živote. Začiatok sezóny s novým monopostom a konštruktérom bol v úvode veľmi poruchový, dokonca v Kanade mu zhasol motor v poslednom kole, keď mával divákom z prvého miesta. Do cieľa sa Nigelovi podarilo prísť až vo štvrtých pretekoch v Monaku a hneď skončil na druhom mieste. To isté sa mu podarilo zopakovať aj v Mexiku. Potom prišli víťazstvá. Víťazstvá v Nemecku a Anglicku ho vrátili späť do hry o titul majstra sveta, ktorý zvádzal s Ayrtonom Sennom. Dokonca v Silverstone demonštroval vzájomný rešpekt velikánov tejto éry a ich vzťahy. Pár kôl pred koncom došlo Sennovi palivo a Nigel už ako víťaz zastavil pri ňom a ponúkol mu odvoz na bočnej časti svojho monopostu. Toto gesto úplne rozvášnilo britských divákov a vošlo do histórie F1. O možnosť ohroziť Sennovu pozíciu v boji o titul prišiel vďaka havárii v úvode japonských pretekov. Nezabudnuteľným sa však stal jeho súboj s Ayrtonom Sennom v Barcelone. Milióny divákov po celom svete s úžasom sledovali dvojicu monopostov rútiacich sa bok po boku po cieľovej rovinke. Ten, ktorý dal prvý nohu preč z plynového pedálu bol napokon Ayrton Senna. O majstrovi sveta rozhodla Grand Prix Austrálie. Austrálsky dážď jazdci nezvládli a po hromadnej havárii boli preteky ukončené, jazdcom sa pripočítal polovičný počet bodov. V boji o titul skončil Nigel druhý a majstrom sveta sa stal Ayrton Senna.

Nasledovala  sezóna 1992, ktorá bola pre Nigela priam magická. Od úvodu sezóny vyhrával jedny preteky za druhými.  S deviatimi víťazstva a štrnástimi Pole position zo šestnástich veľkých cien si zabezpečil majstrovský titul už v predstihu na augustovej Grand Prix Maďarska. Potom sa dozvedel, že mu  do  Williamsu pribudne na sezónu 1993 nový kolega - Alain Prost, cez to sa nevedel preniesť a tak vo zvyšku sezóny už pridal iba jedno víťazstvo. Stal sa majstrom sveta a z F1 odišiel.

Po odchode z F1 išiel do zámorskej série Indy Car za Newman-Haas,čo bol tím známeho herca Paula Newmana a Carla Haasa.  Okrem ťažkej havárie, ktorú mal na začiatku, sa mu darilo a ako prvý nováčik v histórii napokon dokázal získať titul šampióna CART, proti tvrdej konkurencii ako bol Mario Andretti, Emerson Fittipaldi, Paul Tracy či Bobby Rahal. Nielenže získal ako prvý nováčik v histórii titul šampióna, zároveň sa stal prvým mužom, ktorý vyhral v dvoch po sebe idúcich sezónach seriál F1 aj Indy Car.

Do sezóny 1994 prekvapivo Frank Williams pozval do svojho tímu Ayrtona Sennu, čo vyprovokovalo náhly odchod zo scény F1 Alaina Prosta. Ale v tretích pretekoch v Imole Ayron Senna zomiera po ťažkej havari, a tak Frank Williams skúša prehovorit Nigela k návratu. Nigel pozvánku uvítal, nakoľko sa mu v Indy Car túto sezónu nedarilo. Vtedy si v poslednej Grand Prix Nigel pripísal posledné víťazstvo svojej kariéry v F1.

O rok neskôr (1995) prestúpil do stajne McLaren, ale neúspešne. F1 vtedy vstupovala do éry prísnej aerodynamiky a štíhlych línií a to nebola práve Nigelova parketa. S érou robusných monopostov skončila aj éra Nigela Mansella.

Tisícky fanúšikov ale veľmi dlho držal v nádeji, že sa do F1 ešte vráti. Vrátil sa v roku 1996, ako testovací jazdec v Jordánsku, aby otestoval monopost na sezónu 1997, ale pretekov sa nezúčastnil.  To bolo jeho posledné účinkovanie v F1.

V roku 1998 sa vrátil k pretekaniu v britskom šampionáte cestných vozidiel pre Ford, ale nedarilo sa mu a nakoniec sa rozhodol, že v tejto kategórii pokračovať nebude.

Zúčastnil sa Grand Prix majstov v roku 2005 a 2006. V 2005 vyhral iba preteky v Kyale a v roku 2006 zvíťazil iba v úvodných pretekoch sezóny v Katare. Potom ho znovu postihli technické problémy.

V roku 2006 sa zúčastnil so svojimi synmi aj niekoľkých pretekov v britskej Formule BMW.

Nasledovalo 24 Le Mans v roku 2010 s vlastným tímom, ale absolvoval iba niekoľko kôl a pre defekt musel preteky predčasne ukončiť. Malou zaujímavosťou je, že v  Le Mans pretekal aj so svojimi synmi.

Mansell je ženatý a spolu s manželkou Rosanne majú dcéru Chloe a dvoch synov, ktorí kráčajú v otcových šľapajach - Lea a Gregga.

Ťažko povedať, či ešte bude pokračovať príbeh smoliara Nigela Mansella.

Ale aj napriek tomu, že za celú svoju kariéru získal iba jeden titul majstra sveta, ho radí britský komentátor F1 Murray Walker medzi TOP 10 jazdcov F1 všetkých čias.

Bolo úžasné sledovať, ako bol ochotný a schopný nechať všetko pre úspech, nikdy sa nevzdal, žiadna situácia pre neho nebola beznádejná. Divákov dokázal doslova strhnúť. Vždy išiel na víťazstvo, druhé miesto pre neho bola prehra, aj preto robil množstvo zbytočných chýb. Ale oči a srdcia fanúšikov plesali. Bola to éra, velikánov, ktorí sa zišli v osemdesiatych rokoch, boli to Senna,  Prost, Piquet .... a bolo pre každého jazdca veľmi ťažké vyniknúť pri takejto konkurencii. Bola to éra, kedy určujúci bol limit jazdca a nie auta, a Nigel si to spolu s jeho fanúšikmi dokonale užíval.

Kariéra v F1

Pretekov                        191 (187 štartov)

Majster sveta                  1x (1992)

Víťazstvá                        31

Stupne víťazov                59

Pole positions                 32

Najrých. kolá                  30

Body                             480

Prvý pretek                   GP Rakúska 1980

Prvé víťazstvo                GP Európy 1985

Posledné víťazstvo          GP Austrálie 1994

Posledný pretek             GP Španielska 1995

A je tu čas najkrajší, čas sviatočný. Čas splnených želaní, blikajúcich stromčekov, oddychu a prejedania sa. Prajem vám, aby sa vám aj tieto Vianoce splnilo všetko, po čom ste túžili a aby ste to všetko v zdraví prežili. Šťastné a veselé Vianoce.