PowerPlay Magazín

V dnešnom diely vám predstavím zrejme najtvrdšieho hráča, akého NHL mala. Jeho bodyčeky boli na hranici pravidiel. Obranca, ktorý preferoval skôr tú defenzívnu činnosť. Určite už viete o koho ide. Áno je to Scott Stevens. 

Scott Stevens #4

1.4. 1964 Kitchener, Ontario, Kanada

Ronald Scott Stevens sa narodil ako prostredný z troch bratov, pre ktorých bol hokej všetko. Častokrát hrali hokej v rodinnom dome, kde ničili domáci nábytok. Keďže Scott vyrastal blízko Toronta, jeho priazeň sa uprela na javorové listy a za svoj idol považoval Börje Salminga. Príležitosť preukázať svoj talent dostal v tíme Kitchener Junior B, tam si ho všimli skauti a v roku 1981 bol draftovaný tímom Kitchener Rangers (OHL). V sezóne 1981/1982 bol Stevens ústrednou postavou svojho tímu a podarilo sa mu vyhrať aj Memorial Cup. 

Tento úspech a predvedená hra mu otvorili bránu do NHL. Celkovo piateho v poradí si ho vybral Washington Capitals. Do NHL naskočil hneď po drafte ako 18-ročný a hneď vo svojom prvom zápase z prvej strely strelil svoj prvý gól. Celkovo mal vo svojej premiérovej sezóne na konte 25 bodov a dostal sa do All-Rookie Team. V hlasovaní o Calder Trophy skončil na treťom mieste. V sezóne 1984/1985 ustanovil nový tímový rekord, keď ako obranca nasúkal súperom 16 presilovkových gólov. Scott Stevens trávil ale mnoho minút na trestnej lavici. Jeho rekordom bolo 283 trestných minút v sezóne 1986/1987. V tej ďalšej stanovil ďalší rekord a to počet bodov obrancu v jednom zápase - proti LA mal na konte 5 asistencií. Počas osemročného pôsobenia v americkom hlavnom meste sa vždy dostal do play-off, lenže v ňom výraznejší úspech neprišiel. 

Možno aj tento neúspech, mal na svedomí to, že Scott sa rozhodol zmeniť dres. Ako obmedzene voľný agent prikývol na štvorročnú zmluvu od St. Louis Blues a keďže Washington túto ponuku nedorovnal Scott Stevens sa sťahoval. Po príchode sa stal kapitánom tímu, ale svoj tím doviedol len do druhého kola play-off.

V St. Louis sa ale Stevens neohrial a už menil klub opäť. Po prvej sezóne ho Blues vymenili do New Jersey Devils. Táto výmena bola pre Scotta zlomovou v jeho kariére. V New Jersey prežil tie najlepšie roky. Počas 13-tich sezón v drese diablov sa trikrát tešil z pohára lorda Stanleyho. V prvej sezóne ale po sedemzápasovej bitke podľahli diabli jazdcom z New Yorku. Po tejto sezóne prevzal kapitánske „céčko“ a mal ho na drese prišité až do ukončenia svojej profesionálnej kariéry. Svoje bodové maximum dosiahol v sezóne 1993/1994 keď si do štatistík zapísal 78 bodov za 18 gólov a 60 asistencií, dominoval aj tabuľke +/- keď skončil s 53 kladnými bodmi. Ďalšiu sezónu poznačila čiastočná výluka a Devils malý veľmi pomalý štart. Z 24 zápasov dokázali vyhrať len deväť, lenže potom to prišlo. New Jersey sa aj napriek tomu dokázalo prebojovať do play-off a možno prekvapivo aj do finále, kde narazili na Detroit Red Wings. Scott Stevens známy svojimi tvrdými bodyčekmi si zgustol na Vyacheslavovi Kozlovovi, ktorého vyradil z hry a aby toho nebolo málo Scott odkázal Dinovi Ciccarellimu, že on je ďalší. Devils si poradili s Detroitom poľahky 4:0 a celkovo prehrali v play-off len 4 zápasy. Scott Stevens sa radoval zo svojho prvého Stanley Cupu. 

Po smiechu ale býva plač, a tak to bolo aj v prípade Stevensa. V sezóne 1995/1996 sa po prvýkrát nedostal do play-off a mohol si vyskúšať aké je to mať predĺžené voľno. Ďalšiu sezónu začal Scott s jednozápasovým omeškaním kvôli disciplinárnemu trestu za zákrok na Igora Larionova. Scott sa vrátil a spolu so svojimi spoluhráčmi dotiahli New Jersey na vrchol Atlantickej divízie. V play-off ale opäť podľahli rivalovi z New Yorku Rangers. Pred začiatkom sezóny 1997/1998 podpísal Stevens s Devils novú zmluvu, pri ktorej sa vyjadril, že svoju kariéru ukončí v New Jersey. Hoci patril Scott k najlepším zadákom v lige, nikdy sa mu nepodarilo získať Norris Trophy. Na vine bolo zrejme aj to, že sa príliš nehrnul do útoku a venoval sa vyslovene len defenzívnej činnosti.

