PowerPlay Magazín

Tí mladší ho poznajú z rozprávania, starší si nemohli nevšimnúť neuveriteľný talent a kvalitu tohto velikána slovenského futbalu. Pri doznievajúcej eufórii zo svetového šampionátu v Juhoafrickej Republike sa často spomína meno Petra Dubovského a mnohí by mu radi venovali určite pamätné víťazstvo nad Talianskom, ktoré sa zrodilo iba deň po 10-tom výročí obrovskej tragédie. Každý, kto ho videl aspoň raz hrať mi dá za pravdu, že keď nastupoval za Slovan bolo jasné už pri prvom dotyku s loptou, že je kvalitou niekde úplne inde ako zvyšok vtedy ešte federálnej ligy. Bol sebavedomý, dravý, technický a rodený kanonier.

Kde sa vzal, tu sa vzal...

Narodil sa 7.5.1972 v Bratislave. Jeho futbalový príbeh sa začal písať, keď ešte ako malý sopliak behal po trávniku bratislavských Vinohradov. Neskôr ako 13-ročný odišiel do žiackeho mužstva Bratislavského Slovana. Tomuto mužstvu pomohol k mnohým víťazstvám, ale snáď najväčším bolo, keď v roku 1992 prestrieľal Slovanu cestu k titulu vo federálnej lige. Potom nasledoval (možno aj horúcou ihlou šitý) prestup do kráľovského veľkoklubu, s ktorým získal v roku 1995 aj titul Španielskeho majstra. V Reale Oviedo, ktorý bol jeho poslednou zastávkou začal opäť, tak ako sme ho poznali. Po prvej vydarenej sezóne prišli ďalšie, v ktorých ho prenasledovali zranenia, k tomu sa priplietli aj osobné problémy a tak prišiel menší útlm.

Reprezentačnú kariéru rozbehol v 19-tich. Najprv to bolo za Československo, neskôr už za samostatné Slovensko. Ani v jednej reprezentácii sa nestratil a strieľal dôležité góly. Za spomienku, okrem iných stojí jeho hattrick v zápase s Rumunskom. Posledný reprezentačný zápas odohral v Moskve 31. mája 2000 proti Rusku.

Trochu štatistík

Za Bratislavský Slovan odohral dovedna 93 súťažných zápasov. Sieť napol 59-krát. Po prestupe do Realu sa mu veľmi nedarilo a v 31 zápasoch strelil iba 2 góly. V ďalšom klube to už bolo lepšie. V Reale Oviedo na trávnik vybehol 120 krát a zaknihoval 18 presných zásahov. Na reprezentačnej úrovni hral za Československo 14 zápasov so 6-timi gólmi a za Slovensko 33 zápasov, pričom do štatistík si pripísal 12 gólov. 2-krát po sebe sa stal kráľom strelcov vo federálnej lige a raz aj futbalistom roka.

Ovplyvnil svoju dobu, ale aj budúcnosť

Ako som už spomínal vyššie, Peter bol cenný hráč a strieľal dôležité góly. Ale bol aj rodený vodcovský tip. Nevzdával žiadny zápas a mal obrovský vplyv na mužstvo, v ktorom hral (výnimkou bolo snáď iba pôsobenie v Reale). Veľmi skoro sa stal idolom nielen pre deti, ale bol vzorom aj pre hráčov ako je napríklad Robo Vittek.

Na jeho počesť sa každoročne od roku 2000 udeľuje aj Cena Petra Dubovského. Túto cenu dostáva víťaz ankety o najlepšieho futbalistu do 21 rokov. Doteraz najviac prvenstiev získali Vittek a Hamšík, obaja dvakrát.

Osudný koníček

Druhou najväčšou radosťou Petra po futbale bolo fotografovanie. To si užíval aj na dovolenke v Thajsku, kam sa vybral v roku 2000 po skončení sezóny, aby sa zregeneroval a nabral nové sily. Na dovolenke ho sprevádzali brat Ivan a priateľka Aurélia. 23. júna 2000 sa vybrali na prechádzku. Peter si samozrejme nemohol zabudnúť fotoaparát. Pri obdivovaní vodopádu Namuang sa pokúšal nájsť si čo najideálnejšie miesto pre svoje zábery. Osudný okamih sa blížil. Zlomok sekundy stačil, aby sa rozbehol kolotoč ako zo zlého sna... Peter sa pošmykol a z 10 metrovej výšky sa zrútil dolu vodopádom. Prvý pri ňom bol jeho brat. Jedny z posledných slov Petra boli: „Braček, zober ma domov.“

Pri záchrane pomáhali aj ostatní turisti. Privolaná záchranná služba si dala riadne načas. Čakalo sa 3 hodiny. Po tom, čo konečne dorazili, ho vzali do nemocnice Ban Don. No osud bol opäť proti talentovanému géniovi. V nemocnici nemali potrebné vybavenie na jeho záchranu. Preto sa rozhodli previezť ho do inej nemocnice... NESKORO.

Posledná fotka Petra Dubovského

Nakoniec sa človeku núkajú otázky: Čo by bolo, keby si dával väčší pozor? Čo by bolo, keby prišla záchranná služba skôr? Čo by bolo, keby bola nemocnica lepšie vybavená? Hral by Dubovský na tohtoročných MS?

Peter určite mal ešte čo ponúknuť futbalovému svetu, či ako hráč, alebo ako tréner. Pre slovenský futbal to bola veľká strata. Peter je nenávratne preč. Patril medzi našich najlepších futbalistov. A mojím prianím je, aby by sa na neho nikdy nezabudlo! Ja určite nikdy nezabudnem...

A celkom na záver tu mám ešte niečo z Petrovho umenia.