PowerPlay Magazín

Milí moji aj naši čitatelia. Po dlhšej dobe sa Vám prihovára redaktor stredansky prostredníctvom už skoro zabudnutej a prachom zapadnutej rubriky slovenských hokejových legiend. Po dlhšej odmlke spôsobenej výrečnosťou mojej osoby, ktorá otriasla mojou redaktorskou stoličkou, sa teda vraciam a svoju stoličku mám už pevne prišróbovanú a zadok na nej nalepený. Skúsme sa teda vrátiť k tejto rubrike vo veľkom štýle. Už sme si čo-to povedali o našich legendárnych strelcoch, ale ušla nám pozícia, na ktorú strelec útočí - brankár. Veľa takých, o ktorých by som mohol s určitosťou povedať, že boli legendami v bráne na Slovensku nebolo, ale keby zabudneme na Vlada Dzurillu, bol by to trapas. Vitajte a nič nepýtajte. Vlastne pýtať ani nemusíte, núkame Vám sami od seba. Prajem príjemné čítanie.

Narodil sa v Bratislave 2. augusta 1942. Na strednej škole študoval za opravára chladiarenských zariadení, ale to čo ho skutočne bavilo neboli klimatizácie. Bol to hokej. Ako mladík pôsobil najprv v malom petržalskom Kovosmalte. Vďaka svojmu zjavnému talentu, ktorý nebolo umením si všimnúť, putoval ako 17-ročný rovno do Slovanu. Slovanisti vtedy ani netušili, že vzhľadom na jeho budúce excelentné zákroky bolo urážkou jeho kvalít získať ho za smiešnych 20 pukov a hokejok. Na druhú stranu ale treba uznať, že tak absurdne výhodnú kúpu nezažijeme ani na PPM. Taký manažér Leggman by zbledol od závisti.

Medzi Dzurillove, alebo ak chcete „Macíkove", kvality a prednosti patrili hlavne ľadový kľud, o ktorý obohacoval aj spoluhráčov (to bude zrejme tým štúdiom opravovania klimatizácií), blesková lapačka ,cit predvídať úmysel strelca pri samostatnom nájazde a skvelá rozohrávka. Väčšina svetových brankárov dokáže majstrovsky alebo aspoň obstojne ovládať iba dve z opísaných herných predností, ale Dzurilla bol výnimočný tím, že kvantita jeho schopností neovplyvňovala ich kvalitu. Je dôležité spomenúť aj vtedajšiu brankársku výstroj. Tá totiž nebola ani zďaleka taká mohutná ako je tomu dnes a brankári teda museli puk skôr chytať ako vyrážať, pokiaľ nechceli odchádzať z ľadu doudieraný od striel.

Slovan teda vlastnil, okrem siahodlhého radu hviezdnych útočníkov a obrancov aj brilantného brankára. Zanedlho sa z neho stal pojem, nie len holé meno na drese a v štatistikách. Akokoľvek mohol byť pokojný a vyrovnaný, ak chcel uspieť musel zničiť konkurenciu. A tú vraj Dzurilla priveľmi rád nemal. V Slovane bol jeho najväčším sokom Marcel Sakáč. Jeho ligová kariéra bola samozrejme plodná a úspešná, ale zaujímavejšia je tá reprezentačná. Za komunistov nebola možnosť hrať v elitných svetových ligách ako NHL (aspoň nie oficiálnou cestou), takže hráč sa stal dôležitým a hviezdou práve vďaka reprezentácii. A Dzurilla vynikal aj v nej. Postupne sa do čela brankárov predral cez Vladimíra Nadrchalu a Jiřího Holečku.

Dzurilla bol bez pochýb jedným skvelým brankárom a to na každom ľade. Čo z neho však spravilo legendu, bol Kanadský pohár v roku 1976. V tom istom roku ČSSR získala titul majstra sveta a celej medzinárodnej hokejovej obci predviedla, že ani tímy Kanady a ZSSR nie sú neohrozenými vládcami svetového hokeja. Na úspech zo šampionátu naša reprezentácia nadviazala na už spomínanom 1. ročníku Kanadského pohára.

