PowerPlay Magazín

Legenda slovenského futbalu - Ľubomír Moravčík (nar. 22. jún 1965, Nitra)

Ľubomír Moravčík, bývalý reprezentant, ktorý sa tak trochu „vytratil" z futbalového diania. Pre mnohých z vás, mladších, ktorí o ňom moc neviete, to bol len radový hráč, ako každý iný. Pre mňa (aj keď nie som nijak starý) to bol pán futbalista, do oka mi padol, keď som mal snáď 8 rokov a jeho futbalové umenie ma pritiahlo k futbalu na súťažnej úrovni. Jednoducho pre mňa bol, je a asi aj bude najgeniálnejším záložníkom, ktorý kedy obliekol slovenský reprezentačný dres. V tomto článku by som Vám rád priblížil „krok po kroku" jeho futbalovú kariéru.

S futbalom začínal v rodnej Nitre, v mužstve Plastiky Nitra, kde sa stretol napríklad aj s terajším asistentom Vladimíra Weissa, Michalom Hippom. Ligovú premiéru zažil ako 18 ročný proti Tepliciam. Už vtedy dokazoval svoju nespornú kvalitu, rýchlosť a čuch na góly . V Nitre strávil celkovo 6 sezón s úctyhodnou bilanciou tridsiatich gólov, čo v jeho veku bol na federatívnu ligu skvelý výkon. Vďaka tomu sa stal veľkou hviezdou nie len nitrianskeho futbalu, ale taktiež mu to vynieslo pozvánku do reprezentácie Československa, pre majstrovstvá sveta 1990 v Taliansku. Aj napriek tomu, že na MS neskóroval, jeho pozoruhodné výkony si všimli vo francúzskom AS Saint-Etienne.

Po majstrovstvách podpísal s týmto mužstvom kontrakt. Vo Francúzsku strávil celkom 8 sezón, počas ktorých odohral 230 zápasov, pričom nastrieľal 39 ligových gólov. Okrem Saint-Etienne (6 sezón) odohral aj 2 sezóny v Bastii. V roku 1998 utrpel zlomeninu nohy z ktorej sa dlho zotavoval, vzhľadom k čomu s Ľubom v Bastii nepredĺžili zmluvu. Ako  voľný hráč prestúpil do ambiciózneho bundesligového mužstva z Duisburgu (víťaz nemeckého pohára 1998), no za Duisburg stihol odohrať len 5 stretnutí, kde kvôli jeho nespokojnosti, ktorá pramenila z koncepcie, do ktorej Ľubo nezapadal podľa svojich predstáv, ukončil predčasne zmluvu.

 A vtedy prišla ponuka pána Jozefa Vengloša (v tom čase trenér Celticu Glasgow). Ľubo vo veku 33 rokov podpísal zmluvu s týmto klubom, kde prežil svoje najkrajšie futbalové roky. Krátko po svojom príchode do Škótska, ho čakalo prvé derby. Rangers - Celtic. Vtedajší zápas skončil výsledkom 1:5 v prospech bielo-zeleného Celticu. Moravčík sa hneď uviedol famóznou prácou s loptou a mužstvu pomohol dvoma gólmi. Za Celtic odohral 4 sezóny, počas ktorých odohral 8 desiatok zápasov a nastrieľal 29 gólov. Pod trénerom Venglošom odohral síce len jednu jedinú sezónu, no počas nej sa prepracoval na jedného z najlepších hráčov celej ligy. Famózna bola jeho prihrávka, priame kopy, či spolupráca s Henrikom Larssonom. Vďaka fantastickej hre a obrovskému prehľadu sa stal ikonou, legendou klubu, kde ho v roku 2001 uviedli do siene slávy a to po 3 rokoch! V tom istom roku prebral ako kapitán pohár pre víťaza škótskeho pohára. Sami fanúšikovia ho označili za jedného z najlepších hráčov histórie klubu a neraz 60 tisíc ľudí skandovalo „Lubooo, Lubooo, Lubooo".

Vo veku 37 rokov Ľubo ukončil svoje pôsobenie na scéne Celticu a svetového futbalu zároveň. S aktívnou kariérou sa však napokon rozlúčil o čosi neskôr, po troch zápasoch v japonskom tíme Ičihara, kde ho opäť vytiahol tréner Vengloš.

Na Slovensku sa Ľubovi dostalo pocty pri udelení titulu Futbalista desaťročia, či Slovenský futbalista roka 2001.

Po ukončení kariéry presedlal na trénerskú stoličku, keď viedol postupne Ružomberok, reprezentáciu Slovenska „16" a Zlaté Moravce.

O futbalovom živote Ľuba Moravčíka sa dá povedať, že zrela ako dobré víno. Čím bol Ľubo starší, tým bol jeho futbalový prejav vyzretejší. Kiežby Slovensko malo viac Moravčíkov.