PowerPlay Magazine

Vždy, keď sa v nejakom športe objaví výnimočný talent, ktorý dominuje tak na domácej ako aj na medzinárodnej úrovni, začnú ľudia tohto športovca prirovnávať k legendám daného odvetvia. Vo futbale to je Pelé, Maradona, ale aj súčasné hviezdy ako Messi či CR7. V tenise Roger Federer, v basketbale Michael Jordan atď. V hokeji to nemôže byť nik iný, ako najlepší hokejista histórie a najproduktívnejší hráč najslávnejšej hokejovej ligy. Istotne viete, že tým mužom je Wayne Gretzky. Hokejista, ktorý vládne bodovým štatistikám NHL s obrovský náskokom a ktorého rekordy sa v súčasnosti budú prekonávať len ťažko (dajú sa vôbec prekonať?). Gretzkyho poznáme aj pod prezývkou The Great One, ktorá nám pripomína, že práve on bol a je najlepším hráčom v histórii hokeja. Od tejto prezývky sa odvíja téma tohto článku. Kanada, ako zem hokeju zasľúbená, plodí veľké talenty neustále, no raz za čas sa objaví talent ešte žiarivejší ako ostatní. A tak vznikla prezývka The Next One, ako odkaz práve na Waynea Gretzkeho. Za posledných 25 rokov ňou boli označení 4 hráči, ktorí v juniorských kategóriách dominovali (dominujú) svojím rovesníkom a ktorí boli (sú) predurčení mať žiarivú kariéru v NHL. Niektorí boli v tomto poslaní úspešnejší, niektorí možno sklamali, ale jedna vec je istá, hokejista s takým talentom sa na najvyššej úrovni nestratí, aj keď možno nedokázal naplniť obrovské, často až nereálne očakávania.  Rád by som vám týchto 4 hokejistov predstavil a na konci článku vám ukázal jedného z The Next Ones PPM hokeja:

Eric Lindros

Prvým hráčom s prezývkou The Next One bol Eric Lindros. Dnes už 41-ročný Kanaďan, pochádzajúci z mesta London, nachádzajúceho sa v provincii Ontario, sa stal známym už ako tínedžer, kedy v juniorských ligách herne i fyzicky dominoval aj nad hráčmi o niekoľko rokov staršími ako on. Predstavoval ideálneho powerforwarda. Fyzicky silný, s obrovským talentom a čuchom na góly. Niet divu, že sa o ňom hovorilo v súvislosti s Wayneom Gretzkym. Tento chlapec mal všetky predpoklady stať sa superhviezdou NHL. Za všetko hovoria slová Bobbyho Clarkea, vtedajšieho generálneho manažéra Philadelphie Flyers : "Je to najlepší 16-ročný hráč, akého som kedy videl. Už teraz by mohol hrať v NHL."  

Podľa slov skautov  Lindros dokázal vziať puk a priniesť ho až do brány, čo však zjavne nedokázal, bolo akceptovať systém zámorských líg, v ktorom sa hráči do klubov dostávajú prostredníctvom draftu. K jeho aférke okolo draftu NHL sa ešte dostaneme, nebolo to však prvýkrát, čo také niečo urobil. Už v roku 1988 si ho v OHL drafte vybral z prvého miesta tím Sault Ste. Marie Greyhounds. A čo spravil Lindros? Odmietol za nich hrať. Veľký vplyv na jeho rozhodnutia mali jeho rodičia, ktorí zohrali hlavnú rolu i v tomto prípade. Nechceli svojmu synovi povoliť hrať v takom vzdialenom meste, pretože by to mohlo negatívne ovplyvniť jeho štúdium, dokonca požiadali vedenie Greyhounds, aby ho nedraftovali, pretože on za nich hrať nebude.

Napriek tomu tak Phil Esposito, vlastník Greyhounds, urobil. V tej dobe v OHL platilo pravidlo, že tím nesmie vymeniť hráča vybraného v prvom kole skôr, ako rok po jeho drafte. Lindros teda namiesto OHL začal nastupovať v NAJHL za tím Detroit Compuware, jeho štatistiky boli ohromujúce, 52 bodov v 14 zápasoch. Vedenie OHL nechcelo stratiť takéhoto hráča v prospech inej ligy, jeho marketingový potenciál bol ohromný, tak zmenila pravidlá a dovolila Greyhounds Lindrosa vymeniť. Ten sa stal hráčom klubu Oshawa Generals, ktorý sa za neho vzdal troch hráčov, dvoch draftových výberov a 80 000 dolárov. A vyplatilo sa to. Lindros vstúpil do ligy ako uragán a priviedol Generals až k zisku Memorial Cupu. O rok neskôr štatisticky dominoval celej lige, v tej sezóne nastrieľal 71 gólov a pridal 78 asistencií. Nebolo pochýb, kto pôjde v tom roku do draftu NHL ako prvý.

