PowerPlay Журнал

Názvom článku som vás chcel trocha zaviesť, so smrťou samozrejme nebude mať nič spoločné. Je v ňom použitá slovná hračka, ktorá skrýva anglické slovo dynasty, teda po slovensky dynastiu. Pod týmto slovom sa dá predstaviť mnoho pojmov, napr. mnohé panovnícke dynastie. Mnohých fanúšikov NHL a jej počítačovej verzie určite napadne Dynasty Mode, jeden z herných módov, v ktorom okrem hrania svoj tím aj manažujete. Čo vlastne v športe slovo dynastia znamená ? Podľa wikipédie je to tím, ktorý dominuje svojmu športu, alebo lige počas neobyčajne dlhého obdobia. Prečo teda tento pojem spomínam ?

Len nedávno skončená sezóna NHL priniesla staronového víťaza v podobe tímu Los Angeles Kings. Ich víťazstvo spustilo debaty o vzniku dynastie. Víťaz dvoch Stanley Cupov za tri roky má totiž všetky predpoklady na to, aby v nasledujúcich ročníkoch tieto úspechy zopakoval a stal sa po dlhom čase ďalšou dynastiou. V tomto článku by som vám rád tie z časov minulých opísal a predstavil i jednu zo sveta PPM. 

Oficiálna stránka NHL registruje vo svojej histórii 8 dynastií. Poďme si ich predstaviť.

1. Toronto Maple Leafs  1946 - 1951

Prvá dynastia zámorskej ligy patrila tímu Toronto Maple Leafs. Panovanie tohto klubu sa datuje medzi roky 1946 -1951, kedy sa mu podarilo získať 4 z 5 Stanley Cupov. Ich hegemóniu sa podarilo narušiť iba Detroitu Red Wings v roku 1950. Kostru mužstva, ktorého vlastníkom i manažérom bol legendárny Conn Smythe, tvorili hráči Turk Broda, Ted Kennedy, Joe Klukay, Howie Meeker, Gus Mortson, Jimmy Thomson, Harry Watson či Bill Barilko. Finále v roku 1947 bolo po dlhých 12 rokov čisto kanadské, Leafs čelili Montrealu Canadiens. Séria sa skončila víťazstvom listov 4:2. To nasledujúce 2 ročníky bolo Toronto v play-off omnoho dominantnejšie. V roku 1948 i 1949 vyprášilo Detroit Red Wings 4:0 a stalo sa prvým klubom v histórii NHL, ktorému sa podarilo tri roky za sebou získať Stanley Cup. Ako som spomínal, túto sériu prerušili Red Wings, avšak v roku 1951 boli hráči Toronta opäť vo finále a znova proti Canadiens. Všetky súboje finále sa dostali do predĺženia, v piatom dueli o všetkom rozhodol obranca Bill Barilko, ktorý po necelých troch minútach vsietil rozhodujúci gól. Práve s Barilkom sa viaže kuriózna príhoda. V auguste toho istého roka sa tento obranca vybral lietadlom na víkendovú rybačku. Pri návrate sa toto lietadlo stratilo a Barilko bol vyhlásený za mŕtveho, aj keď telo sa nenašlo celých 11 rokov. Počas týchto 11 rokov nezískali Leafs trofej ani raz. Až v roku 1962, v roku keď sa konečne jeho telo našlo.

Hráči, ktorí sa podieľali na zisku všetkých SC :

Turk Broda,Ted Kennedy, Joe Klukay, Howie Meeker, Gus Mortson, Jimmy Thomson, Harry Watson, Bill Barilko

2. Detroit Red Wings  1949 -1955

Dynastia z amerického mesta Detroit sa formovala v 40. rokoch pod vedením manažéra a trénera Jacka Adamsa. Adams mal skvelý čuch na mladých hráčov a postupne získaval do tímu talenty, z ktorých najväčší bol silový útočník Gordie Howe. V roku 1948 a 49 sa vždy cesta Red Wings skončila na Maple Leafs, ale už o rok vyhrali Stanley Cup po góle v predĺžení siedmeho finále. Ofenzíva sa točila najmä okolo Production Line s Howom, Abelom a Lindsayom. Ďalšie dva tituly pridali v rokoch 1952 a 1954 opäť v siedmom dueli v predĺžení. V roku 1955 si vo finále poradili s Montrealom a získali svoj štvrtý Stanley Cup počas šiestich rokoch. Po týchto úspechoch kontroverzný manažér Jack Adams začal prestavovať mužstvo a kvôli trejdom a sporom s hráčmi Červené krídla neboli také úspešné a na ďalší pohár si počkali až do roku 1997. 

