PowerPlay 杂志

"Chcem sa stať profesionálnym futbalistom..," povedal si raz jeden brazílsky mladík. Malo to len jediný háčik. Nevedel hrať futbal. Dá sa to vôbec? Samozrejme. Stačilo len zopár klamstiev. A byť dobrým hercom. Nič viac. Zoznámte sa. Brazílčan Carlos Henrique Kaiser - muž, ktorý chcel byť futbalistom bez hrania futbalu.

Milióny chlapcov v Brazílii mali sen - hrať futbal. Mal ho aj Carlos. Bohužiaľ, chýbala mu tá najpodstatnejšia vec - talent. Napriek tomu sa udržal na vrcholovej úrovni skoro 20 rokov. Ako útočník, ktorý nikdy neskóroval!

Tak, ako sa Leonardo DiCaprio vo filme Chyť ma, ak to dokážeš vydával za pilota, právnika či lekára, tak Carlos predstieral futbalový kumšt. Dokonale.

Je to vôbec možné? Poviete si, v dnešnej dobe by už dávno hral maximálne 8. madagaskarskú ligu s Kapitánom, Kowalskim, Ricom a Pešiakom. 30 rokov dozadu sa to ale dalo. Forrest Gump brazílskeho futbalu, ako ho prezývajú médiá, mal na to jednoduchý recept: všetko, čo musel robiť, bolo nadväzovať priateľstvá s najlepšími hráčmi sveta. Ruku na srdce, kto z vás by do klubu nevzal hráča, ktorého odporučí Romário?

Keď už bola zmluva podpísaná, začalo sa predstavenie. Kvalitná tragikomédia. Stále to isté dookola. A vždy mu vyšlo. Stačilo len niekoľko týždňov predstierať zlú kondíciu, alebo chorobu, zranenie, prípadne úmrtie babičky. Pravdaže, donekonečna klamať nemohol. Keď nechodil na tréningy, vyhodili ho. Ale prácu si našiel znova. Hádajte ako? Predsa rovnako.

Takto vybabral so šéfmi Flamenga, Fluminese, Botafoga, Vasco de Gama, El Pasa alebo Bangu. Práve v Bangu ale prežil najdramatickejší moment svojej kariéry. Dostal sa na ihrisko...

Nemal síce natrénované, ale Bangu prehrávalo. Tréner sa teda rozhodol poslať na ihrisko hráča, ktorého mu odporučil sám Renato Gaucho. Carlos v tom momente vedel, že sa na ihrisku strápni a jeho "kariéra" sa skončí. Ako inak, poradil si aj s touto situáciou...

Hneď ako sa dostal na ihrisko, vbehol do sektoru hostí a začal sa s nimi biť. Okamžite dostal od rozhodcu vysnívaný darček - červenú kartu. Čakala ho už len jedna úloha - vysvetliť svoje konanie. Samozrejme, poradil si... Carlos si vymyslel historku, ktorá ho zachránila. "Zomrel mi otec a oni na mňa kričali, že je zlodej a klamár. To som nemohol strpieť," vyhovoril sa majiteľovi klubu. Tomu ho prišlo ľúto a namiesto vyhadzovu Carlos obdržal novú zmluvu, vďaka ktorej zarábal ešte viac... 

Keď už jeho spoluhráči začali pochybovať (ako si to vôbec mohli dovoliť?!) o jeho "talente", musel Carlos preladiť na vyšší level. Tak sa jeho obľúbenou zábavou stali imaginárne hovory do Európy, najlepšie v angličtine a za prítomnosti aspoň niekoľkých spoluhráčov... A zasa bol "zahojený".

Ako každý talentovaný futbalista, aj Carlos túžil po kariére na starom kontinente. Sen sa mu splnil... "Nadaného Brazílčana" ulovilo francúzske Ajaccio. Fanúšikovia jasali - posila z Brazílie - to sa len tak nevidí! Počas oficiálneho uvítania mal Carlos pred plným štadiónom ukázať svoje schopnosti. Bohužiaľ, dribling nepatril ku Carlosovým silným stránkam, tak musel vymyslieť niečo iné. Zobral si vrece lôpt a všetky lopty kopal medzi fanúšikov. Dav ho miloval.

V Ajacciu zase tá istá rozprávka. Zlá kondícia, zranenia, únava. Vo Francúzsku zostal ale aj tak niekoľko rokov, pričom odohral len niekoľko desiatok minút.

Pochopiteľne, dnes už 51-ročný Carlos pri svojej milovanej hre zostal a naďalej sa ňou živí - ako kondičný tréner. Alebo predstiera aj toto..?

_______________________________

Zdroj: http://inbedwithmaradona.com/ ;

* Kaiser - prezývka Franza Beckenbauera. Carlosovi priatelia "videli" podobnosť medzi jeho a Beckenbauerovou hrou, tak ho tak prezývali. Irónia..?