PowerPlay Magazín

Výkony našich hokejistov na ZOH majú stúpajúcu tendenciu. Po štvrtom mieste vo Vancouveri by sme sa v Soči mohli konečne dočkať cenného kovu. Väčšina hráčov v našej šatni totiž hráva pravidelne na širokom klzisku, vďaka čomu budeme mať oproti hokejovým veľmociam nepatrnú výhodu. Navyše, momentálne nájdeme na našej súpiske až 13 hráčov, ktorí mali pred 4 rokmi medailu na dosah.  

Olympijské srdce

Slovenská medaila na našej šiestej olympiáde sa nemusí zdať ako utópia. V náš prospech hrá aj skutočnosť, že naši hráči nechávajú vždy na olympijských turnajoch na ľade úplne všetko. Niektorí dokonca predvádzajú výkony ďaleko za ich možnosťami, a to v pozitívnom slova zmysle. Dôkazom je fakt, že vždy keď sme sa prebojovali do záverečného olympijského turnaja, zaskočili sme nejedného favorita.

Spomeňme si napríklad na Lillehammer (1994), alebo Turín (2006), kde sme vyhrali základnú skupinu a porazili nejedného favorita. Alebo na Vancouver v roku 2010, kde sme vo štvrťfinále vyradili obhajcov zlata zo Švédska a v semifinále sme vytrápili hráčov javorových listov, ktorí celú olympiádu nakoniec aj vyhrali.

V Nórsku sme si získali rešpekt

Pri našom olympijskom hokejovom debute v Lillehammer 1994 sme šokovali celý svet hneď v prvom zápase. Proti švédskemu výberu sme ukoristili bod po nerozhodnom výsledku 4:4. Aj v ďalšom zápase sme siahali po senzácii, ale Američania nakoniec s nami dokázali uhrať remízu 3:3. Potom nasledoval oddychový zápas hraný v tréningovom tempe proti Talianom, ktorý sme zvládli s výsledkom 10:4. O dva dni neskôr sme si to rozdali s Kanadou o prvé miesto v skupine B. A boli sme úspešní. Hráči javorových listov nám dali len jeden gól, zatiaľ čo my sme ich sieť rozvlnili až trikrát.

Prvá prehra na turnaji bohužiaľ prišla v tom najnevhodnejšom momente, keď sme vo štvrťfinále podľahli Rusku 3:2. Našu spanilú jazdu tak zastavili hráči ruskej zbornej, ktorí nakoniec ani nesiahli na medailu. Teší aspoň skutočnosť, že naši hráči ovládli bodovanie turnaja.

Zradila nás kvalifikácia

V ZOH v Nagane (1998) a Salt Lake City (2002) sme do bojov o medaily nezasiahli, nakoľko sme sa nedostali cez kvalifikáciu. Ukázalo sa tak, ako sú pre nás hráči z NHL nepostrádateľní. Hlavne v Salt Lake City sme úplne vybuchli, keď sme sa ocitli na úplnom dne kvalifikačnej tabuľky. Pred nami bolo Nemecko, Lotyšsko a prekvapivo aj Rakúsko. V ,,plnej sile“ sme tak nastúpili len na záverečný zápas o 13.miesto proti Francúzsku, ktorý sme vyhrali 7:1. Marián Hossa sa v tomto zápase zaskvel hetrikom a pri záverečnom góle na 7:1 sa navyše prezentoval fintou, ktorá obletela celý svet.

V Turíne prvenstvo v skupine

Na olympiáde v roku 2006 v Turíne sme sa už nemuseli trápiť s kvalifikáciou. Nový systém turnaja totiž zabezpečoval automatickú miestenku na turnaji pre 8 najlepších tímov sveta. V úvodnom zápase sme vyfasovali Rusko, ktoré sme zdolali 5:3. Potom sme v ďalších zápasoch postupne porazili Lotyšsko (6:3), USA (2:1), Kazachstan (2:1) a Švédsko (3:0). Vyhrali sme tak s prehľadom skupinu B čo nám možno bolo aj na škodu. Kebyže totiž proti Švédom prehráme, narazili by sme vo štvrťfinále na Švajčiarsko. Je ale už zbytočné polemizovať, čo by bolo keby. Realita je taká, že sa opakovala história. Naša prvá prehra v Turíne prišla podobne ako v Lillehammeri v tom najdôležitejšom zápase. Vo štvrťfinále sme podľahli Česku 3:1 a ostali nám len oči pre plač.

Od medaily nás delila jedna tretina

Na olympiáde vo Vancouveri 2010 sa lúčila s reprezentačným dresom naša zlatá generácia. A samozrejme sa chcela rozlúčiť medailou. Podobne, ako v Turíne, aj teraz nás v čakali v základnej skupine Rusi. A opäť sme si s nimi poradili, tento raz 2:1 po samostatných nájazdoch, keď stretnutie rozhodol svojim nezabudnuteľným nájazdom Paľko Demitra. A keďže sme o dva dni porazili Lotyšsko 6:0, mohlo nás mrzieť zaváhanie v úvodnom zápase proti Česku (3:1). Keďže bol systém turnaja identický s tým v Soči (3 skupiny, štyria postupujúci) a z našej skupiny postúpili len Rusi, museli sme si štvrťfinále vybojovať v osemfinále proti Nórom. Bol to napínavý zápas s úspešným koncom 4:3 v náš prospech. Brány štvrťfinále nám tak boli otvorené.

Hovorí sa do tretice všetko dobré a presne to sa vyplnilo vo Vacouveri. V našom historicky treťom štvrťfinále na olympijskom turnaji sme sa konečne dočkali výhry, keď sme porazili Švédov 4:3. Medaila tak bola blízko ako ešte nikdy predtým. Bohužiaľ, záver turnaja sme nezvládli a posledné dva zápasy sme prehrali. Najskôr v semifinále 3:2 s Kanadou a potom 5:3 s Fínmi v boji o bronz. O to viac nás môže mrzieť, že sme ešte pred treťou tretinou viedli 3:1, ale nakoniec naše medailové nádeje pochoval 2 gólmi skúsený Olli Jokinen, ktorý využil naše časté vylúčenia a nekoncentrovanosť.

Aký príbeh napíše Soči?

Už zanedlho (13.februára) sa začne písať v Soči náš ďalší hokejový príbeh. A určite nielen ja pevne verím, že sa na nás konečne usmeje hokejové šťastia a zavŕšime ho medailovým leskom.  Veď už sme v minulosti veľakrát dokázali, že na olympiáde vieme poraziť skutočne každého!