 Ďalší Stanley Cup ulovili diabli na prelome tisícročí. V konferencii skončili na štvrtom mieste a v play-off postupne narazili na Floridu a Toronto. V konferenčnom finále sa stretli s Philadelphiou, ktorú po siedmich zápasoch vyradili. Scott Stevens sa v tejto sérii prezentoval opäť nešetrnými zákrokmi. Scott nemal žiadne zľutovanie a Erica Lindrosa poslal na ľad hneď v jeho druhom zápase po návrate zo zranenia. Výraznou mierou sa tak pričinil k ukončeniu kariéry tohto výborného hokejistu. Aké je to stretnúť sa s korčuľujúcim kamiónom pocítil v tejto sérii aj Daymond Langkow. Vo finále sa proti diablom postavili hviezdy z Dallasu a bola to vojna, ktorá mala celkovo 6 bitiek. Scott Stevens vsietil hneď v úvodnom zápase víťazný gól a poslal svoj tím do vedenia 1:0. Štvrté víťazstvo dosiahli hokejisti na ľade Dallasu v druhom predĺžení rozhodol Jason Arnott, ktorému asistovali Eliáš a Stevens. Stevens si odniesol z tohto večera aj Conn Smyth Trophy. Sezóna 2000/2001 sa niesla v podobnom duchu. Diabli sa opäť prebojovali do finále, lenže tam tím pod vedením Stevensa nestačil na Sakicove Colorado. Scotta Stevensa nepotešilo ani hlasovanie o Norris Trophy, kde skončil na treťom mieste. 

 V poradí tretí a zároveň posledný Stanley Cup prišiel v roku 2003. V ceste do finále im nezabránil ani Boston ani Tampa a nakoniec ani Ottawa. Tvárou v tvár sa vo finále proti sebe postavili Anaheimu. A ako to už bývalo u Scotta zvykom aj tu musel prísť nejaký moment, ktorý by ho preslávil ešte viac. V zápase číslo šesť predviedol veľmi nepekný zákrok, mierený na hlavu Paula Kariyu. Kariya sa ale z tohto zákroku spamätal a pomohol tímu vyhrať tento zápas a vyrovnať tak stav série na 3:3. Lenže v siedmom zápase sa káčeri nedokázali gólovo presadiť a prehrali 3:0. Scott Stevens tak mohol zdvihnúť nad hlavu po tretíkrát pohár Lorda Stanleyho. Ďalšia sezóna bola pre Stevensa tou poslednou kapitolou v NHL. Kvôli zraneniu odohral len 38 zápasov a 6. septembra 2005 ukončil hráčsku kariéru. 

Hráč, ktorý počas 22 sezón odohral 1635 zápasov zaznamenal 908 bodov za 196 gólov a 712 asistencií bol v roku 2007 uvedený do Hockey Hall of Fame. Hráč, ktorý si 13x zahral All-Star Game. Hráč, ktorý sa môže pochváliť, že ani počas jednej sezóny neskončil v hodnotení +/- v záporných číslach a tiež, že si odsedel 2785 trestných minút čo je spomedzi všetkých členov siene slávy najväčšie číslo! Jeho dres s číslom štyri bol vyvesený pod strechu Continental Airlines Areny 3. februára 2006. Stal sa tak prvým hráčom Devils, ktorému bola takáto pocta udelená. Dres s javorovým listom na hrudi obliekal na siedmich medzinárodných podujatiach a získal 1x zlato, 3x striebro a jeden bronz. Na olympiáde v Salt Lake City sa nevmestil do finálnej zostavy. 

Scott Stevens, sa preslávil svojimi tvrdými a nekompromisnými bodyčekmi, za ktoré bol počas svojej kariéry len 4krát potrestaný. Bol najdlhšie slúžiacim kapitánom New Jersey a práve kvôli týmto dvom dôvodom si vyslúžil prezývku Captain Crunch. K jeho štýlu hry je dnes častokrát prirovnávaný Dion Phaneuf, pre ktorého je Stevens vzorom. Od 17. júla 2012 pôsobí Scott opäť v službách diablov, tentokrát ale ako asistent trénera. Spolu s manželkou Donnou majú tri deti, ktorým sa naplno venujú.

Vďaka Scott Stevens, na tvoju predvedenú hru a bodyčeky nikdy nezabudneme, hlavne hráči, ktorí to pocítili na vlastnej koži.