PowerPlay Magazín

Prajem príjemný deň, vážení naši čitatelia. Trochu netradične sa Vám z rubriky Legendy slovenského futbalu dnes prihovorím ja, stredansky. Tentoraz si pripomenieme hráča, ktorý by včera slávil svoje 40. narodeniny. Legendu slovenského aj európskeho futbalu, hráča s neuveriteľne vycibreným citom na góly - Petra Dubovského. Týmto Vás vítam pri čítaní môjho dnešného príspevku.

Narodil sa 7. mája 1972 v Bratislave. K futbalu viedol Petra s jeho bratom Ivanom ich otec Viliam Dubovský. Svoju kariéru začal "Dubo" ako 13-ročný v drese Vinohradov Bratislava, odkiaľ krátko na to putoval do Slovanu, kde rozšíril káder v roku 1985. K najvyššej československej súťaži sa prepracoval v revolučnom roku 1989. Zakrátko už kraľoval Tehelnému poľu ako líder „belasých". Jeho nesporné kvality sa vyprofilovali v technike narábania s loptou, vďaka ktorej sa často dostával do šancí. A tie len málokedy zahodil. Kanonier na pohľadanie a jeden z mála s tak brilantnou technikou. 179 centimetrov vysoký ofenzívny záložník Peter Dubovský bol jednoznačne takým hráčom, akého Slovan v tých rokoch potreboval ako soľ.

Federálna liga, ktorej často kraľovala Sparta Praha, bola bojiskom, na poli ktorého Slovan a ďalšie slovenské kluby dlhých 17 rokov nedokázali prelomiť odmlku v podobe titulu majstra. Toto sa však malo zmeniť zásluhou už spomínaných „belasých". Silnému tímu, ktorý tvorili najmä Glonek, Kinder, Krištofík, Pecko, Alžír Haraoui a samozrejme „Dubák" v drese s číslom 10, sa nakoniec podarilo vyviezť slovenské tímy z českého tieňa v sezóne 1991/92. Dubovský bol okrem majstrovského titulu poctený aj ocenením za najlepšieho strelca ligy. Česť byť takto označený si vyslúžil svojou kanonádou v počte 27 gólov. V poslednom kole v zápase proti Vítkoviciam prispel Dubovský k víťazstvu Slovanu (3:0) dvoma gólmi. Vypredaný štadión „belasých" (35 000) a s ním aj celé Slovensko dvíhalo ruky nad hlavu v eufórii z vytúženého a tak dlho očakávaného víťazstva.

Peter Dubovský stál vždy nohami pevne na zemi a nikdy si nestaval vzdušné zámky. Technický futbalista sa samozrejme potrebuje sústrediť na prácu s loptou a myslieť dopredu, kým niečo spraví a v tomto smere bol jeho najväčším plusom fakt, že sa nehral na primadonu a vždy uvažoval triezvo. Všetky tieto prednosti mu zaručili titul najlepšieho strelca ligy aj v nasledujúcej sezóne (24 gólov), v ktorej bol tiež vyhlásený za najlepšieho slovenského futbalistu.

Prvý Slovák v Reale Madrid

„Bubo", ako ho prezývali, bol hráčom a človekom, ktorý nečakal na zázraky a neplánoval si hviezdnu kariéru hneď zo začiatku. Zázrak pre slovenský futbal prišiel v roku 1993, keď si Dubovského všimol slávny Real Madrid a mladý kanonier neváhal. Jeho pôsobenie v Slovane zakončil toho roku pri štatistikách 93 odohratých zápasov a 59 gólov.

Madridskí funkcionári si ho všimli počas zápasov Pohára UEFA, keď Slovan hneď v prvom kole konfrontoval Real. Dubovský sa blysol jedným gólom. Vo veku 21 rokov teda dostal „vstupenku" do veľkého futbalu. Lúčenie to rozhodne nebolo ľahké. „Dubák" sa vyjadril, že by najradšej so sebou vzal celú svoju rodinu, kamarátov a na trávniku by potreboval mať po svojom boku celý Slovan.

Prvá sezóna sa pre mladého Petra niesla v duchu pravidelných nástupov na zápasy. Napriek častému nasadeniu v hre však dokázal skórovať len raz. V nasledujúcej sezóne už bola pre neho hra skôr len občasným rozptýlením - veľa si nezahral. Časté sedenie na lavičke náhradníkov mali na svedomí aj zranenia. Jedným takým bolo zranené koleno, ktoré mu na niekoľko mesiacov nedovolilo aktívne sa zapojiť do hry. Aj napriek úspechom, ktoré s Realom dosiahol - 1994/95 španielsky majster, 1994 víťaz domáceho pohára aj superpohára - sa však v roku 1995 rozhodol zmeniť dres a prestúpil do Realu Oviedo.

Tu sa mu v porovnaní s Realom darilo o poznanie lepšie, čo sa počtu gólov týka. Len na porovnanie:

-          Góly za Real - 2 (31 zápasov)

-          Góly v modrom drese Ovieda - 17 (120 zápasov)

Vo svojom novom klube zaujal miesto stredopoliara a stal sa ťahúňom mužstva.

Pôsobenie v reprezentácii

Jeho debutovým reprezentačným dresom bol dres Československa. Prvý zápas odohral v roku 1991 ako 19-ročný v Španielsku. Červený dres si obliekol dohromady 14krát a strelil v ňom 9 gólov.

Medzi tie pamätné zápasy v národnom mužstve patrí najmä kvalifikačný zápas na Majstrovstvá sveta proti Rumunsku, v ktorom zaznamenal hetrik.

