PowerPlay–ს მაღაზია

Futbal. Hra, ktorá so sebou prináša mnohé chvíle radosti, šťastia a zabáva milióny ľudí. K futbalu patrí ale aj sklamanie, či smútok. Niekedy však píše príbehy, po ktorých vznikajú hlboké rany v srdci nejedného futbalového priaznivca. Ja by som sa s vami chcel o niektoré podeliť.

Miklós Fehér

Nádejná mladá hviezda maďarského futbalu Miklós "Miki" Fehér, z mesta Tatabánya na severe Maďarska, začal svoju sľubnú kariéru v prvoligovom klube Győri ETO FC, kde si ho všimli aj skauti z portugalského FC Porto, kam aj prestúpil. Tu si veľa nezahral, no kým bol na hosťovaní v menšom klube S.C. Braga, bol zvolený za najcennejšieho hráča tímu. V roku 2002 sa uskutočnil jeho prestup do Benficy Lisabon. Šancí dostával už viac než v Porte, aj keď väčšinou bol len striedajúcim hráčom. Miki mimo to odohral ešte aj niekoľko zápasov za národný tím. V drese Maďarska hral v 25 stretnutiach a sieť rozvlnil 7 krát, pričom v zápase proti Litve, v kvalifikácii na MS 2002, sa mu podaril hattrick. V sezóne 2003/2004 sa však malo stať niečo, čo otriaslo futbalovým svetom.

Písal sa dátum 25. január 2004, Benfica hrala v meste Guimarães s miestnym klubom Vitória S.C. zápas, ktorý mal byť vysielaný naživo v televízii. Do konca zápasu zostávalo 25 minút, stav 0-0, keď sa na trávnik dostal maďarský mladík Fehér s číslom 29 na drese. Aj vďaka nemu dokázal Fernando Aguiar, ďalší striedajúci hráč, skórovať v nastavenom čase a dostať tak Lisabonsky klub do vedenia. Nasledovala oslava hráčov, ktorú mal o chvíľu vystriedať plač a smútok. Fehér oslavoval trocha dlhšie než ostatní hráči a tak prišiel trest v podobe žltej karty. Vtedy sa Miki posledný krát usmial do kamery. Onedlho už jeho telo ležalo bezvládne na zemi obklopené hráčmi a medikmi, ktorí okamžite začali s oživovaním. Čoskoro prišla sanitka. O 25 minút už ležal v nemocnici da Senhora da Oliveira.

Jeho spoluhráči a tréner Benficy José Antonio Camacho medzitým na trávniku plakali a modlili sa. Bohužiaľ ich modlitby vyslyšané neboli. Miki Fehér dobojoval svoj boj v čase 23:10 GMT. Jeho život skončil vo veku iba 24 rokov. Bola to určite ťažká rana pre každého futbalového fanúšika, pre spoluhráčov, pre trénera, pre jeho rodinu v rodnom Maďarsku a mnohých ďalších... Deň 27. januára vyhlásila portugalská futbalová asociácia za deň smútku aby si Mikiho uctilli.

Po skončení pitvy boli Mikiho pozostatky prevezené na Estádio da Luz, na domovský štadión Benficy Lisabon, ktorý bol zvolený, aby sa tu 4. júla 2004 hralo finále Majstrovstiev Európy. Tu jeho kluboví spoluhráči niesli jeho rakvu na čestné miesto pred veľkú sochu orla, ktorý bol symbolom lisabonského veľkoklubu. Slzy prítomných len neveriacky tiekli, ako mohol taký mladý človek zomrieť. Celý život mal ešte pred sebou. Mimo štadióna stáli tisíce fanúšikov nielen Benficy, ale aj iných klubov vrátane ich mestského rivala Sportingu, aby vzdali česť Mikiho pamiatke. Zanechali tu kvety, sviečky, či kondolencie a vstúpili na štadión posledný krát sa mu pokloniť predtým, než bude jeho telo odvezené do rodného Maďarska, kde mal byť pohreb. Vtedajší portugalský premiér José Manuel Barosso a prezident Jorge Sampaio tiež poslali kondolenčné listy rodine Miklósa Fehéra.

Na jeho pamiatku Benfica vyradila z dresov číslo 29, ktoré už nebude nikdy nosiť žiadny hráč portugalského veľkoklubu.

