PowerPlay Magazine

Vážení čitatelia,
rubrika rozhovorov s manažérmi vašej obľúbenej hry PowerPlay Manager bola kedysi veľmi obľúbenou súčasťou nášho Magazínu. S postupom času sa ale v posledných mesiacoch pre nízky záujem takmer úplne vytratila, ale našťastie sa slovenská redakcia PP Magazínu na Vianoce odhodlala k náročnému kroku, ktorým bol bezpochyby veľmi úspešný rozhovor so spoluzakladateľom projektu Ivanon. Článok zožal obrovský úspech a bol preložený do niekoľkých svetových jazykov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme sa k rubrike rozhodli ešte vrátiť a dať jej symbolicky ešte jednu „poslednú" šancu. Do rany padol ako prvý nováčik v slovenskej redakcii, mladík so zaujímavým nickom  skrutka. Pevne veríme, že sa vám rozhovor bude páčiť a oceníte našu snahu a čas strávený jeho prípravou.

Vždy, keď do slovenskej verzie PP Magazínu pribudne nový redaktor, starší a skúsenejší kolegovia sa mu všemožne snažia pomôcť zapadnúť do partie a zorientovať sa v množstve nových povinností, ktoré táto dobrovoľná funkcia obnáša. Inak to nebolo ani v prípade manažéra s prezývkou  skrutka, ktorý sa ale hneď od začiatku javil ako veľmi šikovný a spoľahlivý mladý človek, ktorý navyše do kolektívu súčasných redaktorov zapadol priam ideálne. S postupom času sa teda komunikácia medzi členmi PPM tímu rozširuje z pracovnej sféry aj do tej súkromnej a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Matúš sa ukázal ako človek so zaujímavým súkromím a preto bola voľba pre prvú „obeť" rozhovoru v roku 2013 jednoznačná.

Srdečne vítam pri mikrofóne manažéra skrutku. Čo by si nám o sebe povedal?

Ahojte, som Matúš a mám 16 rokov. V PP magazíne pracujem od začiatku novembra 2012 a som tu, pretože ma baví písať články. Medzi moje iné záľuby patrí napríklad  basketbal, taekwon-do a viac-menej všetky športy. Som z Pezinka a študujem na španielskom bilingválnom gymnáziu v Bratislave. Svoj voľný čas väčšinou trávim s kamarátmi, alebo hraním rôznych počítačových hier.

Štúdium na španielskom bilingválnom gymnáziu znie zaujímavo. Ako sa zrodila táto tvoja životná kapitola? Uvažoval si nad tým odmalička, alebo to bol iba nejaký "skrat"?

Začalo to tým, že sa rodičom podarilo našetriť na dovolenku do Južnej Ameriky, pretože po nej fakt veľmi túžili..To som mal 9 rokov a tam som sa naučil základy a bola to v podstate moja prvá veľká dovolenka. Tam sa mi ten jazyk zapáčil. Na gymnáziu so zameraním na jazyky som bol už predtým (Gymnázium Pezinok), ale veľa som sa tam nenaučil a tak mi mama navrhla, či nechcem ísť na bilingválne.. Chvílu som sa vzpieral, ale nakoniec som išiel a teraz hovorím jedným jazykom skoro ako domáci (úsmev).

Hovoríš, že skúsenosti s jazykmi si mal už na predchádzajúcej škole. S akými jazykmi si sa stretol tam a ktorý jazyk považuješ za najťažší?

Tam som sa učil iba angličtinu a španielčinu, ale mal som spolužiakov, ktorí sa učili francúžštinu a to by som fakt nechcel.. Ale za najťažšie jazyky inak považujem asi čínštinu a hebrejčinu.

Študent španielskeho gymnázia ovládala Espaňol v podstate ako svoj rodný jazyk, presne tak ako si to už spomínal. Začiatky ale ľahké určite nemohli byť. Spomínaš si ešte na prvé hodiny, prvé dokomolené slovíčka či pokusy o súvislú vetu?

