Majalah PowerPlay

Andreas  Nikolaus  Lauda  ( Niki Lauda )

Narodený dvakrát.

Narodil sa vo Viedni 22. februára 1949 v sociálne vysoko postavenej rodine. V mladosti nepasoval do konvenčných zvykov rodiny Laudovcov. Tá nebola nadšená jeho záľubou v motošporte. Nezaujímal sa o motošport preto, aby sa ukazoval na veľkých podujatiach, či z obdivu k veľkým hrdinom rýchlych kolies. Od malička prejavoval vysoký záujem o automobily, z tohto dôvodu si vymohol ako dvanásťročný parkovať  autá ľudí, ktorí navštívili jeho rodinu.

Svoju súťažnú premiéru absolvoval v roku  1968, v pretekoch do vrchu s vozidlom Cooper a okamžite získal vo svojej kategórii druhé miesto. Jeho otec  ho ale stále presviedčal, aby motošport nechal, no tvrdohlavý Niki pretekal v súťažiach do vrchu i naďalej.  Neskôr prešiel na Formulu Vee a v roku 1971, keď sa už zdalo, že z jeho pretekárskej kariéry nebude nič,  sa mu podarilo vybaviť si aj napriek snahe rodiny úver a kúpiť si miesto ako pilot vo Formule 2 pre tím March. O rok neskôr už začal pôsobiť v F1 a F2, dokonca sa počas sezóny zúčastňoval aj pretekov cestných áut (zúčastnil sa aj Veľkej ceny cestných áut v Brne).

V roku 1973 nemal žiaden kontrakt,  March mu ponúkol len miesto testovacieho pilota pre F2 a zúfalý Niki s dlhmi na krku dokonca uvažoval aj nad samovraždou. V tomto období  dostal pozvánku na testy tímu BRM v Le Castellet. Rýchlo predviedol svoje schopnosti, ako napríklad to, že patrí k najlepším jazdcom na mokrých tratiach, a získal miesto tretieho pilota.  Ale stále si musel za jazdu platiť. Preto mal neustále veľké dlhy a zarábal jedine v pretekoch cestných áut BMW. Vedel, že na to, aby začal poriadne zarábať a aby si zachránil kariéru sa musí stať zázrak. Zázrak prišiel v Monaku. Lauda bol najlepší z trojice pilotov BRM a následne s ním bola podpísaná zmluva na dva roky. Odvtedy si už nemusel za jazdu platiť, ale začal dostávať plat. Aj keď sa mu nedarilo tak, ako by bol chcel, dokázal v tom roku zaujať a dokonca získať svoje prvé dva majstrovské body.

Tento úspech mu otvoril dvere do Ferrari (1974). Hneď v prvej sezóne sa mu podarilo obsadiť 4.miesto, vyhral dve Grand Prix a 9 pole position. Celú sezónu ho ale sprevádzali nespočetné mechanické chyby, pre ktoré nemohol bodovať a dosahovať lepšie umiestnenia tak, ako by si predstavoval.

Sezóna 1975 bola jasne v réžii Ferrari a Nikiho Laudu. Získal svoj prvý titul majstra sveta a sám tento rok nazval „neuveriteľným".

Nasledujúcu sezónu mal rozbehnutú s prehľadom a náskokom viac než dvadsiatich bodov. Bol blízko k obhájeniu titulu. Až  prišla pre Nikiho nešťastná Veľká cena Nemecka.  Písal sa 1. august 1976 a v tomto závode mal  nehodu, o ktorej sa hovorí  dodnes a jej príčiny neboli nikdy identifikované. Lauda sa rútil po trati svojim Ferrari rýchlosťou viac ako 250 km/h k zákrute zvanej Bergwerk, keď sa  jeho Ferrari neovladateľne zatočilo doprava a narazil do plotu, Laudov monopost tak začal hneď horieť následkom explózie palivovej nádrže, následne ho vymrštilo späť na dráhu. Do vraku potom  narazil jazdec Brett Lunger. to už ale Niki nemal helmu, o ktorú  prišiel pri zrážke  s Lungerom.  Niki sa tak ocitol v pekle s viac ako  900 °C a len o vlások unikol smrti, bol ale vo veľmi vážnom stave. Po nehode sa síce ešte postavil na nohy, ale neskôr upadol do kómy. Mal poškodené pľúca a krv od horúcich a toxických plynov, mal rozsiahle popáleniny hlavy a ďalších častí tela. Z najhoršieho sa dostal, jazvy na tvári mu ale zostanú až do konca života.  Uričte nikto nečakal, že už o 6 týždňov po tejto nehode bude opäť sedieť v kokpite Ferrari. Dokonca od obhájenia titulu ho na konci sezóny delili iba štyri body. Vzhľadom k tomu, čím si prešiel, je to až neuveriteľné.

