PowerPlay Magazín

Štadión - pýcha tímu. Či už hokejového, futbalového alebo patriaceho inému športu. V skutočnosti platí, že dobrý a veľký štadión majú len tímy, ktoré si to môžu dovoliť. Platí to aj u nás, v hre PPM? Bližšie sa na túto problematiku pozrieme v nasledujúcom článku.

Názov článku trošku zavádza, pretože veľká kapacita štadióna problém určite nie je, ALE peniaze investované do rozširovania štadióna už áno. Pretože sú to práve tie peniaze, ktoré môžete inak minúť na investície do nákupov hráčov, a tak zaostanete za konkurenčnými tímami a môže vás to stáť veľa času takéto chyby napraviť. Preto treba veľmi múdro zvážiť a stanoviť si ciele v hre. Neverím, že túto hru hrá taký manažér, ktorý by chcel svoje zápasy len prehrávať. Ale poďme k podstate článku. Cieľom je popísať a zmapovať po finančnej stránke každý jeden druh tribúny, ktorú je možné postaviť na hokejovom štadióne. Tak poďme sa na to pozrieť z blízka.

Malá tribúna na státie - tribúna prvej úrovne. Jej výhodou je, že nestojí takmer nič, no veľa peňazí s ňou do klubového rozpočtu nedonesieme. Na jednej strane má vysokú hodnotu pomeru zisk : náklady (za obdobie jedného týždňa) cez 35 bodov, no čo z toho, keď štadión nám prinesie do kasy za týždeň len cca 466 000 peňažných jednotiek (pj)...

Stredná tribúna na státie - tribúna druhej úrovne. Pre začiatočníkov určite odporúčam dostať každú tribúnu na túto úroveň s max. kapacitou, teda 200 miest. Pretože ak máte všetky tribúny na štadióne tejto úrovne, tak za týždeň môžete zarobiť cca 993 000 pj, čo je viac ako dvojnásobný nárast oproti prvej úrovni a takýto nárast dosiahnete ak postupujete z úrovne tribúny na tribúnu úrovne o jednu vyššie až pri posledných úrovniach zo siedmej na ôsmu a z ôsmej na deviatu úroveň.

Veľká tribúna na státie - tribúna tretej úrovne, tu sa už začína prejavovať postupná rizikovosť investície, pretože náklady obetovanej príležitosti (ak by sme peniaze investovali napr. do kúpy hráčov) sú oveľa nižšie, resp. sa nám vrátia rýchlejšie v podobe úspešných zápasov v lige. Náklady v porovnaní s nižšou úrovňou vzrastú viac ako štvornásobne, zatiaľ čo výnosy len o jednu tretinu. To ma vplyv na celkový zisk, ktorý bude za týždeň (pokiaľ celý štadión má tento typ tribúny) činiť cca 1 200 000 pj, čo je nárast len o niečo viac ako jednu pätinu v porovnaním s tribúnou nižšej úrovne.

Malá tribúna na sedenie - tribúna štvrtej úrovne. Tu je už badateľne cítiť nezmyselnosť sa dostávať z úrovne tribún tri na úroveň štyri, keďže predpokladaný týždenný zisk sa zvýši ani nie o štyri percentá na cca 1 240 000 pj. z celého štadióna s týmto typom tribúny.

Stredná tribúna na sedenie - tribúna piatej úrovne. Tu sa opäť už upúšťa od rizikovej investície, keďže zisky vzrastú o takmer štyridsať percent. No háčik sa objavuje inde - a to v stavebných nákladoch na takúto tribúnu. Nájsť osemdesiat miliónov na prestavbu celého štadióna je totižto pre drvivú väčšinu manažérov iba zbožným prianáňím.

Veľká tribúna na sedenie - tribúna šiestej úrovne. Tu sa opäť rizikovosť dostáva do popredia oproti predchádzajúcemu typu tribúny. Zisk aj keď stúpne z predchádzajúcich cca 1 760 000 pj. na cca 2 064 000 pj., tak pokiaľ chcete postaviť v celom štadióne takéto tribúny, je potrebná o osemdesiat percent vyššia investičná injekcia ako pri predchádzajúcej tribúne. Čo ak si predstavím, žeby som mal u mňa takto vylepšiť štadión, časovo by to stálo asi tri sezóny a to by som nemohol vylepšiť tím o žiadneho hráča.

Multifunkčná jednopodlažná tribúna - tribúna siedmej úrovne. Prichádzame ešte do mnou stopercentne nezmapovaných tribún, keďže príjem zo skyboxov som do porovnávaní nezahrnul z jednoduchého dôvodu - neviem, v akej výške sa tieto cifry pohybujú. Každopádne so stúpajúcou úrovňou nestúpajú len výnosy, ale aj náklady a dať takmer 28 miliónov za jednu takúto tribúnu môžu len tímy so šikovnými manažérmi, ktorí vedia otočiť každú korunu. Zisky sa týždenne pohybujú okolo 2 646 000 pj. čo je celkom slušné, no dostať na celý štadión tento typ tribún je o to ťažšie.

Multifunkčná dvojpodlažná tribúna - tribúna ôsmej úrovne. Druhá najlepšia tribúna hodná veľmi úspešných klubov, pretože tímy, ktoré si dovolia takýto typ tribúny na svojom štadióne, musia byť dobrými obchodníkmi, aby si investičné náklady v hodnote 400 miliónov pokryli. No tešiť sa potom budú môcť z pekného príjmu, ktorý je viac ako dvakrát väčší od predchádzajúceho typu a to približne 5 800 000 pj., čo vie dobre prilepšiť klubovému rozpočtu.

Multifunkčná trojpodlažná tribúna - tribúna najvyššej, deviatej úrovne. Štadióny s týmito tribúnami na všetkých sektoroch si môže dovoliť len absolútna špička manažérov, keďže náklady sa pohybujú oproti predchádzajúcej tribúne na o takmer dve tretiny vyššej úrovni a zisk pre tím by sa zvýšil o takmer dvojnásobok, t.j. na takmer 11 000 000 pj. Každopádne takéto tribúny vedia veľmi zaťažiť rozpočet klubu preto ich treba stavať len ak na to naozaj máme a nemáme kam investovať peniaze.

V tabuľke máme vypočítanú najjednoduchšou metódou dobu návratnosti (DN) investície do tribúny, kde sme zohľadňovali len príjem z tej tribúny, ktorej sa doba návratnosti týka. Výsledky sú čisto teoretické, no prakticky blízko skutočnosti. Zaujímavé je, že najvyššiu dobu návratnosti (teda kvázi najhoršia tribúna) ma tribúna úrovne sedem - multifunkčná jednopodlažná. Druhou takou zaujímavosťou je, že najlepšia tribúna má menšiu dobu návratnosti ako veľká tribúna na sedenie, no zase ťažko porovnateľnú vstupnú investíciu. Dôležité je tu tiež spomenúť, že pri tribúnach výnosy garantované nie sú (ak príde málo ľudí na zápas), ale náklady sú tutovka.

Každopádne aj vysvetlenia podané v článku môžu byť zavádzajúce, keďže sa nestáva, aby manažéri zlepšovali tribúny na štadióne stále o jednu úroveň. No na druhej strane treba si uvedomiť, že síce štadión je vizitka klubu, ale ten vám ligu nevyhrá a je veľa tímov s najlepšími štadiónmi ale na najlepšie ligy sa pozerajú z nižších líg. Tým nechcem znechutiť ísť do možnosti zlepšovania štadióna, ale chcem len upozorniť na čas, kedy tak učiniť.