PowerPlay Magazín

Milí čitatelia, fanúšikovia F1, nadšenci, zvedavci a všetci ostatní. Som rád, že vám môžem predstaviť ďalšieho „rýchleho diabla" z F1. Hoci nikdy nezískal titul majstra sveta, aj tak bol milovaný a obdivovaný, nie iba svojimi fanúšikmi, ale aj ostatnými jazdcami F1. Pre mnohých bol a aj zostane najtalentovanejší  a najrýchlejší pilot F1. Áno,  reč je o malom nezabudnuteľnom Kanaďanovi, ktorého meno je - Gilles Villeneuve.

Joseph Gilles Henri  Villeneuve sa narodil 18. januára 1950 v kanadskom Quebecu. Pre mnohých bol najväčším pretekárom všetkých čias.  Už od malička Gilles miloval rýchlosť a nebezpečenstvo s ňou spojené. Začínal ako 13 ročný na snežných skútroch, nie ako väčšina jazdcov F1 - na motokárach.  Autá miloval od detstva.  Ako 15 ročný si „požičal" otcove auto, ktoré celkom zdemoloval. Ako 16 ročný, už vlastník vodičského preukazu, mal svoje prvé auto, ktoré nedopadlo o nič lepšie ako to otcove. Ďalším jeho autom bola škodovka, s ktorou sa preslávil po celom okolí - svojou rýchlou jazdou a divokými kúskami, ktoré  na cestách stváral. Pri neustálom platením pokút za prekračovanie povolenej rýchlosti iba sucho s úsmevom komentoval: „...... vášeň jazdiť rýchlo je silnejšia ako ja....".

Jeho cesta do kokpitu F1 bola dlhá a prešpikovaná rôznymi skúsenosťami a rôznymi druhmi pretekania. So svojim Mustangom (ktorý prišiel na rad po škodovke) sa zúčastňoval  závodov pre dragstery a skúšal s ním aj krátke ovály typu „dirt-track". Čoskoro ho ale obe disciplíny začali nudiť, zdali sa mu nudné a jednotvárne. Lákali ho autá triedy TransAm a závodný okruh Mont Treblant, tam objavil to čo hľadal, stúpanie a zatáčky, ktoré nútia jazdca k neustálej práci v kokpite. Ale bol to iba sen, na ktorý nemal peniaze. Práve v tej dobe prichádza do Kanady nová módna vlna - snežné skútre. V nich sa Villeneuve presadil na skútri vlastnej úpravy a ako devätnásť ročný sa stáva profesionálnym jazdcom firmy Skiroule.  Na snežným skútroch je Gilles jasnou jedničkou a po pár rokoch vďaka tomu a zarobeným prémiám sa dostáva o krôčik bližšie k uskutočneniu svojho sna. V roku 1973 kupuje svoju prvú formulu a vyhráva hneď  vo svojej prevej sezóne majstrovstvá Quebecku formule Ford.  Dokonca získal cenu „Bažant roka". A v zime na snehu je opäť neporaziteľný, dá sa povedať, že sa mu darí vyhrávať všetky preteky, ktorých sa zúčastnil. O rok neskôr postupuje za svojim snom ešte vyššie, až do najvyššej kanadskej automobilovej triedy - formule Atlantic. No po veľkých úspechoch prichádza pád. Jeho pretekanie vo formule Atlantic neprebehlo tak, ako si naplánoval. Prichádza havária a zlomenina nohy, ktorá mu zmarila jeho plány . Ako záchrana prichádza pre neho opäť firma Skiroule a ponúka mu zmluvu so skútrami. Gilles prijíma, ale pod podmienkou, že mu budú sponzorovať aj sezónu 1975 vo formuly Atlantic. Zima toho roku je Gillesova posledná v pretekaní na skútroch, kde znovu dominoval. V Atlanticu sa mu ale až tak nedarilo. Zažiaril síce v jazde v daždi, ale celkovo skončil piaty.

Rok 1976 sa stal pre Gillesa víťazným. Vyhral osem pretekov z deviatich a stal sa majstrom kanadskej aj americkej formule Atlantic. Debutuje aj v Európe, v F2 vo francúzskom Pau. Koncom roka podpísal Gilles zmluvu s tímom McLaren na niekoľko vybraných Grand Prix.

V F1 sa mu nedarilo podľa jeho predstáv, ale podarilo sa mu znovu získať titul majstra formule Atlantic. Predpokladal ale, že mu McLaren ponúkne zmluvu aj na budúci rok, ale nestalo sa tak. No mal šťastie, padol do oka samému Enzovi Ferrarimu a ten sa rozhodol ponúknuť mu angažmán v stajni Ferrari, na posledné dva závody, aby nahradil Nikiho Laudu, ktorý po tom, čo si s predstihom zaistil titul a po ich prudkej hádke, od tímu odišiel.

