Majalah PowerPlay

Milí manažéri, pri písaní dnešného článku sa mi stala vec, ktorá sa mi doposiaľ ešte nestala. Môj pôvodný článok mal byť o zaujímavostiach čo sa týka najcennejšej trofeje  ľadového hokeja - Stanley Cupu. Pracoval som s materiálmi a  ako som sa hlbšie ponáral do témy, tak som prechádzal zaujímavosťami spätými s výhrou pohára. Napríklad, že kapitán preberá pohár ako prvý a robí oslavnú okružnú jazdu po ľade. Áno! Je to tak až na rok 1998, vtedy sa stal jeden veľký príbeh, ktorý bol pre mňa až tak silný, že ma doviedol k slzám. Je to smutný príbeh, ale je to príbeh o veľkom srdci, bojovnosti, priateľstve a veľkom duchu.  Možno niektorí už viete alebo aspoň tušíte, ale pre Vás ostatných je tu udalosť, ktorá otriasla jedným tímom ale aj tisíckami sŕdc fanúšikov a priaznivcov hokeja.

Príbeh ktorý som spomínal je o jednom ruskom hokejistovi pochádzajúcom z nehostinnej oblasti Murmansk. Práve tu sa narodil Vladimír Konstantinov. Ruský štýl hokeja bol vždy založený skôr na technike a práci s hokejkou, hra do tela nikdy nepatrila medzi silné stránky hokejistov z bývalého Sovietskeho zväzu. Vladimír Konstantinov bol výnimka. Zámorským médiám neunikol jeho talent s dôraznou fyzickou hrou a  výbornou stabilitou na korčuliach. Tieto dva aspekty vysvetľoval Vladimír médiám s humorom. "Hokej sa hrá najlepšie v zime, no a u nás bola stále tma. Tak sme hrali potme. Stále sme sa zrážali, kto chcel vyhrať, musel ostať stáť. Bolo to jednoduché, naučil som sa nespadnúť keď do mňa vrazí rozbehnutý súper." Po drafte našiel útočisko V Detroite, kde si ho hneď obľúbili a do NHL naskočil v sezóne 1991/92. Hneď v prvej sezóne jeho nekompromisná hra a skvelá práca s pukom dvíhali divákov zo sedadiel. Neskôr nadobudol prezývku Vladinátor, pretože jeho strohá angličtina a chladnokrvnosť v súbojoch ľudom pripomínali filmového Terminátora.V posledných dvoch sezónach Konstantinovovej kariéry začala jeho forma výrazne stúpať. Pomohla tomu hlavne skutočnosť, že skúsený kouč Red Wings Scotty Bowman zložil jeden z nezabudnuteľných útokov. The Russian Five (Ruská päťka) v zložení Vladimír Konstantinov, Viačeslav Fetisov, Viačeslav Kozlov, Sergej Fjodorov a Igor Larionov.

Bol to prvý útok v histórii NHL zložený kompletne z ruských hokejistov. To že tento model fungoval naznačovalo aj finále 1997 v ktorom sa červené krídla stretli s Philadelphiou Flyers. Nikto neočakával až tak hladký priebeh v ktorom krídla zvládli oba úvodné zápasy u hostí a jeden doma. Ostávalo  im už iba jedno víťazstvo k splneniu veľkého sna všetkých hráčov.  Mohli to dokázať  v preplnenej domácej  Joe Luis aréne a získať tak vytúžený titul

Prenesieme sa teraz v čase do roku 1997. Je práve 7.júna a hrá sa 4 finálový zápas medzi Detroitom a Philadelphiou. Posledné sekundy  tretej tretiny stav je 2:1 v prospech Detroitu. Všetci netrpezlivo čakajú na konečný hvizd, ktorý by znamenal víťazstvo série v pomere 4:0 na zápasy. Zvyšovalo sa napätie a sekundy boli čoraz dlhšie. Nakoniec sa ťažké chvíle končia a celá Joe Luis aréna je na nohách a oslavuje zisk Stanley cupu po dlhých 42 rokoch. Po víťazstve nastali veľké oslavy ktoré nedoznievali ani pár dní po víťazstve. Oslavoval takmer každý bola to veľká vec pre celé mesto. Bol to krásny pocit pre všetkých a bola to veľká eufória neopísateľná slovami. Ale to nikto ani len  netušil čo sa stane o 6 dní neskôr.  Kariéru skvelého obrancu Konstantinova ukončí smutná udalosť, ktorá otrase celým Detroitom. Čierny piatok trinásteho vystihnutý ako z hororu.  Vodič limuzíny, ktorou sa Konstantinov spolu s Fetisovom a ruským masérom Sergejom Mňacakanovom vracali z osláv, zaspal za volantom a následne stratil kontrolu nad riadením. Traja ľudia v zadnej časti zúfalo sa snažiaci zobudiť ho nemali šancu katastrofe zabrániť. Vozidlo zišlo z cesty a vo veľkej rýchlosti narazilo do stromu.