Opakovala sa však situácia spred niekoľkých rokov. Rodičia tohto Kanaďana vedeniu Nordiques odkázali, že ich syn nemá záujem za nich hrať. I napriek lukratívnym ponukám na výmenu sa Quebec rozhodol svoj prvý výber ponechať a rebelujúceho Lindrosa draftovať. Kanadský tím robil všetko, čo mohol, aby zmenili jeho rozhodnutie, ponúkli mu luxusný kontrakt, ktorý však okamžite odmietol. "Aj keby mi ponúkli 100 miliónov, nehral by som za nich," vyhlásil. Nordiques sa však tohto talentu vzdať nechceli a odmietli ho vymeniť. Na svojom stanovisku trval i Lindros a namiesto toho, aby brázdil klziská NHL, mihol sa v 13 dueloch za tím Oshawy a väčšinu sezóny odohral za tím Kanady, v ktorej drese sa objavil i na Canada Cupe ako jediný hráč, ktorý reprezentoval tím javorových listov bez toho, aby odohral čo i len 1 zápas v NHL. Po boku hviezd ako Gretzky, Coffey, Fleury a iných superstars zámorskej ligy sa nestratil, i medzi mužmi preukazoval svoju výnimočnú fyzickú vyspelosť. Kanade pomohol aj k striebru na olympiáde 1992. Počas tohoročného draftu sa Lindros konečne dočkal a Nordiques (o osude tejto organizácie pred i po draftovaní Lindrosa si môžete prečítať v článkoch môjho kolegu FANzNR - 1. časť, 2. časť, 3. časť) ho vymenili. Ale aby toho všetkého okolo jeho osoby nebolo málo, urobili tak dvakrát. Najprv do Philadelphie a potom do New Yorku Rangers. O všetkom rozhodla napokon arbitráž a tá ho prisúdila Flyers. Protihodnota za hokejistu, ktorý v NHL neodohral ešte ani zápas, bola masívna. Za práva na Lindrosa putovalo do Kanady 6 hráčov (Steve Duchesne, Peter Forsberg, Ron Hextall, Kerry Huffman, Mike Ricci a Chris Simon), dva draftové výbery a 15 miliónov dolárov. Takto sa skončila sága okolo možno najtalentovanejšieho mladíka v histórii hokeja a konečne sa fanúšikovia mali presvedčiť o jeho talente i na najvyššej úrovni, v NHL. V prvej sezóne za Flyers (1992 - 1993) si počínal dobre, i napriek tomu, že 20 zápasov neodohral pre zranenie kolena, si pripísal 41 gólov a 75 bodov v 62 zápasoch. Napriek tomu bola istá časť fanúšikov sklamaná, určite očakávali od nového Gretzkeho ešte viac. O dva ročníky neskôr, na konci lockoutom skrátenej sezóny, to vyzeralo tak, že Lindros sa dostáva tam, kde patriť má - na post najlepšieho hráča celej ligy. Získal Ted Lindsay Trophy i Hart Trophy pre najužitočnejšieho hokejistu NHL, po dlhom čase priviedol Philadelphiu do play-off, kde ale skončili tesne pred bránami konferenčného finále. O rok neskôr patril opäť medzi lídrov ligy so 115 bodmi, na viac ako druhé kolo vo vyraďovacej časti to však opäť nestačilo. Znova to boli zranenia, ktoré ho obmedzovali i počas sezóny 1996 - 1997. Napriek tomu zaznamenal v 52 dueloch výborných 79 bodov a priviedol svoj tím až do finále. V boji o Stanleyho pohár však Flyers podľahli Detroitu Red Wings hladko v 4 zápasoch.

