PowerPlay Magazín

Tí, ktorí sledujete našu hokejovú extraligu a sledovali ste ju aj po minulé sezóny, určite vidíte a aj pociťujete odchod jednej z najväčších bášt hokeja, klubu Slovan Bratislava. Mňa ako fanúšika klubu HC Košice tento fakt dosť mrzel, no na druhej strane Slovan urobil dobre. Odišiel a teraz môžeme Bratislavčanom závidieť vynikajúci hokej, vyšperkovaný ešte aj účasťou hokejistov z NHL. Z pohľadu Košíc verím, že nebudú dlho otáľať a vymyslia tiež krok vpred, aby pozdvihli hokej v Košiciach tak ako tomu spravili v Bratislave. No ale vrátim sa späť k predmetu článku. Ako som tak minulú sezónu sledoval hokejové diskusie, tak ma veľmi zaujala diskusia ohľadne návštevnosti na štadiónoch v Košiciach a v Bratislave. Ktoré mesto je viac hokejovejšie? Ktoré mesto ma lepších fanúšikov? Kde chodí najviac ľudí na hokej? Tieto otázky sa dostávali do hláv ľudí často no ešte viac sa zintenzívnili, keď sa do prevádzky dostal zrekonštruovaný štadión Ondreja Nepelu. Nedalo mi to, a tak som sa rozhodol pozrieť tomuto „problému“ na koreň. 

Na mušku som si vzal všetky sezóny počnúc sezónou 2006/2007, kedy sa v Košiciach dala do prevádzky Steel aréna, ktorá mohla konkurovať ešte nezrekonštruovanému osemtisícovému štadiónu v Bratislave viac ako košický skleník na Kavečianskej s kapacitou dvetisíc miest. Jasné, že ani tento môj mini výskum nemožno brať ako celom presný, no snažil som sa doňho zahrnúť všetky matematicky vyjadriteľné faktory a tiež zachovať tomuto výskumu jednoduchosť, pretože na zložité výskumy nemám zázemie. Faktory, ktoré sú zohľadnené v tomto výskume sú: kapacita haly a návštevnosť, ktorá keďže má najväčší vplyv má vo vzorci, ktorý uvidíte neskôr, dvojnásobný vplyv. Faktory ako osobnosti v tíme, aktuálna forma tímu, eufória z novej haly a iné ťažko zčísliteľné faktory, ktoré majú tiež obrovský vplyv na hodnotu koeficientov sa v tomto výpočte nenachádzajú. 

Algoritmus, resp. cesta za výsledkom tohto výskumu začala ako inak pri zbere údajov o návštevnostiach jednotlivých zápasov v extralige ako v Košiciach, tak aj v Bratislave za všetky sezóny, počnúc sezónou 2006/2007. Ako zdroj týchto informácii som zvolil stránku SZĽH. Tieto návštevnosti som rozdelil na základnú časť a na časť play-off, keďže, ako sa vraví, play-off je iná súťaž. Z takto získaných údajov som si vypočítal klasickú priemernú návštevnosť na stretnutí. Toto dôležité číslo som ďalej použil na vypočítanie vyťaženosti haly, keďže som potreboval zohľadniť aj maximálnu kapacitu hokejových stánkov. To som zistil podielom priemernej návštevnosti a už spomínanej celkovej kapacity štadiónov. Takže keď si to zhrnieme, máme dve hodnoty – priemernú návštevnosť (či za základnú časť, tak za play-off u oboch tímov) a vyťaženosť hál (opäť v základnej časti a v play-off). Problémom nám už len ostáva prepočítať tieto hodnoty do takého čísla, ktoré bude mať akú takú vypovedaciu schopnosť, hlavne pre porovnanie. Riešenie som našiel v percentuálnom podiele koeficientu, ktorý sa nám podarilo vypočítať ako odmocninu súčinu priemernej návštevnosti a vyťaženosti haly s koeficientom, ktorý vykazuje maximálnu hodnotu, teda koeficient pri maximálnej priemernej návštevnosti a teda pri maximálnej vyťaženosti haly. Vzorec by vyzeral asi takto:

 x_y=√(A_y * B_y )/√(C_y * D_y )

kde: xy – percentuálna hodnota podielu koeficientov v sezóne „y“, Ay – skutočná priemerná návštevnosť v sezóne „y“, By – skutočná vyťaženosť haly v sezóne „y“, Cy – max. možná priemerná návštevnosť v sezóne „y“, Dy – max. možná vyťaženosť haly (100 %) v sezóne „y“,

Tak teda už som vysvetlil z čoho som vychádzal, je preto čas na to pristúpiť k záverom, ktoré tento výskum priniesol.

V tabuľke máme prvé tri skúmané sezóny a výsledky sú farebne odlíšené od najlepších (zelené) po najhoršie (červené). Je zreteľne vidieť, že na play-off sa políčka viac zelenejú, čo má určite na svedomí hlavne vyššia kvalita zápasov a súperov a tiež aj menší počet zápasov ako v základnej časti, ktoré by tento priemer kazili. No ak sa pozrieme na základnú časť, tak nám jasne vidno, že v Košiciach sa záujem o hokej každou sezónou zvyšoval, zatiaľ čo v hlavnom meste skončil koeficient pod hranicou 60 %. Samozrejme, že veľa robí aj komfort divákov (možno pre niekoho výhovorka, že preto bolo v Košiciach viac divákov), no nie vždy je to tak a potvrdí to aj otvorenie zrekonštruovaného štadióna Ondreja Nepelu minulú sezónu. A výsledky nielen z minulej ale aj z ďalších dvoch sezón, ktoré nie sú v tabuľke si predstavíme v druhej časti článku, na ktorý sa, verím, budete tešiť.