Hráči, ktorí sa podieľali na zisku všetkých SC :

Gordie Howe, Red Kelly, Ted Lindsay, Marty Pavelich, Marcel Pronovost, Johnny Wilson

3. Montreal Canadiens   1956 -1960

Táto generácia hráčov Canadiens pod vedením trénera Toea Blake bola skutočne unikátna. V tomto období Original Six súperili o prevahu v lige 2 dynastie - Detroit a Montreal, neskôr sa bili Montreal a Toronto, ale väčšinou boli Habs súperom samému sebe. Vyhrali päť Stanley Cupov v rade a dominovali aj v základnej časti. Ich hlavnou hviezdou bol najskôr krídelník Maurice Richard, ktorý po víťazstve vo finále v roku 1960 ukončil kariéru a potom elegantný center Jean Beliveau. Gólman Plante zase začal nosiť na tvári ochrannú masku čím urobil revolúciu v brankárskom remesle. Montreal vyhral 5 titulov za sebou, čo sa predtým ani potom žiadnemu klubu v NHL nepodarilo.

Hráči, ktorí sa podieľali na zisku všetkých SC :

Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, Doug Harvey, Tom Johnson, Don Marshall, Dickie Moore, Jacques Plante, Claude Provost, Henri Richard, Maurice Richard, Jean-Guy Talbot, Bob Turner

4.Toronto Maple Leafs   1961 - 1964

V druhej polovici 50. rokov nepatrili Leafs medzi špičku NHL. To sa rozhodol zmeniť muž menom George Imlach. Potom, ako sa stal GM, vyhodil trénera a sám sa tohto postu ujal. Jeho mužstvo zložené z kvalitných mladých hráčov, doplnené skúsenými veteránmi, sa v sezóne 1958/1959 len veľmi tesne prebojovalo do play-off a ukončilo tým trojročné suchoty. V semifinále na nich čakali hokejisti Bostonu Bruins, ktorí sa posledné 2 ročníky prebojovali až do finále o SC. Toronto však prekvapilo a silný Boston v siedmich zápasoch vyradilo. Vo finále sa stretli s Canadiens, ktorí v tej dobe mali takmer neporaziteľný tím a podľahli mu v 5 dueloch. I napriek prehre bolo jasné, že v Toronte sa buduje mužstvo, ktoré bude v budúcich rokoch siahať vysoko. Ani v ďalšom ročníku však nestačilo vo finále na Montreal a v sezóne 1960/1961 ich nádeje zahatili početné zranenia hviezdnych hráčov.

O rok bolo všetko inak. Maple Leafs porazili vo finále Blackhawks 4:2 a po 11 rokoch sa tešili zo zisku Stanleyho pohára. I ročník 1962/63 sa niesol v podaní Leafs. Zvíťazili v základnej časti, v semifinále porazili Canadiens a následne si poradili i s Red Wings. Už o rok čakal fanúšikov Toronta ďalší úspech, ktorý sa ale nerodil tak ľahko ako ten predchádzajúci. Úradujúci šampióni prechádzali krízou, ktorú sa rozhodol ukončiť George Imlach, a tak vymenil niekoľko talentovaných mladíkov za vtedajšie hviezdy Rangers - Andyho Bathgatea a Dona McKenneyho. Na jeho hlavu sa zniesla kritika, ktorá ale bola umlčaná ziskom tretieho SC v rade, práve Andy Bathgate vsietil víťazný gól. Po tomto triumfe sa Torontu podarilo vyhrať NHL už len raz. V play-off 1967 dokázal už značne prestarnutý tím prekvapiť, odvtedy ale fanúšikovia tímu z Ontária stále čakajú na ďalší triumf.  

