Majalah PowerPlay

Zdravím vás milí manažéri, manažérky a obdivovatelia rýchlych kolies. Dnes vám prinášam ďalší zo série článkov zo sveta F1. Predstavím vám ďalšieho skvelého brazílskeho jazdca F1, bývalého trojnásobného majstra sveta - Nelsona Piqueta.

Nelson Piquet

Nelson Piquet Souto Maior, narodil 17. augusta 1952 v brazílskom meste Rio de Janeiro. Otcom Nelsona bol minister zdravotníctva Estácio Souto Maior. Spočiatku sa Piquet nevedel rozhodnúť a uvažoval medzi inžinierstvom, tenisom a motošportom. Jeho otec z neho túžil mať tenisového šampióna. Nelsonovi však učarovali motokáry a ako 14 ročný aj začal tajne jazdiť a súťažiť. Zmenil si meno a začal súťažiť s dievčenským priezviskom jeho matky. Nechcel používať priezvisko Souto Maior, nakoľko nechcel ohroziť politickú kariéru svojho otca a zároveň nechcel, aby ho brali ako protekčné dieťa, aj keď ho jeho otec v tejto záľube vôbec nepodporoval, práve naopak.

Neskôr súperil v brazílskych majstrovstvách prototypov, kde vyhral sedem z ôsmich pretekov a tak mohol ukázať svoj veľký talent pre závodnú jazdu. V rokoch 1971 a 1972 sa stal Piquet brazílskym šampiónom motokár. Tento svoj úspech ale  pred svojou rodinou tajil. Z tohto dôvodu na svoje auto namiesto mena Piquet namaľoval Piket.

Od motokár prešiel do majstrovstiev Brazílie formuly Super VW, kde sa v roku 1976 sa stal majstrom Brazílie, tento titul už mohol so svojou rodinou oslavovať bez tajností, nakoľko v roku 1974 jeho otec zomrel. Po tomto zisku titulu mu poradil jeho preslávený krajan a jeho veľký vzor Emerson Fittipaldi, že ak chce niečo dosiahnuť v morotistickom športe, tak by mal odísť do Európy. S cieľom debutovať na medzinárodnej scéne formule 3 ho Nelson poslúchol, začal sa učiť angličtinu a odišiel do Anglicka. Trvalo mu rok, pokým sa v F3 udomácnil. Ale vzápätí sa vo svojej kategórii rýchlo presadil. V posledných šiestich závodoch majstrovstiev v roku 1977 päťkrát bodoval a neznámy chlapec zo vzdialeného pobrežia Copacabana sa odrazu umiestnil na treťom mieste v rebríčku majstrovstiev Európy F3. V nasledujúcom roku si to zamieril na majstrovstvá Veľkej Británie, kde postupoval od víťazstva k víťazstvu, v tomto období už začali o neho prejavovať záujem aj v F1. K prestupu do F1 mu pomohla masová kolízia v Paddcok Hill v Brands Hatch, z ktorej putovalo do šrotu dvanásť drahých závodných áut. Na tejto scéne upozornil Nelson na seba tak výrazne, že už o dva týždne jazdí v F1 v závode  Grand Prix na Hockenheimringu v Nemecku, v kokpite tímu Ensign-Coswort. Krátko na to dostal ponuku z tímu McLaren a odjazdil zaň nasledujúce 3 Grand Prix. Ďalšiu Grand Prix odjazdil pre zmenu na monoposte Brabham.

V roku 1979 už štartoval celú sezónu na Brabhame. Získal svoje prvé tri body a v majstrovstvách sveta skončil na pätnástom mieste. V Brabhame mu bol tímovým kolegom Niki Lauda, od ktorého sa veľa naučil, aj napriek ich súpereniu. Všetci Nelsona považovali za Laudovho žiaka, čo poprel svojim vyhlásením sám Nelson: „ Niki ma nikdy neučil ako sa má jazdiť, ale keď sme spoločne testovali, tak som ho veľmi pozorne počúval". Tak mal možnosť dozvedieť sa v krátkom čase cenné informácie o stave trate, pneumatikách a  aerodynamických podmienkach. Sám sa vtedy vyjadril, že zakiaľ by tieto taje pochopil sám, tak by mu to trvalo aspoň 3-4 roky. Na konci sezóny sa stalo niečo, čo nečakal nikto. Niki Lauda odišiel z F1 a tak zostal v centre pozornosti Piquet.

V nasledujúcej sezóne zúročil všetko, čo sa naučil a siahal po titule majstra sveta, ale nakoniec skončil na 2. mieste. Aj napriek tomuto „neúspechu" predsa dosiahol svoje prvé víťazstvo v F1, v Long Beach v Grand Prix USA.

Svoj prvý titul majstra sveta získal s monopostom Brabham v roku 1981. Od druhého Carlosa Reutemanna ho delil iba jeden bod.

