PowerPlay Magazín

Mali sme šťastie, tak ako v provom ponore, aj v tomto sme našli veľa krásnych zaujímavých potvoriek. Ako prvé sme postretli malú sépiu. To sú milé stvorenia, mimo času párenia. V čase párenia sú to nepríjemné útočiace beštie. Našťastie  čas párenia nebol. Boli to asi prvé potvory, ktoré na mňa pod morskou hladinou zaútočili. Nič príjemného, ale o tom je iný príbeh. Táto sa milo skrývala a tvárila, že ona nič, že ona tam nie je.

Po nej sme niekde medzi skalami našli malú chobotničku obyčajnú, ktorá sa tiež snažila čo najlepšie schovať. Ale to očičko má krásne. Po ňej sa mi podarilo vyfotografovať malú farebnú krevetu. Týchto je v okolí Sydney strašne veľa toho druhu. V jednom ponore sme fotili kobercového žraloka a potom doma sme skúmali detail jeho fúzov a ľaľa ho, kreveta a potom ďalšia a ďalšia. A vtedy sme si uvedomili, že ich tam je okolo neho viditeľných minimálne 20!

Tak som vyskúšal vyfotiť niekoľko záberov a pohli sme sa pomaličky ďalej pozorne skúmajúc dno a okolie na „trubičkové“ ryby. Slovenský názov mnohých rýb som nenašiel, ale je to príbuzný morského koníka. Ono celkovo je problém s názvoslovím, ešte v češtine sa dajú nájsť názvy, ale slovenčina používa buďto anglické alebo latinské názvy, slovenské slovo pre množstvo morských tvorov jednoducho neexistuje. Tak sa tímto aj ospravedlňujem, a kde sa dá tak prikladám aj fotku ku stĺpcu, v ktorom o tom, ktorom morskom tvore píšem.

A vtom sme ich našli! Tam kde sme ich po predošlom ponore nechali. Bolo ich náročné vyfotografovať poriadne, to som ešte nebol tak skúsený s fotoaparátom pod vodou, no napriek tomu sa mi pár zaujímavých obrázkov podarilo spraviť. Boli nádherné biele s maličkými modrými bodkami. Neskôr na to sme narazili na morské riasy a pod nimi sa ukrýval dospelý jedinec asi 50 centimetrový sumec s úhorím chvostom. Jedna zo „vzácnych“ rýb k zhliadnutiu, ale závisí kde sa potápate. Väčšinu času strávia v úkryte a vyliezajú údajne na lov len v noci na 6 hodín. Poznáme miesto kde ale nevidíte nič iné len tento druh sumcov a už to začne byť aj trochu nudné, ale tento ponor sa tuším odohral v čase pred tým objavom, a tak nám bol tento jedinec strašne vzácny.

Nasledoval nádherný objav – krásny malý eocallionymus papilio (viď foto vedľa). Po niekoľkých pokusoch o fotografiu sme sa pohli ďalej. Cestou nás prišiel pozdraviť Achoerodus viridis, veľká modrá ryba, vyzerá ako modrý kapor, ale na dĺžku má aj 50 centimetrov a takých 15 kilo by dala na váhu. To sme sa už ale kvôli času a dochádzajúcemu vzduchu otočili naspäť. Cestou sme našli aj „koziu“ rybu. Doslovný preklad naznačuje, že asi nejak pripomína kozu. A to áno. Telom ako normálna ryba, ale má vpredu pod ústami fúzy prpomínajúce koziu briadku. Tie ale používa ako detektory jedla a prehrabáva nimi na dne v piesku, kde vyhľadáva potravu. Naše nadšenie opäť vzrástlo, keď sme našli ďalšiu rúrkovitú rybičku povaľujúcu sa na dne. Táto bola ale čiernej farby, pravdepodobne iný druh.

Cestou k brehu som sa snažil ich nájsť čo najviac a tak som sa pohyboval hlavou asi tak 15 centimetrov od dna. Veľmi som si ale uvedomoval možnosť toho, že vleziem nad jednu zo stingray zahrabaných v piesočnom dne a že ma pichne svojím bodcom do tela. Dôsledky takého zranenia si nechcem ani predstavovať. A ako si tak pomaličky potápam a kontrolujem hĺbku čo bolo tak 5 metrov a uvažujem o tom, že sme za chvílu von z vody, tu som zbadal vďaka tomu, že som skoro nosom oral dno, maličkú chobotničku. Podľa modrých krúžkov po celom jej tele som si tipol, že to asi bude blue-ringed (modrokrúžková) chobotnica. Ale podľa veľkosti som si povedal, že to musí byť len mláďatko. A tak som sa pustil do fotenia. Spravil som asi 8 fotiek. A tu si hovorím, že nie je poriadne vidno aká je maličká. Tak si hovorím, že s čím by som ju tak vyfotil a tu ma napadol moj prst. Ukazovák na ľavej ruke, lebo pravým stláčam spúšť fotoaparáta.

