PowerPlay Magazín

Čaute priatelia. Do slovenskej redakcie PPMagazínu skoro denne prichádzajú príspevky od samotných manažérov, ktorí nie sú a ani nechcú byť redaktori, ale písať články ich baví. Dnes vám predstavím tvorbu manažéra Behemonda. Je to prvá časť série článkov, do ktorej určite prispejú aj iní manažéri, pretože svet, ktorý popisuje je sledovaný miliónmi ľudí na celom svete a tisícov manažérov na PPM, ktorí sú už na jeho čakacej listine. Vítajte, vo svete Formule 1!

Formula 1. Väčšina z nás si pri tomto slove predstaví vôňu benzínu, rýchle monoposty, skvelých pilotov a v neposlednom rade aj pohľad na krásne ženy. Áno, to všetko tam je. Lenže pre úspech toto nestačí. Každý a jeden článok musí do seba perfektne zapadnúť, aby sa dostavil úspech. Preto bude prvá časť článku zameraná hlavne na ľudí spoza “opony”, ktorí sa v pit - lane hemžia ako mravce.

Ako ste mohli predpokladať, hovorím o mechanikoch a konštruktéroch jednotlivých tímov. Títo ľudia majú nezvyčajnú prácu, ktorá je veľmi zaujímavá. Práve preto, že pilot je na trati prakticky sám, on si robí na základe pokynov od svojho tímu čo “chce”. Má možnosť predbiehať, alebo sa len voziť za inými, ak na nich rýchlostne nestačí. Ale práca mechanikov je oveľa dôležitejšia. Pri príchode monopostu do boxov na výmenu kolies (palivo sa už nedotankováva), musí výmena byť extrémne rýchla a efektívna. Tam sa formule chopí približne 12 chlapíkov, ktorí sa venujú pridvihnutiu monopostu, výmene kolies, kontrole chladenia bŕzd počas zastavenia, vyčisteniu priezoru jazdca na prilbe, kontrole, či nezhasne motor a ďalších vecí, ktoré sa môžu vyskytnúť po kolízii jazdca, alebo až po príchode do boxov. Ako posledného si spomenieme človeka, ktorého nazývaju “lolipopman”, alebo muž s “lízatkom”. Áno dobre počujete. Od tohto človeka vlastne závisí úspech, či neúspech samotných pretekov. Prečo práve na ňom? Ľahká odpoveď. On je posledná dištancia, na ktorú sa spolieha pilot pri odchode z boxov. Aj “lízatkový muž” je len človek a stane sa, že spraví chybu a dvihne lízatko skôr ako by mal. Napríklad v minulosti sa občas stala nehoda, keď pilot opustil pit - lane s tankovacou hadicou, či nechtiac prizabil jedného zo svojich mechanikov.

Nakoniec ale vždy všetko dopadlo dobre. Lenže niektorí slávni, či menej slávni piloti už toľko šťastia nemali, ale o tom si povieme v ďalšej časti článku.

Zoči voči smrti v F1

Tento populárny šport, ktorého história sa začala písať v roku 1950, má aj svoje úskalia. A tými bola práve zlá, alebo lepšie povedané nevhodná konštrukcia monopostov a neraz aj tratí. Z toho pramenili nehody, v horšom prípade dokonca so smutým koncom. Z najznámejších pilotov F1 všetkých čias, ktorí už bohužiaľ nie sú medzi nami, spomeniem mená ako: Alberto Ascari (1918 - 1955), Jochen Rindt (1942 - 1970), Gilles Villeneuve (1950 - 1982), či Ayrton Senna (1960 - 1994). Títo piloti vynikali už od svojich začiatkov rýchlosťou a skvelými jazdeckými schopnosťami. Preto sa stali takmer okamžite miláčikmi publika.

Lenže táto časť článku tu nie je preto, aby sme sa venovali velikánom tohto športu, ale preto, aby sme upozornili na dôležitosť bezpečnosti jazdcov. 

V úplných začiatkoch F1 sa dôraz nekládol na silu a rýchlosť jazdca a auta, ale hlavne na jeho spoľahlivosť. Ale vážne nehody boli kedysi takmer na dennom poriadku. Avšak, každá takáto nehoda priniesla nové nápady a vylepšenia, ako kokpit formuly 1 spraviť čo najbezpečnejším, aj keď sprvoti to boli len drobné úpravy. Bezpečnosť formuly 1 sa podarila zlepšiť aj vďaka kozmickému výskumu v osemdesiatych rokoch minulého storočia nástupom ľahkých plastov, ktoré boli vystužené uhlíkovými vláknami. Kovová konštrukcia monopostu bola postupne nahradená týmto vystuženým materiálom. Kokpit sa začal vyrábať len z jedného kusu a hmotnosť celého monopostu sa výrazne znížila.

Niektorí konštruktéri si však začali uvedomovať, že jazdec monopostu je chránený v takto vystuženom kokpite len do chvíle, pokým nenarazí do pevnej prekážky. Sila nárazu sa tak prenesie z pevného kokpitu na jazdca, čo spôsobí vážne poranenia hlavy a chrbtice. Bezpečnosť sa teda preniesla do výstroja každého pilota formuly 1, aby sa podarilo ešte výraznejšie predísť smrteľným nehodám.

Za najväčší prínos v tomto smere je považovaný bezpečnostný prvok HANS – Head and Neck Support, čo je pevná ochrana krku zhotovená z uhlíkových vlákien spojená s prilbou - opiera sa o krk a ramená. Táto špeciálna prilba nerobí pilotom formuly 1 žiadne problémy v pohybe hlavy, aj keď sa tomu jazdci zo začiatku veľmi bránili. HANS pri náraze zabráni veľmi prudkému pohybu hlavy vpred. Medzinárodná automobilová federácia FIA stanovila, že bezpečnostný prvok HANS je od roku 2003 povinný pre všetkých jazdcov.

V roku 2008 sa opäť o niečo zvýšila bezpečnosť pilotov formuly 1, vďaka zvýšeniu okrajov jazdcovho kokpitu, aby sa zabránilo možnému kontaktu hlavy s kolesom iného monopostu v prípade nehody.

Neraz ani tieto opaternia nemusia v konečnom dôsledku pomôcť ak sa stane niečo nepredvídateľné. “Najlepším” príkladom takejto situácie je nehoda Felipeho Massu na okruhu Hungaroring v Budapešti, kde ho do prilby trafila pružina jeho krajana Rubensa Barrichella. Našťastie sa táto nehoda obišla bez tragických následkov a Felipe túto sezónu skončil v hodnotení jednotlivcov na solídnom 6. mieste.

Na záver je treba dodať, že preteky formuly 1 však aj napriek takýmto bezpečnostným opatreniam zostanú nebezpečným športom, pretože rýchlosť monopostov sa neustále zvyšuje. Jazdci, technici, usporiadatelia a v neposlednom rade aj fanúšikovia však veria, že smrteľné nehody sú už minulosťou.