Rok 1982 bol pre Piqueta neúspešný, pre problémy s motorom. Ale zároveň bol dôležitým medzníkom pre F1, pretože monoposty začali prechádzať z atmosférických motorov na turbomotory. A žiaľ táto sezóna sa tiež zapísala aj do čiernej kroniky pre nešťastnú smrteľnú nehodu Nelsonovho priateľa Gellesa Villeneua a rovnako tak aj pre ťažkú haváriu Didiera Pironiho, ktorý pri nehode utrpel veľmi vážne zlomeniny nôh, vďaka čomu jeho kariéra v F1 skončila. Čerešničkou na torte tejto sezóny bola GP Nemecka, kde naštvaný Nelson napadol Elisea Salazara priamo na trati po tom, ako ho čilský jazdec, keď ho Nelson  predbiehal o kolo, zostrelil z trate. Tento incident mal dohru o niekoľko mesiacov, keď Nelsonovi  inžinier spoločnosti BMW oznámil, že jeho motor by v ten deň i tak najneskôr do dvoch kôl vybuchol. Piquet následne vyhlásil, že kolízia tak bola napokon tým najlepším riešením, pretože väčšou škodou by bola blamáž motoru BMW na domácej trati. Okamžite  zavolal Salazarovi a ospravedlnil sa mu. Video: Picquet vs Salazar

V ďalšej sezóne získal Nelson Piquet svoj druhý titul majstra sveta. Stal sa tak prvým majstrom sveta s turbo motorom. Kuriozitou je, že podobne ako v roku 1981, aj teraz sa rozhodlo o zisku titulu až v posledných pretekoch. Napokon mal na svojom konte o dva body viac, než jeho hlavný rival Alain Prost. O sezóne Nelson povedal: "Bola napínavá a stála ma veľa nervov, no titul som dosiahol oveľa jednoduchšie ako ten prvý".

Piquet bol v sezóne 1984 jasne najrýchlejším pilotom, ale o zisk titulu ho pripravili problémy motoru BMW, ktoré už nestíhali na silnejúcu konkurenciu. O jeho rýchlosti svedčí i fakt, že dokázal získať deväť pole positions. No aj napriek tomu skončil piaty iba s víťazstvami na Grand Prix Kanady a USA.

 Veľkým sklamaním bol rok 1985. Nelson vyhral jedine Grand Prix Francúzska.

Pred začiatkom ďalšej sezóny sa rozhodol pre prestup do Williamsu, kde mali vo vynikajúcich monopostoch bezkonkurenčné turbomotory Honda. Celú sezónu bojoval o víťazstvá so svojím tímovým kolegom Mansellom a úradujúcim majstrom sveta Prostom. Piquet s Mansellom sa navzájom oberali o víťazstvá, z čoho profitoval Prost. Piquet zvíťazil na VC Brazílie, Nemecka, Maďarska. Z víťazstva na Hungaroringu  mal Nelson radosť najviac, pretože to bola pre všetkých jazdcov úplne nová trať. O majstrovi sveta opäť rozhodovali posledné preteky, v Austrálii. Až do 63. kola viedol Mansell, ale pre defekt v plnej rýchlosti musel odstúpiť. Šanca sa naskytla pre Piqueta a Prosta. Lenže Nelsonovi sa zvíťaziť nepodarilo, vyhral Prost a stal sa majstrom sveta. Piquet sa nakoniec v majstrovstvách sveta umiestnil až na treťom mieste.

V roku 1987 je už šampionát plne v réžii pilotov tímu Williams. Po druhom mieste v prvých pretekoch v Brazílii mal Piquet nehodu na VC San Marina (vyletel zo zákruty ako sa neskôr zabil Senna) a v pretekoch nenastúpil. Zvíťazil jeho tímový kolega Mansell. Piquet potom zvíťazil ešte vo Veľkých cenách Nemecka, Maďarska a Talianska. Pred predposlednými pretekmi v sezóne viedol majstrovstvá sveta, zatiaľ čo Mansell naňho strácal. Lenže Mansell mal pri tréningu haváriu a utrpel zranenie krčných stavcov, čo mu znemožnilo dokončiť sezónu a otvorilo tak priestor pre Piqueta. Tak sa stal Piquet po tretíkrát majstrom sveta, aj keď v oboch posledných pretekoch pre poruchu do cieľa nedošiel. Počas tejto sezóny sa značne vyhrotili vzťahy medzi Mansellom a Piquetom. A tak  Nelson Piquet prestúpil do tímu Lotus, kde mali tiež motory Honda.

V tíme Lotus bol v rokoch 1988 a 1989. Ukázalo sa ale, že podpis tejto multi-miliónovej zmluvy bol veľkou chybou. Sezóna 1988 bola totiž prvou od roku 1980, v ktorej nedokázal Nelson vyhrať ani jedny preteky. Začína sa o ňom hovoriť, že už je starý, že už nemá na to, aby pretekal ďalej, že pretekanie ho nebaví a robí to už len kvôli peniazom.