Nasledujúci ročník utrpel prvý otras mozgu, ani na olympiáde sa mu ako kapitánovi nepodarilo priviesť Kanadu k zlatu. Lindros akoby zranenia a zdravotné problémy priťahoval, v sezóne 1998/1999 najprv utrpel ďalší otras mozgu a na jej konci mu zlyhali pľúca, čo ho priviedlo až do nemocnice. Generálnemu manažérovi Philadelphie dochádzala s Lindrosom trpezlivosť a vyzval ho, aby sa zlepšil. Avšak zranenia mu to nedovolili, naopak všetko sa zhoršovalo. Na začiatku marca utrpel niekoľko úderov do hlavy a pociťoval symptómy otrasu mozgu, ktoré však tímoví doktori považovali za migrénu. Bolesti hlavy sa mu postupne zhoršovali a až tragikomicky vyznieva fakt, že akonáhle sa mu zdravotný stav zlepšil a dostal povolenie trénovať, utrpel po kolízii v tréningu ďalší otras. Ani to mu nezabránilo vrátiť sa a pridal sa k svojmu tímu v čase konferenčného finále proti Devils. V siedmom zápase išlo o všetko a bol to zápas, ktorý síce neukončil, ale natrvalo zmenil kariéru tohto Kanaďana. Všetko si môžete pozrieť v tomto videu. Lindros s pukom na hokejke a hlavou dole mieri do útočného pásma, kde mu stopku vystavuje Scott Stevens...  Rok nehral a vrátil sa až v sezóne 2001- 2002, už v drese Rangers. Nebol to však taký hráč ako predtým, bolo vidieť, že sa bojí o svoje zdravie a nechodí do tých najnebezpečnejších zón, napriek tomu zaznamenal na Manhattane dve slušné sezóny vyšperkované ziskom zlata na OH 2002. Poslednými dvoma zástavkami v jeho kariére boli Toronto, neskôr Dallas a v novembri 2007 svoju hernú činnosť ukončil.

Sidney Crosby 

Tohto hráča azda nemusím veľmi predstavovať. V súčasnosti jeden z najlepších (pre mnohých najlepší) a zároveň jeden z najnenávidenejších hokejistov, bol ďalším juniorom, ktorému prischla prezývka The Next One. Samotný The Great One ho označil ako niekoho, kto raz môže prekonať jeho rekordy. S odstupom času môžeme konštatovať, že je vo svojej kariére už teraz úspešnejší ako jeho predchodca Eric Lindros, získal SC v roku 2009, navyše je ovenčený dvoma zlatými medailami z OH. Rodák z Halifaxu má hokejové korene, i jeho otec Troy bol draftovaný do NHL, hoci v nej neodohral ani zápas. Už v siedmich rokoch dával svoje prvé interview a na ľade ukazoval, že Kanade sa narodil ďalší výnimočný hráč. V roku 2003 bol Crosby draftovaný do QMJHL tímom Rimouski Oceanic. Už od prvých dní v juniorskej lige dokazoval svoju hokejovú genialitu a svoj nováčikovský ročník zakončil ako najproduktívnejší hráč, nováčik roka i najužitočnejší hokejista QMJHL. Lige dominoval i nasledujúcu sezónu, kedy Oceanic ovládli celý ročník a dostali sa až do bojov o Memorial Cup, kde vo finále podľahli Londonu Knights. Opäť bolo isté, kto sa stane jednotkou draftu, tentoraz sa písal rok 2005. Ročník 2004/2005 sa neodohral kvôli výluke a o vyberajúcom z prvého miesta rozhodovala špeciálna lotéria, ktorá sa dnes označuje ako Sidney Crosby Lottery. Tú vyhral Pittsburgh Penguins a Sidneyho samozrejme aj draftoval. Svoj nováčikovský ročník začal vo formácii s legendárnym krajanom Mariom Lemieuxom, ktorý však ešte počas sezóny ukončil kariéru. Crosby zažil z individuálneho hľadiska skvelý rok (102 bodov), jeho tím však opäť finišoval medzi poslednými. Ďalšiu sezónu pokračoval v nastolenom trende a svoje úspechy vygradoval, veď sa stal najmladším hokejistom v histórii so ziskom Art Ross Trophy. Svojimi výkonmi priviedol Penguins do play-off, tam však Tučniaci podľahli Ottawe, finalistovi toho ročníka. Na konci mája 2007 bol Crosby menovaný za kapitána svojho tímu, stal sa tak najmladším kapitánom tímu NHL v histórii ligy. Ďalší ročník odohral kvôli zraneniam iba 53 zápasov, napriek tomu zaznamenal 72 bodov a na krídle s Mariánom Hossom, ktorý prišiel k Penguins počas uzávierky prestupov, mali namierené v play-off vysoko. A dosiahli až do finále, kde ale podľahli Red Wings 4 : 2. Ak tím NHL vyhrá Prince of Wales Trophy, hráči klubu sa tejto trofeje z tradície nedotknú. Crosby tak počas play-off 2009 urobil a tento krok nemusel ľutovať, hokejisti Pittsburghu napokon získali Stanley Cup po ťažkej sérii proti Detoitu, ktorú vyhrali v 7 dueloch.