Jasné, že to nebolo ľahké. Prvý rok sme mali priemerne 4 vyučovacie hodiny španielčiny za deň.. Po prvých dvoch som to nevydržal a väčšinou som sa odobral do ríše snov (smiech) a pri tých pokusoch o súvislú vetu urobím aj teraz občas rovnako ako moji spolužiaci nejakú vtipnú chybu.. Spomenul by som napríklad jeden spolužiačkin zážitok, aj keď nie je zo školy. Keď bola v Španielsku a chcela si vypýtať hamburgesa de pollo (kurací hamburger), ale namiesto toho si vypýtala hamburgesa de polla (genitálny hamburger). Asi si všetci viete predstaviť tvár predavača.. Za to sa jej doteraz smejeme :)

Ako je to s tvojím ďalším koničkom? Mohol by si čitateľom trochu objasniť, o čo vlastne v športe zvanom takwon-do ide?

Taekwon-do Filozofia je podobná ako pri väčšine bojových umení. Ide o to vedieť sa obrániť, obmedziť u človeka agresivitu, zlepšiť sebakontrolu a disciplínu a až potom nasleduje to fyzické. Ak cvičíte nejaké bojové umenie, je dôležité pochopiť hlavne toto. A z toho fyzického - je to najdokonalejšie bojové umenie čo sa týka kopov. Jedna federácia má v podstate čisto len kopy, aj keď ja som našťastie v tej odnoži, kde sa môže aj udierať. Dôležité ale je, že sa nesmie kopať pod pás a od chrbta

Môžeš prezradiť, ako si sa k tomuto dostal?

Chcel som sa niečo naučiť, pretože som sa vôbec nevedel obrániť a našiel som inzerát v novinách, že v Pezinku sa rozbieha nový klub, tak som to išiel skúsiť a už som pri tom zostal.

Zúčastňuješ sa aj nejakých súťaží? Ako taká súťaž v takwon-de vyzerá?

Dosiaľ sa mi podarilo dostať iba na jednu, majstrovstvá Slovenska. Vyzeralo to asi tak, že okolo 7:30 sme prišli na miesto a dostali sme pokyn rozcvičovať sa až dokým nezavolajú našu kategóriu. Moju prvú disciplínu zavolali až okolo 10:30 a boli to formy (predpísané pohyby, bloky a údery). Bolo nás v kategórii tuším iba 7 a vždy sa postupovalo pavúkovo. Boli tam 4 rozhodcovia a podľa toho, čo zvolí väčšina, taký je výsledok. Ak je remíza, ide ešte jedna forma. Tam som skončil štvrtý, keďže v tejto kategórii príliš nevynikám. Skôr som sa tešil na sparingy. Tam moja kategória nastúpila okolo 14:00 a mal som proti sebe 7 súperov. Znovu to bola vyraďovačka, trvala 2 minúty. A vo finále to boli 2x2 minúty, čo sa nezdá, ale je to fakt veľa. Kondične som finále vôbec nezvládol a skončil som druhý. Potom sú ešte ďalšie 4 kategórie: team sparringy, team formy, power a fly kopy. Team sparringov sme sa nezúčastnili, pretože dvaja z nášho tímu boli takí dobití, že nemohli nastúpiť, tím formy na tréningoch vôbec necvičíme, takže na to nás tréner vôbec neprihlasoval, power je prerážanie dosiek, ja osobne som to robil prvýkrát a postavili mi 6 dosiek za sebou a tam buď prerazíte všetky alebo ani jednu. 3 dni som mal hánku ako členok... A fly kopy sú kopy z výskoku, kedy vám dajú povedzme dosku do 2,50m a musíte sa jej aspoň dotknúť nohou. Potom okolo 20:00 bolo vyhlásenie a rozdávanie medailíi. Takto nejako prebieha asi každá súťaž, aj keď niektoré bývajú aj viacdňové.

