PowerPlay Magazín

Určite každý hokejový fanúšik ju už držal v rukách, ohmatal si jej pevné telo, tvary a znaleckým okom zhodnotil jej krivku v spodnej časti. Pochvastal sa pred kamarátmi aký má skvelý dizajn, aká je cool a aké kúsky s ňou dokáže. Pasívnejší fanúšik ju vrátil majiteľovi a aktívnejší ju zas riadne otestoval v adrenalínovej akcii. Fanúšik - profík s ňou bežne zvláda aj fyzicky náročných takmer 3 x 20 minút v plnom nasadení a pri 100%-nej koncentrácii. Áno, ako si už každý ppm manažér na 99% tipol, reč je o "palici", teda hokejke, bez ktorej by náš najpopulárnejší slovenský šport bol len nepodarenou mutáciou futbalu na ľade.  

Zoznámme sa, volám sa hokejka. Od romantiky k technike.

Hokejka má 2 hlavné časti a niekoľko parametrov, ktoré sa oplatí poznať. Časť, ktorú držíme v rukách, je násada (shaft), býva pevne, alebo oddeliteľne spojená s čepeľou (blade) ktorá strieľa puky. Hlavnou vlastnosťou násady je jej tvrdosť (flex), tá býva od 40 do 160. Mäkké hokejky sú pre mládež a hmotnostne ľahších hráčov, najtvrdšie pre svalnatých obrov typu Zdena Cháru. Niektorí výrobcovia označujú tvrdosť slovom Stiff a 1 až 3 písmenami x.  Správnu dĺžku hokejky by som prirovnal k primeranej dĺžke carvingových lyží = po bradu. U čepele je rôzne jej zakrivenie, najrozšírenejším je ohnutie "Sakic". Maximálne povolený limit krivky je 19 mm. Okrem štandardných zakrivení hokejok majú najlepší profíci z NHL u objednávaných hokejok svoje vlastné zahnutie na mieru.  Nemerateľným parametrom je tzv. "Feel" čo je v preklade "pocit" hokejistu z hrania hokejkou, môže to byť good feel, alebo bad feel.

Exkurz do hokejového praveku - od drevenej éry po dobu kompozitovú.

Hokejka už oslavuje takmer 150 rokov svojej histórie. Dobu drevenú zahájili okolo roku 1830 výrobcovia Mic-Mac hokejok a hráči v Novom Škótsku v kolíske hokeja, Kanade. Hokejoví pionieri ich vyrábali najprv z hrabu, javora a vŕby, neskôr zo žltej brezy a jaseňa. Podoba hokejky sa dlho nemenila, menší progres v jej výrobe nastal až v roku 1940 laminovaním. Najprv sa laminoval len povrch hokejok, neskôr sa začali "sendvičovať",  to zn. najmä čepele lisovať z vrstiev dreva prekladaných sklenými vláknami. Rok 1960 priniesol hokejky s plastovým povrchom. O 2 roky neskôr sa zapísal do histórie hokejok slovenský rodák Stan Mikita spopularizovaním "zakrivenej" čepele "banana blade". Krátko o okolnostiach, ako došlo k vynálezu krivej hokejky slovami Mikitu (publikovateľná verzia): „Náhodou. Hokejka sa mi na tréningu čepeľou zapichla do škáry v mantineli a trochu sa vyhla. V Chicagu sme mali presne 21 schodov do kabíny. Keď som si to uvedomil, od zlosti som chcel hokejku dolámať. Nastreľoval som ohnutou hokejkou puk a postrehol som, že letí rýchlejšie a má aj iný zvuk. Neskôr som skúšal v kabíne zahnúť aj ďalšie hokejky silou. Zbytočne som ich dolámal asi desať, až kým mi kustód neporadil, že po nahriatí to pôjde lepšie. Dal som ich do teplej vody a nechal tvarovať pod stoličkou. Po rokoch som si to skúšal patentovať, ale bolo už neskoro.“ Do Európy tento vynález priviezol obranca Jozef Čapla zo zájazdu v Kanade v roku 1963. Populárne alpačky (obrátené meno Čapla) ovládli československú ligu. Zakrivená čepeľ zvýhodňovala biomechanickú kontrolu puku pri jeho miešaní, nevýhodnou sa stala pri streľbe bekhendom, cez ruku.

