veď to, všetko je to o sku°vených peniazoch

a to myslím tak všeobecne, lebo som akurát došiel z futbalového zápasu, po ktorom sme zapíjali prehru 0:1 a chytila ma filozofická slina

... jasné, jasné tu je to všetko čo sa týka financií na mne, ale zober si ten skvelo/mizerný život (vždy je to o uhle pohľadu), občas sa sám seba pýtam, či nás Shakespeare všetkých pekne nedobehol s tou jeho Júliou a Rómeom - poznáš niekde vo svojom okolí vzťah, emócie, lásku, kde by sa jeden radšej vzdal života, vidiac, že ten druhý už "nie je"? A pritom, ak máš prachy, máš aspoň relatívne zdanie úspechu, neriešiš jednu Júliu v očakávaní toho, že na tie prachy sa nájde x ďalších... s prachmi ideš na postup, na titul, (v reáli aj tu), na najpríťažlivejšiu ženu v bare, na Maledivy nechať si vyfajčiť brko tamojšími "Miss of South-East of Asia", ale čo sú vlastne tie peniaze zač?? Merítko úspechu? Asi aj tak by sa dali definovať. Ale čo naozaj sú? (Je úspechom narodiť sa bohatým rodičom???

) Pocit slobody? Dobre vykonávaná práca? (Mnohé upratovačky si dobre robia svoju robotu a nemajú z toho veľké peniaze.) Ako vravím, chytila ma filozofická slina

Idem si ja pozrieť nejaký dobrý film. Ale ešte predtým, aj tento "buzerantský powerplay manager" (som liberál, nič proti buzerantom, ich vec...

) je len taký matrix, kde si akože môžeme užívať pocit čohosi "úspešného" - a to ešte neviem výsledok, jak som dnes hral tzv. 5-bodový zápas proti pumpkins, ale na výsledku vôbec nezáleží, aj tak bude pravda, čom som teraz napísal

Á, a sme zrazu pri pravde? Už to ani nechcem rozoberať, čo je vlastne ona zač... Zatiaľ mi vychádza, že život je strašne smiešny... presne ako táto hra. Naháňame sa za chimérami, bodmi, piedestálmi, s energiou, niektorí i s vášňou - to je nebezpečné, odtiaľ už je len krok ku fanatizmu nepoznajúcemu "farby" a brata... - ale čo sú tie body a piedestále (znovu rovnaká otázka) vlastne zač? Nevymysleli sme si to celé ako aj koniec koncov tento powerplay manager? Umbeto Eco napíše "Focaultovo kyvadlo", vysmeje sa v ňom všetkému "metafyzickému", aby potom v "Baudolinovi" napísal, že už len tým, že veríš na "iné svety", ktoré sú len v tebe, meníš i ten "reálny" svet, nech by realita bola hocičím. A samozrejme, aby to nebolo také jednoduché, vráťme sa na začiatok, k Shakespearemu a jeho veľkému projektu "lásky" v Júlii a Rómeovi, ktorá to celé ešte viac posunie do roviny nepochopiteľna. Jedinou únikovou cestou z neho - "exit", únik, riť paľova, anál, cez ktorý všetko to svinstvo cez teba ide von - je úspech, sú prachy, uznanie; žena, ktorá má prachatého milenca, nabíjača, manžela, proste prachatý penis, podľa vedcov dosahuje viac orgazmov jak "chudera", čo si podobný nástroj nedokáže zaobstarať... Aj príroda nás ojebala? Chcem svoju "Pandoru", planétu z Avatara, kde ešte chápu tú zázračnú sieť jednotlivca a spoločnosti, mikro a makro kozmos. Existuje vôbec niečo ako toto? Nevymysleli sme si aj toto? Pýtaš sa ma tu priebežne na "intímne"

otázky z kuchyne môjho ppm klubu. Ja sa ťa opýtam, za predpokladu, že si sa dostal až sem - z akého dôvodu si vlastne začal hrať ppm?
Skvelá kompilácia otázok človečích sinapsií, že?

(Preletel som nad kukučím hniezdom a omylom ma vyliahli v koži Jacka Nickolsona na nesprávnom servery)

Chápať, prosím, viacúrovňovo!!!