Tak som spravil fotku. A tu som sa tak zamyslel, že by som sa jej aj dotkol. A hovorím si, teda tak si dumám, lebo moc toho v tej vode nenarozprávate, sa to nejak nedá. No tak si teda tak dumám, že by som sa jej aj dotkol. Tým prstom. A potom ma tak napadlo, že by som jej mohol malému chúďatku ublížiť a teda ju radšej nechám žiť, veď musí byť zo mňa strašne vystrašená a vystresovaná. A stejne cez rukavicu by som ju ani necítil. A tak som sa odobral ďalej.

Ďalší nádherný eocallionymus papilio (viem, slovenský názov je problém, viď. dve fotky naspäť). Ďalej, viacej na piesočnatom dne pláže, sme našli pár zahrabaných potvoriek, jednu stingray a iného predátora, lovca z piesku, ktorého meno neviem a musel by som zase hľadať v knižke a potom na internete. Ale tuším sa volá flathead (plochá hlava) Presne opisuje spomínanú rybu. Má sploštenú hlavu s očičkami navrchu. Tak sme doplávali k pláži a bezpečne sme sa pomaly vynorili a tak ukončili ponor. Odpochodovali sme k autu, prezliekli sme sa a vydali sme sa domov, ale najskôr sme museli ísť vrátiť nádrže. A tam sme sa chválili úspešnými fotkami skúseným potápačom. Tam nám povedali, že blue-ringed chobotnica je jedovatá.

Doma plní očakávaní z fotiek, ktoré vyzerali, že nám celkom vyšli, sme sa nevedeli dočkať, kedy vletíme na tie fotky a začneme identifikovať jednotlivé druhy. Normálne to robíme, že nájdeme každú jednu morskú potvorku a identifikujeme ich. To, čo nám povedali o jedovatosti tej chobotničky nám nejak nešlo do hlavy. To viete, ľudia si s vami radi zavtipkujú keď im dáte príležitosť a tak sme im na to neskočili. Ha-ha! Nedostali nás. A teraz doma – internet, google a blue-ringed octopus a ideš! A fakt! Nerobili si z nás srandu. Tento druh sa dorastá maximálnej veľkosti ako golfová loptička. Málo z nás hokejového národa asi pozná golfovú loptičku, takže pre priblíženie je trošíčku väčšia ako pingpongová loptička. No a to je dospelý jedinec. Má dva bodce. Jeden so slabým jedom na prípravu svojej večere. Ten druhý na eliminovanie predátorov s veľmi silným jedom. Schopná prepichnúť 5 milimetrový neoprén bez problémov. Moja rukavica je 2 milimetrový neoprén, tá by mi nepomohla ani omylom. Modré krúžky ukazuje ako varovanie, keď sa cíti ohrozená, a to je najlepšie ju nechať na pokoji a dať si pohov.

Tento jed pôsobí ako uvoľňovač svalov a je veľmi účinný. Pôsobí do dvoch minút a to na celé telo a všetky svaly. Všetky svaly. Čo je v pohode a vlastne vás nezabije. Proste nemáte kontrolu nad svalmi. Prestane vám biť srdce, čo je sval. A prestanete dýchať, čo je spôsobené ďalšími svalmi, ktoré pracujú reflexívne. A to sa tiež dá prežiť pokiaľ ste na jednotke intenzívnej starostlivosti a pumpujú do vás vzduch a masírujú vám srdce. Do 24 hodín jed nájde cestu z tela a ste naspäť bez vedľajších následkov. Prúser je, že pokiaľ máte 5 metrov vody nad sebou, a máte 2 minúty dostať sa von z vody a pod umelé dýchanie a masáž srdca, hmm no to nie je veľa času. V danej lokalite, na konci cesty, ďaleko od nemocnice, dobre, sanitka má všetku technológiu, ale ak neviete, čo sa vám stalo, tak by som zostal na krku svojej manželke neschopný jej povedať čo sa mi stalo. A ani sme nevedeli čo to môže urobiť.

No. Moja manželka bola úplne v šoku, keď si uvedomila, že už by som to vlastne mal mať za sebou. A niekoľko rokov po tej udalosti sa jej robilo zle z tej fotky. Už je to lepšie. A ja sám som si tak presne spomenul moje myšlienkové pochody v čase fotenia toho malého parchanta: „... skúsim sa jej dotknúť prstom. Ale to by som jej mohol malému chúďatku ublížiť a teda ju radšej nechám žiť, veď musí byť zo mňa strašne vystrašená a vystresovaná...“ A tu si sám sebe hovorím, čo to bolo? Taký zvrat myšlienok! Akoby ma niečo osvietilo. Ten zvrat myšlienok mi vlastne zachránil život... Takže tu teraz pri pohári šampanského píšem o svojom zážitku. Ja mám asi niečo dôležité dosiahnuť v živote, nejakú nedokončenú a dôležitú úlohu. Alebo mám len tak strašné šťastie v živote. Viac sa mi páči tá dôležitá úloha. Teda aspoň si to myslím. Tak či onak. Teraz k tomu poslaniu. Tuším som ho našiel, asi som našiel svoje poslanie. Je to vyhrať prvú ligu v hokeji a futbale na ppm... ;)