V ďalšej sezóne si na svoje konto pripísal i cenu pre najlepšieho strelca ligy, no SC sa mu obhájiť nepodarilo. V druhom kole vyradil Tučniakov Montreal na čele s Jaroslavom Halákom. Sezóna 2010 - 2011 priniesla v podaní Crosbyho jeden z najobdivuhodnejších individuálnych výkonov posledných rokov. Dokázal bodovať v 25 dueloch za sebou, v ktorých zozbieral 51 bodov a mal zarobené na najlepší ročník kariéry. Na Nový rok 2011 sa hralo Winter Classic a v ňom inkasoval  úder do hlavy od hráča Washingtonu Capitals Davea Steckela, o 4 dni neskôr mu tvrdý hit adresoval i Victor Hedman, tieto rany mali za následok, že Crosby začal pociťovať symptómy otrasu mozgu. Do tohto ročníka už nenastúpil, vynechal aj prvých 20 zápasov novej sezóny. Po takmer ročnej prestávke sa vrátil v novembri 2011 a hneď v prvom dueli po návrate nazbieral 4 body. Onedlho sa však problémy objavili znova a musel pauzovať, tentokrát len do marca 2012. I keď odohral iba 22 zápasov, zaznamenal výborných 37 bodov, sezóna však pre neho skončila neslávne, Penguins vypadli proti Flyers v jednej z najpamätnejších sérií posledných rokov. Po konci výluky to bol opäť Crosby, ktorý dominoval kanadskému bodovaniu NHL. Na svojom konte mal 56 bodov v 36 zápasoch, v zápase proti NY Islanders však po strele spoluhráča Brooksa Orpika schytal puk do tváre a zlomil si sánku. To ho prinútilo vynechať zvyšných 12 duelov základnej časti. Vrátil sa v čase play-off a výrazne prispel k postupu svojho tímu až do konferenčného finále, kde ich  zastavili hokejisti Bostonu Bruins v bráne s neprekonateľným Tuuka Raskom. Tento Fín inkasoval len 2 góly z celkovo 136 striel, ktoré na neho v 4 vzájomných súbojoch smerovali, Crosby nezaznamenal ani bod. Posledný ročník to bol znova Sidney, kto bol lídrom kanadského bodovania ligy a na svoje konto si pripísal primát najproduktívnejšieho hráča. Ukázalo sa, že pokiaľ je zdravý, ťažko sa nájde niekto, kto mu je schopný konkurovať. Play-off v jeho podaní však bolo veľkým sklamaním, nedokázal nadviazať na výkony zo základnej časti a aj kvôli tomu Pittsburgh vypadol v druhom kole proti Rangers.

John Tavares

Ďalším hokejistom, ktorý dostal prívlastok The Next One, bol John Tavares. John sa narodil v Mississauge v provincii Ontario. Odmalička v športe vynikal a jeho súťaživosť často viedla k sporom s ostatnými hráčmi. Tavares sa neprofiloval len ako výborný hokejista, skvelo mu išiel aj lacrosse, ktorý má v krvi, pretože jeho strýko je držiteľom mnohých rekordov v NLL (National Lacrosse League). Napokon sa rozhodol pre hokej, mnoho prvkov z lacrossu mu však pomohlo i v hokejovej kariére. Ako i jeho predchodcovia, v nižších juniorských ligách ukazoval neuveriteľný potenciál, preto samotný Tavares požiadal OHL, aby mu povolila byť draftovaným o rok skôr, ako to povoľovali pravidlá. V tej dobe mal 14, zatiaľ čo do ligy mohli byť vybraní až 15-roční. OHL napokon zmenila pravidlá a povolila mu byť vybraným skôr. V drafte 2005 vyberal prvý klub Oshawa Generals a vybral si práve tohto výnimočného mladíka. Ten už prvý rok ukazoval, akým dobrým hokejistom je, zaznamenal v 65 zápasoch 77 bodov, z toho 45 gólov. O sezónu neskôr Tavares explodoval, keď v ročníku 2006/2007 získal 134 bodov a so 72 gólmi zlomil rekord Waynea Gretzkeho. Nikto ako 16-ročný nestrelil toľko gólov, ani samotný The Great One. I nasledujúce dve sezóny boli z jeho strany výborné, aj keď svoje bodové maximum už neprekonal. Keďže sa John narodil len o 5 dní neskôr (20. 9. 1990), ako bol vekový limit výberu do NHL v roku 2008, snažili sa jeho agenti získať pre Tavaresa výnimku podobnú tej, akú dostal pri vstupe do OHL. Tento pokus nebol úspešný, a tak musel vydržať ešte rok.