Plánuješ sa taekwon-du venovať aj v budúcnosti?

Určite áno, dokým mi to čas dovolí. Ale keď náš tréner dokázal minulý rok maturovať a pritom mať každý deň tréning, myslím, že aj ja to zvládnem.

Budeme držať palce. Vráťme sa ale späť k hre PPM. Ako si sa k nej vlastne dostal?

Fúha, tak na toto si už fakt nespomeniem, to bolo dávno. Vystriedal som tu už niekoľko tímov, ale vždy ma to po čase prestalo baviť. Tak som si tím dal odobrať a znova vytvoriť nový a začínal som od začiatku. Neviem prečo, ale až teraz možno od apríla ma to znova začalo baviť a odvtedy mám stabilný klub aj vo futbale aj v hokeji.

A ako si sa dostal k funkcii redaktora?

Keď bol nábor redaktorov, rozhodol som sa vyskúšať to. Jednoducho som sa rozhodol skúsiť svoje schopnosti a overiť si, či viem písať.

Dostal si príležitosť, ktorej si sa chytil. Čo vravíš po troch mesiacoch na kolektív a jeho celkovú prácu pre Magazín?

Podľa mňa je to tu celé super (úsmev). Musím sa priznať, že predtým som si články až tak veľmi nevšímal, ale odkedy som v redakcíi, zisťujem, že to bola chyba, pretože sa tu vydávajú naozaj super články.

Uvažoval si v pohľade do budúcnosti aj nad serióznou prácou športového novinára? Alebo to všetko začne a skončí iba v tomto Magazíne?

Uvažovať uvažoval, ale je jedna vec snívať a druhá zrealizovať. Určite sa nechystám na žurnalistiku, ale ak si budem schopný článkami zarobiť, bude to pre mňa fakt super, páčilo by sa mi to.

Na začiatku si vravel, že sa venuješ viacerým športom. Ktoré športy aj pravidelne sleduješ?

Futbal sledujem veľmi dopodrobna, potom trochu basketbal a hokej a okrajovo hádzanú a MMA. Ak práve dávajú v televízii nejaký zaujímavý športový prenos, rád si ho pozriem.

Ktorá futbalová liga je podľa teba na najvyššej úrovni?

Aj keď možno trochu prekvapivo, pre mňa je nejlepšia brazílska liga. Majú z môjho pohľadu suverénne najkrajší futbal.

Tvoj najobľúbenejší futbalový tím je teda z brazílskej ligy?

V podstate áno. Je ním Sao Paulo FC. Ale na druhej strane musím priznať, že som „madridista", takže v podstate mám najobľúbenješie kluby až dva.

Študuješ v Bratislave, hokej sleduješ okrajovo. Čo vravíš na pôsobenie Slovanu v ruskej KHL?

Má to svoje plusy aj mínusy. Slovenské talenty dostali lepšiu pôdu na výchovu a tým možno nastali trochu lepšie časy pre slovenský hokej. Príkladom je mladý Marko Daňo. Ale má to aj temnú stránku a to napríklad, že kvalita slovenskej ligy teraz prudko klesla. A lepšie to už asi nebude. A ďalším mínusom je aj prístup funkcinárov. Zaradenie aukcíi bol poďľa mňa ten najšpinavší ťah a fanúšikovia im to raz oplatia. Mne sa tento rok počas výluky podarilo dostať na zápas len raz.

Ktorý zápas to bol a ako si naň spomínaš?

Proti Magnitogorsku, bolo to len pár týždňov dozadu. Slovan ma prekvapil, hral fakt výborne a nakoniec vyhral po nájazdoch. Asi najlepší hokej, na ktorom som bol.

Úplne na záver sa vráťme ešte k jednej banálnej otázke. Ako vznikol nick skrutka a čo znamená?

Úprimne? Netuším (smiech).