Pamätný bol zápas s domácou Kanadou. Vyše 17 000 kanadských fanúšikov hrdo povzbudzovalo svoj tím, v ktorého víťazstvo pevne verili. Pochybnosti nad silou „mrňavého" Československa ešte umocnil pád Vlada Dzurillu na zadok pri cúvaní do bránky. Zápas sa ešte ani nezačal a Kanaďania už mali o zábavu postarané. Zápas sa začal a úsmev sa z tvári kanadských fanúšikov vytratil tak rýchlo ako keď idete pohladkať milú mačičku a ono je to vlastne tiger. Dzurilla čaroval. Z celkovo 29 striel, ktoré na neho vyslali kanadské esá, nevpustil za svoj chrbát ani jednu! Standing ovations striedal potlesk, a naopak. To všetko patrilo Dzurillovi, ktorý sa práve stal slávnym. Ihneď po zápase sa o nášho „Macíka" začali trhať kluby NHL a nasledujúce dva roky nebolo v zámorských televíziách na pretrase nič iné ako hviezdny Dzurilla a zápas storočia, ktorý Kanada prehrala 0:1.

Tu sa však naše úspechy nekončili a našu novonadobudnutú pozíciu krajiny svetového rangu v hokeji sme potvrdili postupom do finále. Posledný z finálových zápasov nebol napínavý ani dych vyrážajúci - diváci boli v tranze! O to všetko sa postaral opäť Dzurilla a naše útoky. Riadny hrací čas nestačil a rozhodovalo sa v predĺžení. Za stavu 4:4 nakoniec skóroval Kanaďan Darryl Sittler a Kanada vyhrala svoj domáci turnaj. Hrdinom zápasu však nebol Sittler. On bol len šťastlivcom, ktorému sa konečne podarilo oblafnúť hviezdneho Dzurillu. Po zápase sa odohrala ešte jedna dovtedy nevídaná udalosť. Brankári oboch tímov pristúpili k sebe a vymenili si dresy. Toto gesto zopakoval aj zvyšok oboch tímov.

Vladimír Dzurilla privádzal publikum do eufórie od začiatku svojej kariéry v roku 1959 ešte dlhých 23 rokov. Okrem Slovanu Bratislava (1957 - 73) pôsobil ešte v kluboch HC Plzeň, Rudá Hvězda Brno  (1973 - 78), Augsburger Panther (1978 - 79) a SC Riessersee (1979 - 82). Po ukončení aktívnej hráčskej kariéry sa stal trénerom v Brne, Slovane a EG Dusseldorf. A teraz si prosím držte klobúky vážení. Vladimír Dzurilla štartoval na troch ZOH a z troch ZOH si odniesol medailu (2 bronzové, 1 striebornú)!   Na Majstrovstvách sveta štartoval dokopy 10-krát a 10-krát odišiel s medailou! Dzurilla si teda z každého jedného medzinárodného turnaja odniesol nejaký ten vzácny kov. Medzi slovenskými hokejistami je držiteľom najväčšieho počtu medailí zo šampionátov. Žiadny iný slovenský hokejista dodnes nezískal dokopy 3 zlaté medaily. Celý svoj život zasvätil hokeju, dokonca sa v deň zápasu aj ženil.

Na záver mi dovoľte ešte stručný prehľad ocenení tohto nášho najlepšieho brankára.

-          19 ligových sezón, 571 zápasov

-          139 reprezentačných štartov

-          Majster sveta z rokov 1972, 1976, 1977

-          Striebro na Majstrovstvách sveta z rokov 1965, 1966, 1968

-          Bronzový kov z Majstrovstiev sveta z rokov 1963, 1964, 1969, 1970

-          Najlepší brankár na MS v roku 1965

-          Člen All Stars na MS v rokoch 1965, 1969

-          Slovenský hokejista storočia

Vladimír Dzurilla bol v roku 1998 uvedený do siene slávy IIHF a o 4 roky neskôr sme si naňho ráčili spomenúť aj na Slovensku a 30. novembra 2002 bol uvedený do Siene slávy slovenského hokeja. Vladimír Dzurilla zomrel 27. júla 1995 v Dusseldorfe vo veku 52 rokov.