PowerPlay Magazín

Ľudia si už od nepamäti vedeli nájsť dobré dôvody na vedenie vojen. Dokonca vojna, nech je už akokoľvek strašná, ľudí celkom baví. Samozrejme len v prípade, že sa nesiaha na ich holé životy. Pretože človek, hoc aj veľký hrdina, má zrejme len jediný život a tak sa bojí oň prísť skôr, ako mu je súdené.

Nuž  a ako teda môže vojna niekoho baviť? No jednoducho... Už od malého mala sa deti hrajú vojnové hry, či už na počítači, alebo vonku pred panelákom a po sídlisku sa ozýva "dole, dole...". Dospeláci si zase nenechajú ujsť príležitosť vzhliadnuť kvalitný vojnový film, kde zachraňujú vojaka Ryana takým spôsobom, že miesto jedného zomrie ďalších 1000 iných vojakov a z prestrelených hláv sa valia potoky krvi, v ktorých by sa dalo brodiť.

No moderné vojny už nie sú len také bezbožné  strieľačky, ako sa to môže zdať. Pravidlá vojny sa stále vyvíjajú a vylepšujú, a preto skôr ako dáku vojnu začnete viesť, musíte si naštudovať ich najnovšiu verziu. Inak môžete skončiť ako nebohý Slobodan Miloševič, ktorý bol obvinený z porušovania pravidiel vedenia vojny.

V prípade, že máte záujem viesť vojnu, no deti pred panelákom sa s vami nechcú hrať "dole, dole", môžete siahnuť po šachovej súprave a rozpútať na nej pekelné besnenie. Samozrejme si k tomu potrebujete nájsť súpera s podobným problémom, pretože klasická verzia šachov je určená pre dve hlavy. Ale ako som už spomínal, skôr ako vyhlásite vojnu, musíte poznať pravidlá, a preto si ich teraz v krátkosti predstavíme.

Šachy sú najznámejšou ťahovou stratégiou. Hrajú ich dvaja hráči proti sebe striedavým vykonávaním ťahov svojimi figúrkami podľa pravidiel ich pohybu, aby porazili protivníka. Boj sa odohráva na šachovnici - čiernobielej štvorcovej ploche obsahujúcej 64 menších štvorcov. Tie sú na nej poukladané vo ôsmich radoch a ôsmich stĺpcoch tak, aby sa striedal tmavý štvorček so svetlým. Každé pole šachovnice má svoje jedinečné pomenovanie, ktoré zodpovedá písmenkovému pomenovaniu stĺpca (a-h) a číselnému pomenovaniu radu (1-8).

Na tomto bojisku sú v základnom postavení rozostavené  dva tábory figúrok. Jedna skupina je bielej farby rozkladajúca sa na prvých dvoch radoch šachovnice. Čierny bojovníci začínajú zo 7. a 8. radu. Tieto dve armády sa okrem farby ničím nelíšia a sú v základnom rozostavení poukladané zrkadlovo oproti sebe. Obe sú zložené z kráľa, dámy, dvoch veží, dvojice strelcov, páru jazdcov a ôsmich pešiakov.

Vzhľadom na rovnakú vojenskú silu dvoch znepriatelených táborov o víťazovi rozhodujú len taktické a strategické schopnosti vodcov (hráčov). V tomto je úžasná spravodlivosť šachovej hry. Jedinou drobnou výhodou pre hráča s bielymi figúrkami je možnosť potiahnuť prvý ťah partie.

Všetky figúrky sa na šachovnici musia pohybovať podľa určených pravidiel a mimo šachovnice sa môžu dostať len vtedy, keď ich súperova figúrka vyhodí. Takže ofsajd, ktorého sa údajne dopustil najväčší Čech, Jára Cimrman, ťahom jazdca mimo šachovnice, by sme nemali napodobňovať.