Nadišiel draft NHL 2009 a favorit na prvé miesto bol jasný. Napokon sa prognózy naplnili a Tavares sa stal draftovou jednotkou. Jeho prvá sezóna na najvyššej úrovni nebola taká ohromujúca ako v prípade Sidneyho Crosbyho. Napriek tomu to nebol žiadny prepadák, 54 bodov bolo výborným počinom. Na Johnovi bolo vidieť, že sa každým zápasom zlepšuje, veď svoje bodovanie v nasledujúcom ročníku navýšil, i napriek zdravotným problémom na jeho začiatku. Sezóna 2011 - 2012 bola z jeho strany veľmi úspešná, zaznamenal takmer bod na zápas (81 bodov v 82 dueloch), čo mu vynieslo 8.miesto v kanadskom bodovaní celej ligy, stále však nedokázal priniesť svoj tím do vyraďovacej časti. Výluku v NHL si skrátil pôsobením v Berne, aby v skrátenom ročníku doviedol mužstvo z Long Islandu po dlhom čase do play-off, kde ale Isles skončili na hokejkách Pittsburghu Penguins. V ostatnej sezóne patril Tavares, ktorý sa stal pred jej začiatkom novým kapitánom Islanders, medzi úplnú špičku NHL. Bol jedným z mála, ktorí dokázali ako-tak držať krok so Sidneyom Crosbym. Bol nominovaný do kanadského olympijského tímu, s ktorým získal zlato, avšak v zápase proti Lotyšom utrpel zranenie, ktoré mu ukončilo celý ročník, a tým zhasli aj nádeje Islanders na play-off, čo len dokazuje jeho vplyv na hru tohto klubu.

Connor McDavid

Ak by ste sa Sidneyho Crosbyho spýtali, koho považuje za svojho nástupcu, povedal by vám meno Connora McDavida. "Keď som ho videl hrať, pripomenul mi seba," povedal. A mnoho skautov s ním bude súhlasiť, niektorí by vás dokonca presviedčali, že vo svojom veku je lepší ako Sidney. "Nezaujíma ma to, že Tavares mal v 15 rokoch viac bodov, McDavid je omnoho lepší v defenzíve ako on. Možno jeho čísla v 16 nebudú také, ako mal v tom veku Crosby, ale jeho potenciál je vyšší. Korčuľovanie je to, v čom sa  od neho líši. Crosbyho najväčšia prednosť je sila na korčuliach. Jeho balans ho robí ťažko odstaviteľným. McDavid má rovnakú schopnosť, ale je ho ešte ťažšie odstaviť, pretože je rýchlejší," vyhlásil jeden zo skautov.

Poďme však pekne po poriadku,  Connor McDavid sa narodil 13. 1. 1997 v Newmarket, v provincii Ontario. Jeho obrovský talent sa nedal prehliadnuť, a tak sa stal tretím hráčom, ktorému bol udelený Exceptional Player Status (pred ním to boli John Tavares, Aaron Ekblad a v súčasnosti už máme 4. hráča s týmto statusom, tým je obranca Sean Day) a mohol byť draftovaný do OHL o rok skôr ako jeho rovesníci. Bol to tím Erie Otters, ktorý si ho vybral ako prvého v OHL Priority Selection. McDavid do ligy vstúpil výnimočným spôsobom, od svojho druhého zápasu si pripísal minimálne bod v 15 za sebou idúcich dueloch. Prekonal niekoľko klubových rekordov pre nováčika a prišiel si až po ocenenie najlepšieho nováčika ligy. "Je to hráč, okolo ktorého sa dá postaviť tím. Niekto ho draftuje a on bude základným kameňom organizácie na 15, 20 rokov, " povedal o ňom Jim Nill, GM Dallasu Stars. Na MS U18 2013 cestoval Connor ako najmladší hráč kanadského tímu, no hrou svojich spoluhráčov prevýšil, tak ako všetkých ostatných na turnaji. V 7 zápasoch zaznamenal 14 bodov  a doviedol Kanadu až k zisku zlata. "Má elitné videnie, má schopnosť hrať v hociakej rýchlosti a diktovať tempo hry. Dokáže ju spomaliť aj zrýchliť, spraví to, čo chce spraviť. Veľmi mi pripomína Datsyuka," povedal opäť Jim Nill. Viacero skautov sa zhodovalo, že pokiaľ by bol dostupný pre draft 2013, bola by veľká možnosť, že bude vybraný ako prvý.

Ostatný ročník sa čakalo, čo toto zázračné dieťa ukáže. McDavid nesklamal. V OHL bol najmä ku koncu sezóny nezastaviteľný a ročník zakončil s 99 bodmi v 56 zápasoch, čo mu vynieslo 4.pozíciu v kanadskom bodovaní ligy. V štatistike bodov na zápas bol dokonca druhý len za svojím spoluhráčom a prospektom Maple Leafs Connorom Brownom. Skončil i pred tohtoročnou štvorkou draftu Samom Bennettom. Zúčastnil sa aj MS U20, kde si pripísal 4 body, hoci nehrával veľa minút.