V roku 1970 sa začalo experimentovať s kovovými materiálmi. Vyrobili sa celohliníkové hokejky, ktoré síce boli veľmi pevné a v presných tvaroch, no ťažké a nepružné so zlým feel-ingom, preto ostali z hliníku len čepele. Drevo hokejok koncom 20. storčia definitívne nahradili kompozity sklenených a uhlíkových vláken, aj materiálov leteckého a vesmírneho priemyslu, kevlaru, titánu, dokonca aj silikónu. Uhlíkové vlákna pre hokejky majú vyššiu kvalitu ako tie, ktoré sa používajú v krídlach lietadiel. Príchodom kompozitoviek sa extrémne skrátil výrobný cyklus hokejok a ich cena vyšplhala aj na 270 €. Sú asi 5x drahšie ako drevené. Kvalitou  predstihujú drevo, no lámu sa približne rovnako ako drevené. Výhodou drevených je hlavne ich cena, s pevnou čepeľou sú odolné, ale ťažšie a škodí im vlhko. Kompozitové hokejky sú ľahké, tuhé. Ich sortiment na trhu je veľmi bohatý a rôznorodý, sú tvarovo presné identické, čo je pri výrobe z dreva nedosiahnuteľná vlastnosť. Majú však lámavejšiu čepeľ a časom mäknú.

Z našich hráčov najdlhšie hrali s drevom napr. Pálffy, Štumpel. Jožko Štumpel hral so svojou KOHO-vkou ešte v roku 2011 na MS v Bratislave a s terajšou Sherwood-kou to má namierené do tohtosezónneho finále Extraligy. Košičan Kledrowetz sa rozlúčil s drevom v roku 2007.  V českej extralige boli drevenými mohykánmi Ručinský a Výborný, v NHL Spezza, Paul Stastny a Keith Aucoin. Aucoin s takou vyhral v roku 2004 súťaž o najtvrdšiu strelu NHL. Tréner Jindra Novotný však nerád vidí kompozity v rukách hokejovej mládeže. Poškodené kĺby, zápästia, lakte, ramená nestačia svojím vývojom na tvrdé materiály kompozitových hokejok.

Aerodynamické rešeto, kolt bez zásobníka.

Budúcnosť vývoja hokejok ide dvoma smermi, zvyšovaním ich výdrže na úroveň napr. celohliníkových, alebo znižovaním ich ceny použitím lacnejších materiálov, či menej nákladného spôsobu výroby. 2 pokrokové typy hokejok blízkej budúcnosti sú z krajín NHL, Kanady a USA. V kraji bostonských medveďov, v Stonehame, sa narodila kompozitová palica z uhlíkových vláken AIRBLADE od firmy Carbon Sport.  Pozoruhodná je najmä jej Criss-Cross čepeľ s „výpletom“ v tvare diamantovej vzorky. Deravé rešeto čepele má menší odpor vzduchu a dáva strelám vyššiu presnosť a rýchlosť. Z oblasti kanadského Toronta je „nezničiteľná“ palica COLT. Hokejka má extrapevné telo z kompozitu s veľmi odolnou spodnou časťou násady a čepeľou. Extra odolnosť jej dodáva nanotechnológia Integran, ktorá používa Nano-Nikel materiál nanesený na hokejku v jej dolnej tretine, vo vrstve tenkej asi ako lepiaca páska, alebo náter farby. Pri minimálnom náraste hmotnosti hokejky rapídne stúpa jej pevnosť a odolnosť. (425g telo hokejky + 30g nano-nikel vrstva). Ping-pongová loptička potiahnutá spomínanou nano vrstvou vydrží bez ujmy pod váhou 112kg dospelého chlapa.

 Čo palica dokáže?

 Hokejkou sa dá sekať, prihrávať, dorážať puky, brániť strelám, no najmä strieľať na bránku. Poznáme 4 druhy hokejových striel : cez ruku (backhand shot), strelu švihom (snap shot), strelu zápästím (wrist shot) a tzv. "golfák"  (slap shot). Podľa analýzy striel v NHL, sezóne 2011/12, najúčinnejšou strelou bola "zápäsťovka" s 3370 gólmi a takmer 50%-nou úspešnosťou. Najviac gólov padlo zo smrtiacej vzdialenosti 11-15 stôp (3,3m – 4,5m) od bránky. Približne každá štvrtá z nich skončila za bránkovou čiarou. S veľkým rozdielom zaostali strela švihom a golfák. Švihovka mala 15%-nú účinnosť, golfák 13%. Neohrozeným kráľom rýchlej zápäsťovky bol Steven Stamkos so 60 gólmi. Takmer polovicu z nich dal zo smrtiacej zóny a druhú z tiež obľúbenej 16-20 stopovej pozície. V streľbe švihom vynikajú strelci Kane, Toews a Marián Gáborík.  

"Golfák" je strela príklepovka s veľkým náprahom, diaľková strela, veľmi tvrdá, no menej presná, obľúbená hlavne u obrancov. Jej vynálezcom je Kanaďan Bernie Geoffroin a ujala sa aj pod prezývkou "Boom Boom" v období po 2. svetovej vojne. Majstrami golfáku, "neviditeľnej strely"  sú napr. Legendy Bobby Hull, Al MacInnis, Nicklas Lidstrom alebo Čech Petr Sýkora. Najúčinnejšia je priamo z nahrávky (one timer). Momentálnym kráľom streľby príklepom v NHL je obranca a kapitán bostonských medveďov Zdeno Chára s rýchlosťou strely takmer 170 km/h! (108,8 m/ph) t. j. rýchlosť, ktorou sa bežne preháňajú len autá po nemeckých diaľniciach. No v poslednej dobe už padol aj Zdenov rekord, prekonal ho kanaďan Slapshot XT. Testovací robot od Hockey Robotics, ktorý páli na bránku strely rýchlosťou 177 km/h :-).