Hráči, ktorí sa podieľali na zisku všetkých SC :

George Armstrong, Bob Baun, Johnny Bower, Carl Brewer, Billy Harris, Larry Hillman, Tim Horton, Red Kelly, Dave Keon, Frank Mahovlich, Bob Pulford, Eddie Shack, Don Simmons, Allan Stanley, Ron Stewart

5. Montreal Canadiens   1964 - 1969

Po trojročnej nadvláde Maple Leafs sa na vrchol znova vrátil tím Montreal Canadiens. Družina vedená trénerom Toe Blakeom a tvorená hráčmi ako Jean Beliveau, Claude Provost, Henri Richard, Bobby Rousseau si dokázala poradiť so Chicagom 4:3 a po 5 rokoch mohli fanúšikovia Habs oslavovať zisk najvzácnejšej hokejovej trofeje. O rok úspech zopakovali, tentokrát po výhre nad Wings. Sériu opanovali výsledkom 4:2, hoci prvé dva zápasy prehrali. Po ročnej odmlke, kedy bol Montreal v sezóne 1966-1967 prekvapujúco porazený tímom Toronta Maple Leafs a i napriek tomu, že v tzv. Expansion Drafte, ktorý bol výsledkom rozširovania NHL, stratil 18 hokejistov (najznámejšími boli  Charlie Hodge, Jean-Guy Talbot, Dave Balon či Jim Roberts), sa dokázal vrátiť na vrchol, vo finále v roku 1968 si poradil s jedným z nových klubov v lige, St. Louis Blues, hladko v 4 dueloch. Tento triumf znamenal zisk historicky 15. Stanley Cupu pre Habs. O rok neskôr to dopadlo ako cez kopirák, Canadiens znova čelili vo finále Blues a opäť ich porazili v najkratšom možnom čase. Trvanie tejto dynastie ukončil ročník 1969 - 1970, v ktorom sa Montreal po 22 rokoch nedostal prvýkrát do vyraďovacej časti. S koncom nádejí na úspech v tejto sezóne sa spája zaujímavý príbeh. Canadiens prehrávali s Chicagom Blackhawks 5:2. Aby mohli pomýšľať na postup, Montreal musel streliť tri góly, a tak sa tréner rozhodol 9 minút a 30 sekúnd pred koncom duelu odvolať z bránky gólmana Vachona. Kanadský tím prehral 10:2.  

Hráči, ktorí sa podieľali na zisku všetkých SC :

Ralph Backstrom, Jean Beliveau, Yvan Cournoyer, Dick Duff, John Ferguson, Terry Harper, Ted Harris, Jacques Laperriere, Claude Provost, Henri Richard, Bobby Rousseau, J.C. Tremblay, Gump Worsley

6. Montreal Canadiens  1976 - 1979

V polovici 70. rokov v NHL vládol hranične tvrdý hokej Philadelphie Flyers. Tradičný klub z Montrealu chcel toto zlomiť a vo finále 1976 sfúkol letcov 4-0 na zápasy. V nasledujúcich rokoch tím pod vedením GM Sama Pollocka a trénera Scottyho Bowmana totálne ovládol ligu. Ich motorom bola skvelá obrana a útočníci ako napríklad Lafleur, či Lemaire, ktorí zlomili súperov v rozhodujúcich chvíľach. V rokoch 1977 a 78 vo finále Stanley Cupu porazili rivalov z Bostonu a v play-off 1979 ich opäť premohli v semifinále až v siedmom zápase v predĺžení. Vo finále porazili tradičný celok New York Rangers a vyhrali štvrtý titul za sebou. Po tomto roku z tímu odišiel Pollock, aj tréner Bowman a Montreal čakal na ďalší pohár až do roku 1986. 

Hráči, ktorí sa podieľali na zisku všetkých SC :

Rick Chartraw, Yvan Cournoyer, Ken Dryden, Bob Gainey, Doug Jarvis, Guy Lafleur, Yvon Lambert, Guy Lapointe, Michel Larocque, Jacques Lemaire, Doug Risebrough, Larry Robinson, Serge Savard, Steve Shutt, Mario Tremblay