"Ľudia sa ma pýtajú na Crosbyho, Orra, Gretzkyho, všetkých som videl hrať a on (McDavid) je v tejto spoločnosti. Na jeho korčuľovanie, v ktorom je kombinácia gracióznosti a sily, je radosť pozerať, ale je to práve rýchlosť s pukom, ktorá ho robí nebezpečným, " vraví Sherry Bassin, GM a vlastník Otters. "A samozrejme, vidí, ako sa vyvinie hra skôr ako hocikto iný. Tento chlapík robí veci, ktoré sme nikdy nevideli a skvelá vec je, že je to taký dobrý chlapec. Mal som veľa hráčov, ktorí mali skvelé schopnosti, ale želal by som si, aby mali viac charakteru a mal som veľa hráčov, ktorí mali charakter, ale nemali také schopnosti. On to má oboje."

McDavid  bude dostupný tímom NHL už v budúcoročnom drafte, a tak nebuďte prekvapení, ak si kluby zo spodku tabuľky budú chcieť v tomto boji "prilepšiť ". Takýto talent môže zmeniť chod celej organizácie a nasmerovať svoj nový tím zo suterénu ligy až na jej vrchol. Zapamätajte si toto meno, už onedlho o ňom budete veľa počuť.

Don Cherry : "Som expert a garantujem, on bude hviezda NHL."    

Na to, aby sa človek dostal do prvej hokejovej ligy na Slovensku, potrebuje nespornú manažérsku kvalitu. Ak sa tam však niekto dokáže prebojovať i napriek faktu, že začínal až v sezóne 4, to už vyžaduje kus manažérskeho kumštu a takého hráča tejto hry môžeme nazvať veľký manažérsky talent. Jedného takého manažéra by som vám chcel teraz predstaviť. Dámy a páni, The Next One   marcipan. 

Ahoj, môžeš na nám trochu predstaviť?

 marcipan: Ahoj. Isteže. Volám sa Martin, pochádzam z Martina a som druhým rokom šťastne ženatý. Som zástupca poslednej "prirodzene športujúcej" generácie - keď parkoviská pred domom slúžili viac ha hranie hokejbalu ako na parkovanie "embeečiek", počítače, mobily a internet k nám prišli až v mojej neskoršej puberte (elektriku v dome sme mali už dávnejšie, ak by sa niekto chcel opýtať  ). Takže nie som zas až taký starý - kapelu "New Kids On The Block" som už nemusel počúvať.  K PPM som sa dostal pomerne jednoducho - zlomil som si nohu (samozrejme pri futbale), a tak prišiel na radu šport aj vo virtuálnej podobe. 

S hokejom si začal v sezóne 4 a dostal si sa do ligy V.63. ? Prvé 2 sezóny si finišoval tretí a "až" v sezóne 7 si sa prebojoval vyššie. Ako si spomínaš na toto obdobie? 

 marcipan:  Do PPM som sa registroval až na konci 4. sezóny (konkrétne 80/112). Bola streda a predo mnou stál posledný zápas ZČ. S postavením v tabuľke som už teda toho veľa nemohol urobiť - základnú časť som skončil na 18. mieste a čakal som, že vypadnem do VI. ligy... no chvalabohu "pod nami" už nebola šiesta liga.  Už len tento fakt bol pre mňa veľký úspech a čerešnička na torte bol posun o 1 priečku nahor v PO. Názov Kripľaví škuľavci patril teamu v čase, keď som ho ešte neriadil ja. V niektorých zápasoch však tento prívlastok často používam na pomenovanie mojej základnej zostavy  (pozn. redaktora : Nechtiac som prisúdil manažérovi marcipan názov tímu, ktorý patril jeho predchodcovi. Túto časť som aj chcel zmazať, ale nemohol som vás o túto pikošku obrať :D ).

V mojej prvej kompletnej sezóne som skončil na 3. mieste (po ZČ aj v PO). Spomínam si na moment, keď všetci hráči mojej základnej zostavy prekročili magickú hranicu 200 CZ. Veru, až s tak kvalitným kádrom som mohol pomýšľať na medailu.  Mal som však aj šťastie, keď sa mi viackrát podarilo trafiť protitaktiku (v tom čase to bol základný predpoklad úspechu - štadióny boli maličké a súperi vyrovnaní).

Neviem to celkom presne, ale tuším začiatkom 6. sezóny (moja 2. kompletná) sa zmenil aj výpočet zápasu - protitaktiky už nemali taký veľký význam, z čoho som dovtedy ťažil. A tak som musel začať "ke$ovať" ťažké peniaze na posily. Na disku som našiel aj screenshot z konca 6. sezóny (http://prntscr.com/44i64l) - veru, veru - bez lukratívnej zmluvy so sponzorom sa veru nedá hrať kvalitný hokej. Príjem okolo 2 mega týždenne takmer zo mňa spravil západniarskeho kapitalistu.  No a 7. sezóna bola ako z rozprávky, v baráži som porazil mocnejšieho   Dalibor272 s jeho Košickými drakmi (R.I.P) a postúpil som medzi najlepších cca 1700 manažérov z celého Slovenska.  Teda do 4. ligy !!! Tak zhruba takto si spomínam na moje prvé 3 sezóny.