Svetové a naše značky hokejok.

Športové firmy ročne vyprodukujú enormné množstvá hokejok, len NHL ich v základnej časti bez play-off spotrebuje 60 000! Jeden profi hráč potrebuje na sezónu 30-35 hokejok, jeden kus mu priemerne vydrží 1-2 týždne. Väčšinu svetovej výroby a predaja hokejok tvorí niekoľko firiem. Olympijské tímy Kanady a USA na poslednej olympiáde v Soči boli vybavené najmä palicami od firiem Bauer, Easton, Reebok a Warrior. Značka Reebok sa zaradila k popredným hokejkovým firmám od roku 2004, keď kúpila 3 slávne fabriky s dlhoročnou tradíciou, švédsku Jofa (Titan), fínske KOHO a kanadské CCM. No ekonomickú samostatnosť si Reebok dlho neužil, keďže ho v roku 2005 prevzal nemecký športový gigant Adidas-Solomon AG, ktorý plánoval posilniť svoje postavenie na trhu v USA. Nedošlo len k zmene majiteľov, ale aj k presunu väčšiny výroby hokejok týchto firiem z Európy do Číny. Podobne s výrobou je na tom aj ďalší legendárny kanadský výrobca SHER-WOOD, svoje tradičné drevené hokejky vyrába v Číne a doma si ponechal len sofistikovanejšiu výrobu kompozitových. Ani firmy Warrior a Easton už v USA hokejky nevyrábajú. Ich výroba však ostala na americkom kontinente, presunula sa k južnému susedovi do Mexika. 

Na Slovensku som objavil iba dvoch aktívnych výrobcov hokejok. Tradičné Sulov-ky ešte stále vyrába Drevoindustria Bytča a palice pre rekreačných hráčov "X-it!"v objeme cca. 30 000 ročne DUDA Sport z Veľkej Okružnej. U našich západných susedov v Čechách je trh väčší a majú aj viac výrobcov. Tradičnými sú firmy LION Horažďovice, ktorí robia drevené aj plastové hokejky značiek Lion a Artis, Lionky po dlhé roky dominovali u hráčov spoločnej československej extraligy, u nich sa vyrábali aj slávne zakrivené Alpačky. Pražská firma VHV-Opus vyrába hokejky už 40 rokov. Veľkým tradičným výrobcom je aj TOHOS Svratky, ktorý vyrábal 44 rokov hokejky Tohos až do r. 2009, keď zmenili názov značky na Swerd. Od 2. polovice 90. rokov vyrábali hokejky v objeme 40 tis. ročne s obratom 10 mil. Kč, od roku 2004 s menším objemom len 25 tis. ks.  Kratšiu, "len" 16 ročnú tradíciu má firma PASSVILAN z Lanžhotu. Menší Stoon v Stonařove sa zameriava na výrobu 100%-ných karboniek. Výrobcu väčšieho rangu by sme asi nehľadali za našimi východnými hranicami no nízke výrobné náklady ho tam prilákali. Je ním rakúska športová firma Fischer, ktorá v Mukačeve založila spoločný rakúsko-ukrajinský podnik a okrem známych lyží fišeriek chrlí ročne aj 1,4 milóna hokejok, a radí sa tak svetovo na 4. miesto. Vyrába napr. hokejky značiek TPS, Zetra a Ferland, známe v Európe. Aby sa udržali vo svetovej špičke, musia ročne investovať do inovácie od 3 do 5 miliónov eur. Ak by chceli byť ešte lepší, tak by museli investície zdvojnásobiť. Z Mukačeva do sveta dnes putuje až 137 modelov hokejok v 70 modifikáciách a hrávajú s nimi hráči v KHL aj NHL.           

Krátky anglický hokej(k)ový slovník

SHAFT = telo, násada hokejky, BLADE = čepeľ hokejky ale aj korčule, FLEX = ohybnosť, pružnosť, DURABILITY = odolnosť, výdrž, LIE = uhol, ktorý zviera čepeľ hokejky s nádsadou, WOOD = drevo, CARBON FIBRE, tež aj GRAPHITE = uhlíkové vlákno,  CURVE = krivka, zahnutie čepele, GRIP = "lepivá" protikĺzavá úprava povrchu hokejky, TACKI-MAC = hotová nasúvacia koncovka na hokejku z lepiacej pásky

viac hokejovej angličtiny na :  http://blog.yourchoice.sk/hokejove-sialenstvo/