Prvé zo šiestich Gillesových víťazstiev v F1 prišlo až v roku 1978 v Kanade.

Rok 1979 je Gillesovým rokom, ale aj úspešným rokom pre stajňu Ferrari. Jeho tímový kolega Jody Scheckter je majstrom, Gilles je druhý a Ferrari získalo Pohár konštruktérov.

Pre tieto úspechy išli všetci do ďalšej sezóny s veľkými cieľmi, snami a nádejami. Ale autá boli katastrofálne o pneumatikách nehovoriac. Ani Gill a ani jeho tímový kolega nevyhrali ani jednu Grand Prix, ale obaja v zdraví ustáli veľmi nepríjemné a nebezpečne vyzerajúce havárie.

Sezónu 1981 začína stajňa Ferrari s novými autami a novým jazdom Didierom Pironim. Zo začiatku boli priatelia, vážili si a obdivovali jeden druhého. Nikto nečakal, ako rýchlo sa to ich priateľstvo skončí.

Začala sa ďalšia sezóna a vojna o nadvládu medzi FIA a FOCA vrcholí. Od prvého preteku bolo jasné, že ako víťazi prichádzajú do úvahy iba jazdci Renaultu alebo Ferrari. Ciele boli jasné a Gilles sa tešil, ako dobre bude vychádzať s Pironim. A veril, že mu Pironi pomôže k zisku titulu majstra sveta. Ale všetky plány boli preč po Grand Prix San Marino. Niekoľko kôl pred koncom zostal vo vedení Gilles a za ním Pironi. Z boxov jazdci dostali pokyn „slow", preto všetci predpokladali, a hlavne Gilles, že do cieľa prídu pekne za sebou. Ale nestalo sa tak. Pironi predbehol Gillesa, ten si myslel, že ide o show pre divákov a tak sa zopárkrát navzájom predbehli. V 59. kole pustil Pironi znovu pred seba Gillesa, ale iba preto, aby ho mohol pred cieľom opäť predbehnúť a dôjsť do cieľa prvý. Gilles zúril a zapovedal sa, že s Pironim už nikdy neprehovorí.  O 13 dní neskôr v belgickom Zolderi sa konala kvalifikácia na Grand Prix Belgicka. Villeneuve bol naštvaný a odhodlaný vybaviť si účty s Pironim. Keď zistil, že je od Pironiho pomalší o jednu desatinu sekundy, čo bolo horšie ako si dokázal predstaviť, tak sa rozhodol tesne pred koncom ešte raž vyjsť naplno na trať. Chcel všetko alebo nič. Žiaľ, stretáva sa s oveľa pomalším monopostom. Je iróniou, že jazdec Jochen Mass videl, že Gilles je rýchlejší a uvoľnil mu „ideálnu líniu", bohužial neodhadol Gillesovu rýchlosť dobre a vyhýbal sa tam, kam jeho Ferrari už smerovalo. Prišiel silný náraz, ktorý katapultuje Gillesov monopost do vzduchu, niekoľko obratov a opätovný náraz o trať auto roztriešti a doslova vytrháva jazdcovo telo zo sedačky. Gilles letí veľkým oblúkom vzduchom a dopadá do priestoru záchytných plotov v zatáčke Terlamen. Hoci sa lekári snažili a robili čo mohli, život mu zachrániť nedokázali. V ten večer 8. mája 1982, krátko po 21 hodine,  Gilles Villeneuve, jeden z najtalentovanejších a najrýchlejších jazdcov F1, v miestnej nemocnici zomiera.

Video z tragickej nehody: kliknúť tu

Dnes je po ňom pomenovaný montrealský okruh, na ktorom sa jazdí Grand Prix Kanady.

Gilles po sebe zanechal dve malé deti - 9-ročného syna Jacquesa a 7-ročnú dcéru Melanie.

Villeneuve bol 75. obeťou F1 a smútilo za ním množstvo fanúšikov.

Veľmi ťažko znášal jeho odchod aj Enzo Ferrari, ale aj Didier Pironi. Trápili ho aj výčitky svedomia a možno aj to bol dôvod, pre ktorý v roku 1987,  keď sa mu narodili dvojičky, dal im meno Gilles a Didier.

O Gillesovom synovi Jacquesovi sa rozpisovať nebudem, nakoľko je jeho meno z F1 určite známe aj vám. O ňom si napíšeme možno niekedy inokedy.

Kariéra v F1 

Závodov                    67                       

Majster sveta             0                       

Víťazstvá                   6

Stupne víťazov           13

Pole positions             2

Najrých. kolá              8

Body                          107

Prvý závod                 GP Veľkej Británie 1977

Prvé víťazstvo             GP Kanady 1978

Posledné víťazstvo       GP Španielska 1981

Posledný závod           GP San Marina 1982