Dostal si sa do  štvrtej ligy, v ktorej si pobudol 5 sezón. Bol to plán zostať tam "tak dlho," alebo bola konkurencia v lige veľmi silná a len pomaly sa dalo dostať až na vrchol?

 marcipan : Manažéri v piatej lige len získavajú skúsenosti, vo štvrtej lige už nájdeme skúsených hráčov. Navyše tí, čo zostúpili z tretej ligy, sa chcú zakaždým okamžite vrátiť hore. Myslím si, že uspieť v takejto konkurencii si vyžaduje nielen schopnosti, ale aj určitý čas na vybudovanie zázemia. Považoval som to za potrebné. Vlastne až v štvrtej lige som si prvýkrát prečítal návod . Začal som čítať aj diskusné fóra a zrazu som zistil, že veci sa dajú robiť aj inak. Napríklad som zistil, že som neurobil dobre, keď som minul všetky moje peniaze na "kvalitného" trénera v prvý možný termín. Reku, dobrý tréner - základ úspechu. Cha, bačov laser! ( pozn. redaktora : Na tomto som sa smial asi 5 minút :D )

Vtedy som však začul jednu vetu, ktorá navždy zmenila moje smerovaniu tu na PPM. Povedal mi ju kamarát a manažér tímu HC09 Martin (R.I.P), ktorý vtedy mastil tuším II. ligu: "Ty ma už nikdy nedobehneš !!!". A bolo rozhodnuté - neskončím, kým ho nedobehnem... Odvtedy som si začal veci tak trochu "plánovať" a potajme som si pripravoval aj víťaznú reč  A popri tom, potichu a nenápadne som sa zlepšoval zo sezóny na sezónu a tešil som sa z každého víťazstva. Tak zhruba takto si spomínam na štvrtú ligu .

Môžeš bližšie vysvetliť slovo plánovať? 

 marcipan : Hmmm... napadá mi akurát slovo "päťročnica" . V podstate ide o známy fakt, že od určitého levelu zázemia je už dosť ťažké zabezpečiť jeho ďalší rozvoj (akoby povedal Ľudevít Štúr - "nane loove"  ). K tomu treba pripočítať ešte štadión, posilnenie hráčskeho kádra a napokon aj platy hráčov i zamestnancov. Investícia do každej z týchto "komodít" sa vráti - no v rozdielnych časoch, forme i v rozdielnej výške. Preto si treba nahrubo naplánovať nadchádzajúcu sezónu ihneď po podpise nových zmlúv a podľa predpokladanej situácie v danej lige. A potom už len šetriť alebo míňať. Inak, všimol si si,  že niektorí manažéri velice ľúbia míňať cash po prehratom zápase ?  Čiže aj my, muži, máme svoje dni (a plány musia ísť bokom) ...Tak zhruba takto by som vysvetlil moje "plánovanie".

Takže v sezóne 13 si bol v tretej lige, kde si pobudol do 16. sezóny, opäť bolo v pláne pobudnúť tam dlhšie?

 marcipan : V prvom rade bolo treba nevypadnúť. Na moje prekvapkanie však rozdiel medzi 3. a 4. ligou nebol nejaký markantný. Zrejme to bolo spôsobené tým, že "naša" 4. liga bola v tom čase vyrovnanejšia než ostatné 4. ligy. A zaregistroval som aj nárast "krížikov" - teda tímov, ktoré ostali opustené. Navyše, stúpol počet tímov, ktoré začali proces tzv. "omladzovania"... Všetko to bola len voda na môj skromný mlyn.  Hneď v prvej sezóne som skončil tretí, a tak som automaticky očakával do ďalších sezón minimálne finále. No akosi som si vyčerpal svoju dávku šťastia (niekedy aj NF nazývanou) a v play-off som povypadával ako cez kopirák... Doteraz si pamätám 15. sezónu. V semifinále som vyhral prvý zápas 9:0, ale napokon som prehral sériu 2:1. Nasledovala séria o bronz, prvý zápas som vyhral 7:0, aby som nakoniec skončil ja ten štvrtý. V oboch prípadoch sa pritom obmieňali len taktiky (ako u mňa, tak u súperov)... Postúpiť sa mi podarilo až na 4. pokus cez baráž spolu s teamom   HC Ivan IV, ktorý ma vždy porážal iba cez play-off (tento tím si zapamätajte, ešte o ňom budeme počuť - začal hrať až počas 8. sezóny v 6. lige a už je v 2. lige...) Tak asi takto si spomínam na 3. ligu...