7. NY Islanders 1980 -1983

Islanders z newyorského Long Islandu patrili v čase (sezóna 1972-73) vstupu do profiligy medzi najslabšie tímy. Generálny manažér Bill Torrey však zvolil prefíkanú taktiku v drafte a vďaka slabým umiestneniam si mohli rok čo rok vyberať talentovaných mladíkov ako Potvin, Gillies, Trottier či Bossy. Ostrovania tak boli z roka na rok silnejší. Ich lepšiu a lepšiu partiu z lavičky koučov viedol Al Arbour. V roku 1975 sa prebojovali do semifinále, keď v druhom kole zvrátili stav série s Pittsburghom z 0-3 na 4-3 a postupne obsadzovali predné miesta v tabuľke základnej časti. Rok 1980 znamenal začiatok dynastie, keď Bob Nystrom rozhodol gólom v predĺžení finále a Stanley Cup patril Long Islandu. V nasledujúcich sezónach Isles ovládli základnú časť aj play-off. V roku 1983 vyhrali štvrtý titul za sebou, keď porazili favorita na pohár, Edmonton Oilers, 4-0. Olejári a ostrovania sa nasledujúci rok opäť stretli vo finále, ale Edmonton zvíťazil a ukončil panovanie New Yorku.

Hráči, ktorí sa podieľali na všetkých SC :

Mike Bossy, Bob Bourne, Clark Gillies, Butch Goring, Anders Kallur, Gord Lane, Dave Langevin, Wayne Merrick, Ken Morrow, Bob Nystrom, Stefan Persson, Denis Potvin, Billy Smith, Duane Sutter, John Tonelli, Bryan Trottier

8. Edmonton Oilers  1984 - 1990

Olejári z chladného kanadského mesta Edmonton si podmanili Národnú hokejovú ligu v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Klub vznikol v roku 1972 v rámci odbojnej ligy WHA a o sedem rokov neskôr sa pripojili do NHL. Ich majiteľ Peter Pocklington už v začiatkoch prorokoval tímu Stanley Cup do niekoľkých rokov. V roku 1983 po štyroch rokoch v lige postúpili až do samotného finále, ale tam ich zastavila úradujúca dynastia z Long Islandu. O rok nato už v NHL dominovali, keď vyhrali základnú časť aj pohár, keď Islanders porazili 4-1. Hlavným motorom tímu bol útok na čele s najlepším hráčom histórie, Waynom Gretzkym, ktorý od svojej prvej sezóny (1979-80) lámal jeden rekord za druhým. Olejári nemali v tých časoch problém počas roka nastrieľať viac ako 400 gólov. Rovnako získali pohár v rokoch 1985,1987 a 1988. V lete 1988 však prišla prekvapujúca správa – Gretzkyho, miláčika Kanady, vymenili do Los Angeles a zdalo sa, že Oilers stratili identitu. No už v sezóne 1989-90 pod vedením Marka Messiera klub získal do zbierky piaty a zatiaľ posledný Stanley Cup. Edmonton však nepatril medzi bohaté trhy a platy hráčov NHL v 90. rokoch raketovo stúpali, takže klub nestačil pokryť požiadavky hviezd, ktoré odchádzali do iných klubov, a tak Oilers zapadli do priemeru.

Hráči, ktorí sa podieľali na všetkých SC :

Glenn Anderson, Grant Fuhr, Randy Gregg, Charlie Huddy, Jari Kurri, Kevin Lowe, Mark Messier

Sledujeme zrod novej dynastie?

Od slávnej éry Edmontonu Oilers sme nezaznamenali v NHL žiadnu novú dynastiu. Obhájiť titul sa podarilo niektorému z klubov len dvakrát. Pittsburghu Penguins (1991 a 1992) a Detroitu Red Wings (1997 a 1998). Práve o Pittsburghu sa v posledných rokoch dalo uvažovať ako o novodobej dynastii. Tím, ktorý zvíťazil v NHL v roku 2009 na čele s dvoma mladými superhviezdami, Sidneym Crosbym a Evgenim Malkinom, však nedokázal tieto prognózy naplniť. Tu sa naskytá otázka, či je v dnešnej NHL možné vytvoriť dynastiu. Mechanizmy ako draft, či platový strop nahrávajú vyrovnanosti ligy a viac-menej zabraňujú vzniku dominantných tímov. Predsa práve vyrovnanosť robí mimo iné NHL takou obľúbenou. Výborným príkladom fungovania platového stropu sú práve tučniaci. Tí majú vo svojom jadre 2 hviezdy, ktoré ich platový strop zaťažujú čiastkou približne 18 miliónov dolárov (od nasledujúcej sezóny sa k nim pridá Kris Letang s platom 7 250 000), a teda im neostáva dostatok priestoru, aby svoje mužstvo vyvážene doplnili a disponovali zodpovedajúcou kvalitou i v tretej či štvrtej formácii. A že je táto vyváženosť dôležitá, dokazuje aj tohtoročný víťaz - Los Angeles Kings.