V roku 1977 získal Lauda svoj druhý titul majstra sveta, i keď tentoraz vyhral len tri preteky. Pred  VC Kanady bol vyhodený z tímu Ferrari a tak už v Mosport Parku ani vo Fuji nenastúpil . Dôvody prepustenia neboli presne uvedené, ale Niki neskôr povedal, že to bolo kvôli kritike vlastnej stajne.

Pred sezónou 1978 sa Lauda pripojil k tímu Brabham. Za dva roky v Brabhame získal len dve víťazstvá - obe ešte v roku 1978 (Švédsko a Taliansko). Do histórie sa však Brabham v tomto čase zapísal jednou novinkou v konštrukcii monopostu - na chladenie auta použil jeden veľký ventilátor, ktorý bol umiestnený v zadnej časti auta. V Anderstorpe s ním dokázal Lauda v roku 1978 vyhrať, to však bolo aj posledné víťazstvo zaujímavého auta, pretože viackrát už nepretekalo. Športová organizácia totiž veľký ventilátor v zadnej časti zakázala.

Po VC Kanady v roku 1979 (presne 2 roky po odchode z Ferrari) sa Lauda uprostred tréningu rozhodol, že už nechce pretekať a okamžite ukončil svoje účinkovanie v F1. V nasledujúcich dvoch rokoch sa vrhol na leteckú dopravu  a na komentovanie televíznych prenosov. Vrátil sa do Rakúska a založil vlastnú charterovú leteckú spoločnosť FlyNiki.

Z finančných dôvodov sa v roku 1982  Lauda rozhodol vrátiť do kolotoča Formule 1. Letecká doprava sa ocitla v ťažkom období a tak Niki prijal ponuku Rona Dennisa ( McLaren). Netrvalo dlho a Lauda opäť okúsil chuť víťazstva (Long Beach, Brands Hatch).

V roku 1984 sa však opäť vrátil na vrchol. Tak vyrovnaný boj o korunu šampióna už zrejme nikdy neuvidíme. Po posledných pretekoch roka mal totiž Niki len o pol boda viac, než jeho kolega z McLarenu Alain Prost.

Pretekárskou rozlúčkou Nikiho Laudu bola sezóna 1985. Odišiel svojím typickým spôsobom. V Adelaide sa rútil so svojím McLarenom po rovinke a pri následnom brzdení mu zlyhali brzdy. Niki skončil vo výbehovej zóne, vystúpil z auta a preskočil plot. Za svojím autom sa ani neobzrel.

V rokoch 1992 až 1997 pôsobil ako poradca tímu Ferrari, potom sa venoval len svojej leteckej spoločnosti Lauda Air. V roku 2001 sa stal športovým riaditeľom tímu Jaguar Racing a na tomto poste pôsobil i v nasledujúcej sezóne.

Dnes komentuje televízne prenosy z F1 pre nemeckú stanicu RTL. V jeho šľapajách sa vydal syn Mathias Lauda, ktorého má s prvou manželkou Marlene, rovnako ako syna Lukasa. Ďalšieho syna Christopha má z iného vzťahu. Koncom roku 2004 sa spoznal so svojou druhou manželkou Birgit Wetzingerovou, ktorá mu v tom čase zachránila život darovaním obličky, ktorá mala byť náhradou za bratovu (Laudovi  vtedy začala zlyhávať oblička, ktorej pred niekoľkými rokmi  bol darcom jeho brat). V roku 2008 sa vzali a ako darček k 60. narodeninám dostal Niki dvojičky , dcéru Miu a syna Maxa, od jeho milovanej manželky a záchrankyne. A nesmieme nespomenúť ani to, že je autorom niekoľkých zaujímavých kníh.

Video z 1. augusta 1976  z nehody Niki Laudu, pri ktorej sa durhýkrát narodil.

Kariéra v F1:Grand Prix                172                                      

Majster sveta          3x 1975, 1977 a 1984

Víťazstvá                 25

Pódiá                      54

Pole position            24

Najrých. kolá           24

Body                       420,5

Prvá GP                   Grand Prix Rakúska 1971

Prvé víťazstvo          Grand Prix Španielska 1974

Sezóny v F1             1971-1979, 1982-1985