Chuť víťazstva opäť okúsil až v Japonsku v roku 1990. To už ale pilotoval monopost Benetton-Ford. Bol to historický triumf, pretože Benetton zaznamenal svoje vôbec prvé double v histórii. Piquet v lepšom aute opäť našiel motiváciu a v športovo hodnotnej a vyrovnanej sezóne opäť získaval hodnotné umiestnenia. Vrcholom bolo, keď sa zamiešal do boja o titul medzi Prostom a Sennom a zvíťazil v posledných dvoch Grand Prix, Japonska a Austrálie. GP Austrálie bola zároveň ďalším historickým víťazstvom Nelsona Piqueta. Stal sa totiž stal víťazom jubilejnej 500. Grand Prix. A tak odpisovaný Piquet skončil v majstrovstvách sveta na treťom mieste.

V roku 1991 došlo opäť miernemu útlmu a Piquet vyhral len jednu Veľkú cenu, a to v Kanade, kde suverénne jazdiaci Mansell 500 metrov pred cieľom vypadol a Piquet prišiel k víťazstvu iba šťastnou náhodou. V šampionáte skončil na piatom mieste. Na konci sezóny sa  rozhodol opustiť tím Benetton-Ford aj svet F1definitívne. Piquetov odchod podnietil aj fakt, že na konci sezóny dostal nového tímového kolegu Miechaela Schumachera, ktorý ho porážal a on vyzeral zrazu staro.

Nelson absolvoval celkovo 204 Veľkých cien, čím sa stal jedným z najskúsenejších pretekárov F1. Jeho štýl jazdy bol defenzívny, jemný a vyčkávací, ale nestrácal pritom na rýchlosti. Zo zadnej pozície radšej neútočil a neriskoval kolíziu, ale radšej čakal na súperovu chybu. S automobilom zaobchádzal veľmi jemne a citlivo. Maximálne šetril palivo, pneumatiky, brzdy aj motor. Bol veľmi dobrý testovací jazdec. Aj z priemerného auta vedel vývojom spraviť víťazné vozidlo. A samozrejme nezabudnuteľné sú jeho predbiehacie manévry šmykom.

 Nelson Piquet ale plnil v F1 dvojitú rolu. Nielen, že víťazil, ale dokázal i výraznou mierou prispievať k vývoju a budovaniu víťazných áut. Práve on vynašiel slávne kryty na zahrievanie pneumatík a nastavenie bŕzd z vnútra kokpitu. Pri každom zo svojich troch titulov majstra sveta jazdil s iným motorom (Ford, BMW, Honda).

Po odchode z F1 prijal Piquet novú výzvu v podobe pretekov Indianapolis 500. V roku 1992 však skončil predčasne, keď počas tréningu po mechanickej poruche narazil do múru. V tom čase bol členom tímu Menard Lola-Buick. Nelson utrpel niekoľko poranení nôh a hrozilo, že príde o nohy. Vyzeralo to tak, že jeho brilantná kariéra je definitívne na konci, ale už o rok neskôr sa po dlhom a bolestivom zotavovaní vrátil na rovnakú trať. Tentoraz mu však vybuchol motor Buick počas pretekov.

Preto od roku 1993 už pretekal iba pre zábavu. Zúčastnil sa napr. slávnych pretekov v Spa a 24 hodín Le Mans, odjazdil niekoľko závodov cestných áut v Brazílii, ako aj pretekov GT racing Temporada a odjazdil niekoľko pretekov na domácej trati v sérii juhoamerickej F3. Pokúšal sa dokonca pretekať aj počas plnej premávky na brazílskych uliciach, neplatil pokuty, čo sa ale nepáčilo tamojšej polícii, a tak si po rozhodnutí súdu musel robiť „vodičák" znova.

Momentálne sa Piqueta sústreďuje na podporu brazílskej motošportovej scény a pomáha svojími obrovskými skúsenosťami mladým pilotom. Venuje sa aj manažovaniu Autotracu, čo je satelitný systém pre kamióny. Spoločnosť AUTOTRAC založil v roku 1994.

Piquet v Brazílii založil aj sériu Formula Espron. Jej hlavným cieľom je usporiadavať nízkorozpočtové preteky. Navyše riadi i okruh v meste Brasília, ktorý nesie jeho meno.

Meno Piquet by z motošportu vymiznúť nemalo. V šľapajach svojho otca sa teraz totiž snaží ísť Nelsonov syn Nelson Angelo Piquet. Nelsinho sa stal dvakrát brazílskym šampiónom motokár a po vzore svojho otca sa vybral do Európy. Po súťažení v britskej F3 dokonca dostal v roku 2003 pozvánku od Sira Franka Williamsa a testoval monopost F1. V rokoch 2008 a 2009 bol aktívnym jazdcom v F1. Po skončení v F1 prešiel do NASCAR, kde pôsobí dodnes.

Nelson Piquet má okrem už spomínaného syna Nelsona Angela Piqueta ešte ďalšie deti, štyroch synov a dve dcéry, ktoré splodil počas troch manželstiev a jednej mimomanželskej známosti.

Kariéra v F1

Závodov                         207 (204 štartov)

Majster sveta                  3x 1981,1983,1987

Víťazstvá                        23

Stupne víťazov                60

Pole positions                  24

Najrých. kolá                  23

Body                              484,5

Prvý závod                     GP Nemecka 1978

Prvé víťazstvo                 GP USA 1980

Posledné víťazstvo           GP Kanady 1991

Posledný závod               GP Austrálie 1991