Po postupe do druhej ligy to u teba nabralo rýchly spád, obsadil si v ročníku 4.miesto a play-off si vyhral. Čakal si, že v druhej lige pobudneš tak krátko? 

 marcipan :  Horkýže... Prvé 3 zápasy som prehral a už som si začal baliť kufre. Reku, idem domov, do tretej ligy . Potom sa situácia nejak zvrtla a začal som aj nejake tie bodíky získavať. Pravdepodobne nováčikovské šťastie, pretože som vôbec nepoznal tieto tímy - akým štýlom hrajú a aké majú zvyklosti. Iba si pamätám, že niektoré teamy boli pre mňa stopka v "náhodnom" pohári ešte keď som hral nižšie ligy. V play-off to vždy býva rýchly proces: bum-bum - a buď ideš do ďalšieho kola, alebo nie. Viem, že nie každý túžil postúpiť do prvej ligy, ale čím ďalej sa mi otvárala táto možnosť, tým som bol viac presvedčený o tom, že to proste musím skúsiť, keď už prišla takáto možnosť.... no a teraz sa snažím niečo namútiť v 1. lige - ale tu, na vrchole pyramídy, už platia úplne iné fyzikálne zákony. 100 mega tu nič neznamená. Narýchlo upečené mančafty nemajú šancu a tímy bez mladých hráčov nemajú perspektívu. Pri pohľade na mojich kolegov z ligy sa tu cítim ako malý chlapec, veď ešte tesne pred začiatkom minulej sezóny bolo pre mňa maximum 3. miesto v 3. lige... 

Ale aj tak som rád, že sa tu môžem vystavovať ako také "maturitné tableau" vo výkladnej skrini slovenského PPM hokeja, až kým ma nenahradia iným tableau.

Aké ciele si dávaš do budúcich sezón?

  marcipan : Nuž, také skromné. Rozdelil by som ich na 3 fázy. Fáza 1: zachrániť sa v lige. Fáza 3: Vyhrať ligu.

Ja som tiež začínal neskoro a bolo pre mňa veľkou dilemou rozhodnúť sa, do čoho skôr investovať, či do hráčov, štadióna, zázemí. Ako si to riešil ty?

 marcipan : Podľa mňa by každej ligovej úrovni mala zodpovedať aj určitá úroveň zázemia a štadiónu. Zo začiatku som teda tlačil do zázemia, pretože to veľa nestálo a výstavba bola rýchla. Neskôr som začal stavať tribúny na sedenie s kapacitou 450 miest, aby som si zaistil určitý príjem navyše. Potom zas do zázemia a napokon na maximálne tribúny. Na hráčoch som zväčša šetril a zamestnancov som začal riešiť až nedávno (ak nerátam prvé 2-3 sezóny, kedy som ich mylne považoval za dôležitých, napriek mojej nízkej občianskej vybavenosti).

Čo by si odporučil manažérom, aby sa dostali na takú úroveň ako ty?

  marcipan : Nemyslím si, že som nejaký borec, ale určite by som im v prvom rade odporučil prečítať si návod. Potom prečítať si diskusie a nebáť sa v nich opýtať na názor ostatných (skúsenejších) manažérov - vždy sa nájde niekto, kto odpovie. Ďalej byť trpezlivý. A nakoniec stará pravda: dvakrát meraj a raz rež a rúbaj !

Posledná otázka, čo ti na PPM hokeji najviac chýba, alebo čo by si zmenil ? 

  marcipan : Dobrá otázka.  Je toho viacej, ale veľa toho už odznelo na diskusii. Ale jednu vec by som predsa len pridal. Často mávam dilemu až trilemu, ktorého hráča nasadiť napr. do presilovkovej formácie na centra. Riešim to tak, že si otvorím v 2 taboch prehliadača týchto hráčov a donekonečna sa preklikávam medzi nimi, aby som si porovnal štatistiky, atribúty a tak. Preto by som uvítal možnosť porovnania dvoch hráčov (možno až 3 ) na jednej obrazovke. Podobne ako to je pri analýze súpera, aj tu by boli atribúty a štatistiky hráčov zoradené v stĺpcoch. Uvítal by som tam aj sumárne info typu: počet gólov/ nahráviek za posledné 3 zápasy, za posledných 10 zápasov, sumárny tréning za posledných 20 dní a podobne. Už len kvôli tomuto by som si predĺžil balík PRO 

Týmto ďakujem redaktorovi (rmskdtcs), že mi dal priestor sa vyjadriť a Vám, že ste to vôbec dočítali až do konca.

P.S. Ježiško naozaj existuje a roznáša zlým deťom NF

Ďakujem manažérovi  marcipan a držím mu palce v ďalšom priebehu hokejovej sezóny.