PowerPlay Magazín

Človek je od nepamäti veľmi hravý a súťaživý tvor. Najlepšie to vidno na deťoch, lebo tie sa nesnažia tak pretvarovať ako my vážni dospeláci. Lenže vo vnútri sme aj tak všetci rovnaké deti, ktoré sa chcú zabávať a pomasírovať si ego, že dakoho predbehli, hodili ďalej skalou, alebo vyvinuli väčší tlak pri močení. 

Preto aktivita, ktorá uspokojuje potrebu hravosti a súťaživosti nemôže byť odsúdená na nič iné, ako nekompromisný úspech. A tak sa športy tešia takému záujmu. Človek sa zabaví, pokorí súpera, podvihne si ego a ešte si aj obalí telo svalovou hmotou, či dákou tou jazvou, alebo inou pliagou… ale hrozba nadobudnutia zranenia sotva dakoho odradí…

A čo s tými, ktorých to predsa odradilo, alebo sú leniví pohnúť kostrou?

Tým neostáva nič iné, ako miesto kostry pohnúť rozumom, rozdrtiť protivníka svojimi vedomosťami, fantáziou, predstavivosťou, pamäťou a inými schopnosťami a aspoň takto si premasírovať ego a uspokojiť svoju potrebu zahrať sa. Možno teraz dakomu napadlo, že asi chcem propagovať online manažérske hry… nechcem. Mojím cieľom je predstaviť ctenému čitateľovi šport, hru, zábavku, umenie, vedu (alebo čo to vlastne je?), kde je vyhováranie sa na náhodný faktor alebo rozhodcu ozaj smiešne.

Ak čitateľ ešte nevie, ktorú egoukájajúcu kratochvíľu sa chystám v krátkosti predstaviť, tak ešte napoviem, že Vladimír Iljič Lenin (večne živý) ju nazýval gymnastikou mozgu.

Áno, presne tak, sú to šachy! Vidím krútenie hlavou, že ako si niekto dovolí polemizovať, či je toto šport? Nuž, vidíš to… ale ani sa Ťa nejdem snažiť o tom presvedčiť, nemusíš mať strach, pokojne sa usaď a pokračuj v čítaní.

Táto kráľovská hra vznikla už pekne dávno, povráva sa že čaturanga, čo je jej predchodkyňa sa hrávala v Indii už v 5. storočí nášho letopočtu. Jej postupným vývojom vznikli až dnešné pravidlá, ktoré pribúdali ako reakcia na situácie, ktoré nastávali na šachovnici. Oficiálne pravidlá však dlho neexistovali a tak ľudia hrali v rôznych častiach sveta rôzne verzie šachov. Toto sa zmenilo až v 19. storočí, keď konečne boli spísané pravidlá, ktoré boli všeobecne akceptované a tak sa mohli začať skutočné boje o majstra sveta. Práve súčasné boje o šachový Olymp sú dôvodom, prečo mnohí šachy považujú za šport, dokonca sú o tom tak presvedčení, že odmietajú akékoľvek, špekulácie, že by šach nemal byť športom. Totiž pokiaľ chce niekto mať úspechy v šachu, tak musí veľmi tvrdo na sebe pracovať a to nie len študovaním šachovej teórie a precvičovaním kombinácií, či pozičnej hry, ale aj z hľadiska fyzickej prípravy. Bývalý slovenský reprezentant Sergej Movsesian patrí medzi tých čo šach považujú za šport a dodáva: Nikto zo špičkových šachistov si dnes nedovolí zanedbať fyzickú kondíciu. Nedokázal by v plnej koncentrácii stráviť pri partii šesť hodín denne, sedem či deväť dní po sebe, koľko trvajú špičkové turnaje.

Na druhej strane, viete si predstaviť, aby niektorí vrcholový športovec – napríklad futbalista bol považovaného za najlepšieho na svete a zároveň bol popredným vedcom? Tým nechcem povedať, že futbalisti sú hlúpi. Len chcem predstaviť Emanuela Laskera, ktorý bol rekordér v dĺžke udržania titulu majstra sveta a to od roku 1894 – 1921. Tento Einstainov kamarát bol nie len skvelý šachista, ale mal aj doktorát z matematiky a fyziky a patril medzi popredných filozofov. Tvrdil, že v šachu nie je možné byť úspešný, pokiaľ sa snažíte podvádzať. Musíte vždy hľadať najlepšie ťahy (za najlepšie ťahy považoval ťahy, ktoré sú najhoršie pre súpera).

Na záver ešte nemôžem nespomenúť výrok Kasparova, že šachy sú mučenie mozgu.

A čo pre Vás znamenajú šachy?