Keďže ani jeden z pasažierov nebol pripútaný, následky havárie boli katastrofálne. Prvé informácie boli šokujúce hovorili o smrti celej posádky. Neskôr sa však vynorili overené informácie, ale taktiež tragické, Sergej Mňacakanov a Vladimír Konstantinov ostali s ťažkými zraneniami v kóme. Viačeslav Fetisov utrpel len ľahšie zranenia. Konstantinov bol v kóme 5 týždňov. Počas tejto doby mu spoluhráči priniesli do izby aj Stanleyho pohár. Lekár tiež povolil, aby mohla v izbe hrať hudba - na žiadosť Fetisova najčastejšie hrala pieseň "We are the Champions" od skupiny Queen. Igor Larionov denne chodil k svojmu zranenému spoluhráčovi a prihováral sa mu po rusky. Ako priznal prosil boha aby pomohol zachrániť život jeho kamaráta, spoluhráča. Možno aj to pomohlo a Vladimír sa prebral, ale jeho hokejová kariéra však bola vylúčená. Vladimír Konstantinov utrpel zranenia, ktoré ho pripútali na invalidný vozík. Hokejový Detroit na neho, ale nezabudol. Vjačeslav Kozlov umiestnil do Konstantinovovej skrinky v kabíne kameň s nápisom Believe (Verím). Rovnaký nápis v angličtine aj v ruštine spolu s iniciálami mien oboch ťažko zranených nosili na znaku prišitom na drese všetci hráči a fanúšikovia Red Wings. Môžeme si len ťažko predstaviť aké emócie musel vzbudzovať práve tento kameň, ktorý symbolizoval jednak ťažkú stratu, ale na druhej strane obrovského ducha a bojovnosť. Po čase sa pred kamerami objavil kapitán Steve Yzerman a sľúbil že on a všetci spoluhráči urobia všetko čo je v ich silách aby pohár obhájili  a to všetko pre Vladimíra a Sergeja. Viete niekedy môže skutočná udalosť pripadať ako námet z filmu kde sa stane zázrak, ale niečo podobné sa stalo tu v Detroite. Dôvodom bol fakt  že sa im naozaj podarilo tento sľub  dodržať  a obhájiť tak titul pre svojich priateľov kolegov. Najemotívnejší zážitok nastal vtedy keď bol Steve Yzerman prevziať pohár a v tom čase sa na ľade objavil Vladimír Konstantinov na invalidnom vozíčku.

Táto chvíľa bola neopísateľná celá hala stála a neutíchajúco tlieskala. Z hľadiska sa odrážal odlesk sĺz, ktoré patrili veľkému hrdinovi. Steve vzal pohár, ale miesto svojej okružnej jazdy s pohárom prikorčuľoval k Vladimírovi a odovzdal mu trofej vítazov. Toto bol pre mňa osobne najemotívnejší a najkrajší moment v hokeji ktorý som mohol vidieť. Musím sa priznať ako veľký fanúšik Pittsburghu som Detroit nikdy neospevoval ,ale aj vďaka tomuto článku, ktorý som pripravoval som pochopil čo znamená v tíme priateľstvo, obetavosť a láska. A v tomto tíme ho bolo natoľko veľa že môj postoj sa radikálne zmenil. Neostáva mi nič iné len ukončiť tento článok jedným slovom „believe". )

Na koniec ešte jedno veľmi emotívne video o tom kde je Vladimir dnes.

http://www.youtube.com/watch?v=Z6tJUp_V5C8&NR=1