Po rozdelení Československa sa z neho stal líder slovenskej reprezentácie. Pred remízou nás zachránil gólom v poslednej minúte v zápase s Faerskými ostrovmi - ďalší pekný okamih jeho reprezentačnej kariéry. Počas 33 zápasov v rýdzo slovenskom drese sa mu podarilo streliť krásnych 12 gólov.

Z dovolenky tragédia

Náročná sezóna si žiada dovolenku. Peter Dubovský sa rozhodol načerpať sily v exotickom Thajsku v roku 2000. Veľmi rád fotografoval prírodu a Thajsko je krajina na to ako stvorená. Jeho záľuba sa mu však stala osudnou. Tragický moment nastal 23. júna 2000 pri fotografovaní na skalnom útese, na ktorom sa nešťastne pošmykol a nasledoval 25-metrový pád. Pomoc prišla neskoro a prevoz do nemocnice trval zhruba 3 hodiny. Následne ho však museli previezť do inej kvôli nedostatočnému vybaveniu. Po druhom prevoze tragicky skonal a svet následne obletela smutná správa o strate talentovaného slovenského futbalistu. Bol legendou, hráčom na pohľadanie a talentom, aký sme od jeho odchodu hádam ani nemali. Na jeho počesť odovzdáva Slovenský futbalový zväz každoročne Cenu Petra Dubovského pre talentovaných futbalistov do 21 rokov a futbalový klub ŠK Slovan Bratislava usporadúva turnaj futbalových prípraviek pod názvom Spomienka na Petra Dubovského. S priateľkou Zlatkou Čarabovou si plánovali spoločnú budúcnosť. Aj táto kapitola Petrovho života, z ktorého mal väčšinu ešte len pred sebou, ostala bohužiaľ nedopísaná. Jeho bývalí spoluhráči so Španielska naňho dodnes spomínajú a chýba im nielen ako hráč, ale aj ako kamarát. 27. októbra 2000 sa hral zápas medzi Petrovim posledným klubom Oviedom a Vigom. Oviedo vyhralo 3:1 už bez "Dubáka". V tomto zápase strelil Petrov spoluhráč gól a hneď na to sa rozutekal k náhradníckej lavičke, kde do rúk uchopil Dubovského bývalý dres s číslom 10 a na Petrovu pamiatku ním zamával fanúšikom, pobozkal ho a bežiac ním mával nad hlavou. Po tejto paráde všetci v hľadisku vstali a spoločne skandovali Dubovského meno. Bývalí Petrovi spoluhráči sa v Oviede rozhodli, že kto strelí prvý súťažný gól, venuje ho Petrovi. V prvom tohoročnom ligovom zápase dokonca všetci hráči Ovieda vyšli na trávnik v dresoch s nápisom "Peter Nezabudneme". Spoločne sa taktiež dohodli, že po tri roky si nikto z nich neobliečie dres s číslom 10. Peter Dubovský bol obdivovaný a rešpektovaný ako u nás, tak aj v zahraničí. Tohto tvrdenia sú dôkazom práve vyššie spomínané gestá jeho bývalých kolegov. Či je to rodina, priatelia, spoluhráči alebo fanúšikovia, všetkým bude Peter Dubovský chýbať. Takto sa k tejto osobnosti vyjadril jeho bývalý tréner zo Slavana, Dušan Galis:

„Keď som Petra uvidel v doraste, stačil mi jeden pohľad a už som vedel, že ide o obrovský klenot. Bol to bezkonkurenčne najlepší hráč v týchto rokoch a dlhé roky potom. Vedel strieľať oboma nohami, mal skvelú ľavačku“.

Na záver mi ešte prosím dovoľte podeliť sa s vami o krátky prehľad ocenení z „Dubákovej" kariéry a oficiálnu tlačovú správu informujúcej o jeho tragickej smrti.

Ocenenia:

-          1993 2. miesto v ankete Najlepší športovec Slovenska 

-          1993 1. miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista 

-          1994 3. miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista 

-          1995 3. miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista 

-          1996 2. miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista 

Tlačová správa:

"K nešťastnej udalosti, náhodnému pošmyknutiu a následnému pádu do hĺbky dvadsaťpäť metrov došlo v obedňajších hodinách miestneho času pri fotografovaní exotickej prírodnej scenérie miestnych vodopádov. Prvá pomoc bola poskytnutá Petrovi okamžite prítomnými turistami. Vzhľadom na zložité zabezpečovanie lekárskej pomoci v miestnych podmienkach, z dôvodov náročnosti prístupnosti terénu sa podarilo zodpovedajúce odborné lekárske ošetrenie v nemocnici Ban Don v thajskom meste Surat Thani zaistiť približne o 4 hodiny neskôr. Napriek veľkému úsilu ošetrujúcich lekárov podľahol Peter Dubovský dňa 23. júna 2000 o 10.30 h miestneho času ťažkým zraneniam, ktoré utrpel pri páde. Vylučujeme akýkoľvek vplyv alkoholu, skoky do vody pod vodopádmi a ďalšie nepravdivé informácie, ktoré uviedli viaceré agentúry. Týmto chceme poďakovať všetkým zúčastneným záchranárom, lekárom a ošetrujúcemu personálu v uvedenej nemocnici. Zvláštne poďakovanie by sme radi vyslovili pánovi veľvyslancovi Slovenskej republiky v Thajsku Drahomírovi Štósovi, ktorý zabezpečuje všetky náležitosti týkajúce sa prevozu zosnulého do Slovenskej republiky."

Dámy a páni, toto bol príbeh jednej z mála slovenských futbalovych legiend -Petra Dubovského, ktorého meno ostane navždy späté s úspechmi slovenského futbalu a hrdosťou na ne. Česť jeho pamiatke.