Najdôležitejšia figúrka, ktorú má hráč na šachovnici, je kráľ. V základnom postavení bieleho tábora sa nachádza na poli e1 (u čierneho e8) a dokáže sa pohybovať o jedno pole v každom smere. Po ľavej strane bieleho kráľa na poli d1 v úvode hry stojí dáma. Táto je najsilnejšou figúrkou a dokáže sa pohybovať všetkými smermi o neobmedzený počet polí, ale nesmie preskakovať žiadnu z figúrok. V rohoch šachovnice stoja veže, ktoré sa smú pohybovať o ľubovoľný počet políčok, ale len vodorovne, alebo zvisle, no tiež nesmú preskakovať žiadne figúrky. Vedľa dámy a kráľa stoja strelci, ako takí bodyguardi kráľovského páru. Ak sú odetí do bielom šiat, v úvode šachovej partie stoja na poliach c1 a f1. Ich pohyb je limitovaný na diagonály, kde sa môžu premiestňovať o neobmedzený počet políčok, pokiaľ im v ceste nezavadzia žiadna figúrka. Pre začiatočníka je najproblematickejšou figúrkou obyčajne jazdec, ktorý sa pohybuje v tvare písmena L, pričom môže aj preskakovať figúrky, ako by to boli prekážky na parkúre. Ich presun je možný na všetky polia, ktoré sa dajú dosiahnuť zdanlivo dvojitým ťahom: o dva políčka vodorovne a jedno zvisle, alebo o dva políčka zvisle a o jedno vodorovne. Čiže jazdec stojaci uprostred prázdnej šachovnice má na výber z ôsmich možných ťahov. Biele jazdce sa v úvodnom postavení nachádzajú na poliach b1 a g1. Poslednou figúrkou, ktorú treba predstaviť je pešiak. Títo najmenej významní vojaci tvoria "nárazník pre súperove vojsko". V úvodnom postavení sú rozložení na všetkých poliach druhej rady, ak sú bieli (čierni na siedmej rade). Pešiaci sa smú pohybovať o jedno políčko smerom dopredu, no pokiaľ sa ešte nepohli z úvodného rozostavenia, majú možnosť pohnúť sa vpred aj o dve políčka. V prípade, že sa pešiakovi podarí dostať až na poslednú radu šachovnice, smie sa pretransformovať na ľubovoľnú figúrku (takto je možné nadobudnúť hoci aj 9 dám).

Všetky figúrky dokážu vyhodiť súperovu figúrku, ktorá stojí na políčku, na ktoré sa dokážu podľa pravidiel pohybu dostať. V tom prípade zaujmú jej polohu a súperova figúrka je odstránená zo šachovnice. Výnimku tvoria pešiaci, ktorí nedokážu vyhodiť súperovu figúrku pohybom dopredu, ale iba pohybom o jedno políčko šikmo vpred. Za druhú výnimku by sme mohli považovať kráľa, ktorý nemôže zobrať figúrku, ktorá je chránená inou súperovou figúrkou.

Keď  už vieme ako sa hýbať, tak by sme si mali povedať, čo je vlastne cieľom hry. Cieľom hry je samozrejme vyhrať a to sa dá dosiahnuť viacerými spôsobmi:

• zmatovaním súpera,
• uplynutím súperovho času na šachových hodinách,
• skontumovaním partie v náš prospech.

Víťazstvo zmatovaním súpera znamená dosiahnutie pozície, kedy bude súperov kráľ napadnutý našou figúrkou, ktorú nemá šancu vyhodiť, alebo jej pôsobnosť prekryť inou svojou figúrou a zároveň kráľ nemôže ustúpiť na žiadne pole, kde by nebol ohrozovaný niektorou z našich figúrok.

V ligových a turnajových partiách sa na dosiahnutie spravodlivej deľby času pre oboch hráčov používajú šachové hodiny. Sú to vlastne dvojité hodiny, skonštruované tak, aby merali čas hráča, ktorý je práve na ťahu. Ten po potiahnutí svojho ťahu stlačí tlačidlo na hodinách, čím zastaví svoj čas a uvedie do chodu súperovu časomieru. Pokiaľ niektorí z hráčov prekročí svoj maximálny povolený čas rozmýšľania v partii, tak prehráva.

Ku kontumácií šachovej partie dochádza pokiaľ rozhodca rozhodne, že sa niektorí z hráčov  dopustil vážneho porušenia pravidiel, prípadne pokiaľ hráč nestihne do stanoveného času nastúpiť na zápas (toto sa stáva hlavne na turnajoch a obyčajne v tom má prsty alkohol).

Nakoľko sa mi tému ani zďaleka nepodarilo vyčerpať, narozdiel od ctených čitateľov, touto vetou by som chcel poďakovať za pozornosť  a vyjadriť nádej, že budete venovať svoju pozornosť aj pokračovaniu tohto mikroseriálu o pravidlách šachovej hry, ktorý zverejníme čoskoro.