Práve o Kings sa po zisku ich druhého pohára za tri roky začalo hovoriť v súvislosti s novou dynastiou. Klub z Kalifornie má všetky predpoklady, aby dokázal svoje úspechy zopakovať i v nasledujúcich rokoch. Najväčšie opory tímu sú stále vo výbornom veku a môžu sa ešte zlepšovať, navyše si ich Kings zabezpečili dlhodobými kontraktmi. Ďalším faktorom k úspechu je i generálny manažér Dean Lombardi, ktorý oba víťazné roky ukazoval, že presne vie, čo jeho mužstvo potrebuje. Pred dvoma rokmi to bol Jeff Carter, tento rok Marián Gáborík. Obaja skvelí strelci, sniperi, ktorí sa stali poslednou súčiastkou do skvele fungujúceho stroja, ktorý v play-off, teda vo chvíľach, kedy treba najviac zabrať, zvalcuje každého. Ďalšou devízou Lombardiho je, že hokejistom nedáva premrštené kontrakty, a tak je schopný udržať mužstvo pokope, čoho najlepším príkladom je nový kontrakt Mariána Gáboríka. Nesmieme zabudnúť ani na trénera Darryla Suttera, o ktorom GM Kings vyhlásil, že dokáže hráčov tlačiť na hranicu ich možností a tým predísť ich uspokojeniu.

Samotný tím prakticky nemá slabinu. V bráne stojí niekedy nepriestrelný Jonathan Quick, obrana na čele s Drewom Doughtym, obklopeným kvalitnými obrancami ako Slava Voynov, Robyn Regehr, Jake Muzzin, Alec Martinez, patrí medzi najlepšie v NHL. A perfektne vyvážený útok, ktorému velí Anže Kopitar a ktorého súčasťou sú hokejisti ako Gáborík, Carter, Richards, Williams, D. Brown, v ktorom každá formácia je schopná streliť gól. Toto všetko sú dôvody, prečo sa tím Los Angeles Kings môže stať novou dynastiou a ovládnuť NHL i v nasledujúcich rokoch. Pre tento tím z Kalifornie bude veľkou výzvou obhájiť Stanley Cup ako prvé mužstvo v 21. storočí. Veď všetci hokejisti sa pravdepodobne zhodnú, že akonáhle ho vyhráte raz, chcete ho získať znova. 

PPM dynastie

Dovolím si tvrdiť, že vyhrať ligu I.1 na Slovensku môžeme s trochou nadsázky považovať za úspech podobný zisku Stanley Cupu. Ponúka nám história najvyššej ligovej úrovne nejakú dynastiu? Áno, dokonca až 2. Prvú vytvoril legendárny manažér radowan, ktorý si z prvej ligy urobil počas sezón 4 - 12 vlastný monopol a so svojím tímom HC nu3tion.sk(predtým Enterprise a HC 4fitness. sk) ovládol okrem sezóny 9 všetky ročníky počas spomínaného obdobia.

2. dynastiu má na svedomí manažér  mictian s tímom  Aeternum Poprad. Ten opanoval prvú ligu počas sezón 14, 15 a 16 a hoci sa mu túto sezónu nepodarilo dostať do finále (skončil tretí), označenie dynastie mu právom patrí.

Preto som tohto hráča požiadal, aby nám opísal svoju cestu na vrchol. Svoj príbeh vám podá sám   mictian.

Mohol by si čitateľom opísať začiatky tvojho tímu (prvý ligový titul, okolnosti zostupu, návrat do prvej ligy... ) ?