Nasledujúcu sezónu, keď Benfica Lisabon vyhrala ligový titul, celý tím cestoval do Maďarska, aby rodičom Mikiho Fehéra odovzdali medailu na jeho počesť. Keď mal na Estádio da Luz hrať maďarský národný tím 9. októbra 2009, deň predtým hráči prišli položiť veniec vedľa jeho busty.

Antonio Puerta

Ďalšou smutnou postavou futbalu bol španielsky hráč Antonio Puerta. Tento mladý hráč nastupoval pravidelne v zápasoch klubu FC Sevilla ako obranca. Prvý krát nastúpil za prvý tím 21. marca 2004 proti Malága CF. Odvtedy obliekol dres juhošpanielskeho klubu 53 krát. Síce jeho úlohou bolo brániť súperovi v strelení gólu, sám rozvlnil sieť niekoľkými dôležitými strelami. Dokázal napríklad premeniť poslednú penaltu rozstrelu vo finále Pohára UEFA v sezóne 2006/2007. Rok predtým zaistil svojmu mužstvu v rovnakej súťaži postup do finále. Ten rok titul tiež získala Sevilla. Všetko vyzeralo byť skvelé, kariéra mladého Puertu mohla byť dlhá a slávna. Lenže prišiel domáci zápas proti celku Getafe CF, 25. august 2007.

Antonio začal ako obvykle hru v základe. Prišla však 35. minúta zápasu, Getafe akurát ohrozilo bránu, keď Puerta skolaboval vnútri vlastného pokutového územia. Rýchlo k nemu pribehli brankár, spoluhráči a medici. Po chvíli mladý Španiel vstal a odišiel do šatne, všetko sa zdalo byť v poriadku. No mali to byť jeho posledné kroky. V šatni skolaboval opäť a musela poňho prísť sanitka, ktorá ho odviezla do nemocnice. Lekári o jeho život bojovali 3 dni až pokým 28. augusta 2007, 14.30 nezomrel na zlyhanie orgánov v dôsledku vážnych ťažkostí spôsobených zástavou srdca. Futbalový svet ten deň prišiel o jednu zo svojich začínajúcich hviezd. Jej svetlo pohaslo náhle a príliš skoro. Antonio Puerta mal iba 22 rokov.

Najťažšie zrejme jeho smrť niesla jeho priateľka, s ktorou sa im malo narodiť už o mesiac dieťa. Na domovský štadión FC Sevilla, Ramón Sánchez Pizjuán, bola provizórne nainštalovaná pohrebná sieň. Samotný pohreb sa konal 29. augusta na cintoríne San Fernando. Veční rivali, FC Sevilla a Real Betis zabudli na svoje nezhody a vzdať poctu tomuto skvelému obrancovi prišli oba fanúšikovské tábory. Nechýbali samozrejme ani zástupcovia ostatných španielskych klubov.

FC Sevilla vyradila, podobne ako Benfica po smrti Miki Fehéra, číslo 16 z dresov. Avšak s tým, že ak raz jeho syn bude za klub hrať, môže nosiť otcovo číslo. Okrem toho, si Sevilla uctieva pamiatku na svojho hráča minútou ticha v 16. minúte zápasu na domácom štadióne. Neskôr však ticho nahradilo hlasné skandovanie fanúšikov: "Antonio Puerta."

Krátko po pohrebe sa mal hrať zápas európskeho Superpohára medzi AC Milano a FC Sevilla. Milánsky veľkoklub ponúkol presunutie zápasu na iný termín. Španielsky klub odmietol, stretnutie chcel venovať Antoniovi. Oba tímy nastúpili na trávnik s dresmi s nápisom PUERTA pod číslami hráčov na zadnej strane. Zápas nakoniec vyhralo AC Milano, výhra bola venovaná Puertovi.

Trinásteho mája 2008 zorganizovala Sevilla priateľský zápas na pamiatku Antonia Puertu. Hrali proti výberu svetových futbalových hviezd. Ten istý rok Španielsko vyhralo Majstrovstvá Európy, pri oslavách titulu mal Sergio Ramos, bývalý hráč FC Sevilla, tričko s podobizňou svojho bývalého spoluhráča a nápisom "siempre con nosotros," v preklade "navždy s nami."