Majalah PowerPlay

Ďalším respondentom v rozhovore je  Axon. V minulosti aktívny prispievateľ PP Magazínu, lodivod reprezentácie do 18 rokov a aktuálny manažér našej dvadsiatky sa nebál a odpovedal na naše otázky.

Už 14 rokov sa držíš pri hokejovom klube, stále ťa PPM napĺňa?

Áno PPM hrávam už od bety, čo bol nejaký 7. ročník základnej školy. Priviedol ma k tomu otec, ktorý hráva konkurenčný manažér, ale mňa chytilo PPM. Zdalo sa mi to prehľadnejšie a modernejšie než konkurencia. Za tie roky tam určite boli aj obdobia, kedy som PPM flákal, ale pred radou sezón som sa našiel pri práci s mládežou.

Čiže hokej sleduješ aj v realite?

V skutočnom živote sledujem hlavne HC Košice a reprezentáciu Slovenska. Bola doba, keď som to sledoval tak aktívne, že som vedel naspamäť, kde hráva ktorý hráč zo širšieho kádra slovenskej reprezentácie. Tiež mám veľmi rád MS hokejistov do 20 rokov, ktoré sú  tradične počas vianočných sviatkov a užívam si nočné vstávanie, má to svoje čaro.

Takmer celá tvoja kariéra v hokeji je spätá s IV. a III. ligou, nemáš cieľ ísť vyššie?

Pred niekoľkými sezónami, keď som aj postúpil do III. ligy (sezóny 41-43), chcel som ísť úplne hore, ale vypočítal som si, že by mi asi finančne nevyšlo udržať káder na voľnom trhu, tak som to rozpredal a rozhodol sa vychovať ďalšiu generáciu hráčov. Toto rozhodnutie predĺžilo moje zotrvanie pri mládežníckych reprezentáciách.

Aktuálne si manažérom reprezentácie do 20 rokov, aké sú ciele v tejto sezóne?

S reprezentáciou, ako je Slovensko, treba vždy pomýšľať na najvyššie priečky, čiže určite medaila. Dúfam, že nás PPM opäť nevytrollí ako v sezóne 45 pri U18.

Aká je komunikácia s manažérmi?

Občas je komunikácia náročná, ale vo všeobecnosti manažéri, ktorí majú reprezentantov chápu, že skúsenosti sú dôležité a vedia, v akom pomere treba trénovať úspešných reprezentantov.

Okrem hokeja sa  venuješ aj iným športom, ktorý z týchto štyroch ti je najbližší?

Basketbal. Isté obdobie som sa tomu snažil venovať aj trochu aktívnejšie, ale nikdy som to nedotiahol nejak vysoko, keďže hokejová mládež mala vždy prednosť. V tej dobe som sledoval Good Angels Košice, ktoré získavali tituly, hrali Európsku ligu a mali aj pár pekných dievčat, takže ma to ťahalo skúsiť basketbal aj na PPM.

Štyri zlaté, tri strieborné a jedna bronzová medaila. To je tvoja bilancia pri národnom tíme do 18 rokov. V čom vidíš príčiny úspechu v posledných rokoch?

Bolo to čisté šťastie (smiech). Ale nie, teraz vážne. Určite za všetky úspechy, ktoré sme s  marvolo a   Graen dosiahli pri U20 a U18 môžeme vďačiť dôslednom skautingu a tiež manažérom, ktorí sa podieľali na výchove hráčov, keď im dali dostatok hracieho času na ľade.

Pôsobil si aj pri seniorskej reprezentácii (striebro), bolo to odlišné ako pri juniorských výberoch?

Bol som Pietrov asistent, keďže som pomýšľal nad posunom vyššie a chcel byť neskôr aj hlavným manažérom pri senioroch Slovenska. Nakoniec som však káder rozpredal a pokračoval som pri našich juniorských reprezentáciách.(Aktuálne je v seniorskej reprezentácií 6 hráčov, ktorí prešli mojím kádrom a množstvo hráčov, ktorých sme viedli pri mládežníckych reprezentáciách). A áno. Bolo to iné, keďže pri senioroch treba mať prehľad o väčšom počte hráčov a nie sú to len dva ročníky za sezónu. ( pozn. red.: 18y a 17y hráči pri U18, respektíve 19y a 20y hráči pri U20)

Na záver, vieš nám prezradiť nejaký liek na podobnú manažérsku dlhovekosť?

Treba si nájsť cieľ, ktorý bude človek napĺňať a vďaka nemu ho bude hra baviť. Tak, ako som sa ja našiel pri práci s mládežou.