 mictian :  Čo sa týka úvodu, tak kľúčový bol nákup  Prúšu , ten prišiel za lacné prachy a chytal ako drak. V prvej sezóne ma vyradil v play-off  mate a potom mi tesne ušla LM, keďže som skončil 4. (ak ma pamäť neklame). Ďalšiu sezónu to potom bola výhra v základnej časti i v play-off. Keď som sa však dostal k repre, tak sa mi podarilo zahrať zatiaľ najhorší výsledok seniorskej reprezentácie, ak sa nemýlim (13. miesto v divízii Top v sezóne 4), vtedy nám to "krásne" všetko pasovalo a na záver sa podarilo prehrať aj dobre rozohratý zápas, našťastie, už to nič neznamenalo. Vtedy ma to dosť nasrdilo. Potom prišla unikátna séria 8 prehier v lige a po tých MS mi veľa nechýbalo a hodil som všetkých hráčov na trh a chcel som to skončiť. No ale keďže som lama, a nejak treba zabíjať čas, tak som si to nejak rozmyslel, nakúpil za utŕžené peniaze mladíkov a pripravil sa na pád do nižších líg. Keby som vtedy tie predaje robil úmyselne, tak by som zarobil o nejaké desiatky miliónov viac. Padlo dosť peňazí na poplatky za veľa predajov. Tím som postavil na  Hamžíkovi, ktorý mi prišiel z akadémie a prakticky všetci hráči do jedného hrali potom v lige a naberali skúsenosti. Takto som vypadával až do 3. ligy, kde už som mal dostatočne skúsený tím, a túto ligu som vyhral. Potom som vyhral i 2. ligu a bol som späť. Medzitým som ešte musel predať  Služaniča a keby mi  mate vtedy za neho neponúkol 120 M, čo bol na ten čas slušný peniaz, tak by som asi krachol, alebo by som musel tak či tak niekoho predať.  

No, a tak som sa nejak v 9. sezóne doklepal späť do tej prvej ligy.

Návrat do prvej ligy ti zabezpečili odchovanci, alebo si bol aktívny na trhu a hráčov kupoval ?

 mictian : Väčšina hráčov, ktorí hrali za môj tím, boli kúpení na trhu. Ale hrali u mňa od 15-16 rokov, čiže sú pre mňa skoro ako odchovanci . A teraz som musel 2 mld. nechať na voľnom trhu, aby som si ich ešte tri sezóny udržal . Moja aktivita po výpredaji bola dosť výrazná, ale dlho som nedal za hráča viac ako 100M, dokonca najväčšie hviezdy som vtedy kupoval za 60-70M, čo je dnes smiešna suma. Skúpil som vtedy všetko lepšie, čo bolo na trhu, aby som ich mohol zohrávať čím skôr. 

V čom myslíš, že si predčil svojich súperov, keď sa ti podarilo takto 3 sezóny dominovať medzi najlepšími?

 mictian : V čom som ich predčil, tak  radowan skončil,  mate  skončil a môj najbližší súper, ktorý má tím schopný konkurovať môjmu, je   StanleyIII a ten pre jeho smolu ma neporazil ani raz zo 6-7 pokusov, čo sme spolu hrali v play-off. Mňa podobne máta   citellus, lebo toho moji hráči neporazia keď treba, ani keby útočníka do brány postavil. Inak som mal samozrejme káder nabitý skúsenosťami a atribútmi, ale tiež mám dosť široký káder, čiže tie predchádzajúce sezóny odohral B-tím značné časti sezóny a prakticky, ak sa nemýlim, minulú sezónu som išiel do play-off s energiou 95+ u top formácií. Túto sezónu som sa chcel viac sústrediť na NP a LM, a tak to aj dopadlo, išlo tam dosť energie a ešte som navyše trošku vypustil záver sezóny a kvôli tomu dostal cittela do play off, pričom mal výhodu dvoch zápasov doma a to moji tradične neustáli . Zápas LM z tejto sezóny, ktorý ma vyradil, ma hnevá doteraz, lebo ten zápas proste nemal skončiť, ako skončil (report tohto zápasu)

Čo odporúčaš manažérom, aby sa dostali na takú úroveň ako ty ?

 mictian : Ja som na veľmi slabej úrovni, čiže ak by som im niečo odporučil, tak by to dopadlo zle. Treba sa len hrať, veď je to hra, aj keď občas dokáže naštvať. 

Ďakujem manažérovi  mictian za rozhovor a držím palce v nasledujúcich sezónach.

A aj vám, našim čitateľom, držím prsty, aby ste sa raz takouto dynastiou mohli pýšiť aj vy. Či už to bude v hokeji, futbale, hádzanej alebo novospustenom basketbale.

Zdroje : http://www.slovaknhl.sk/ko_blog_view.php?id=484 

              http://www.wikipedia.org/