PowerPlay Dergi

Milí moji aj naši čitatelia. Sľúbil som vám pravidelné články o slovenských hokejových legendách. Dnes svoj sľub plním a spoločne si ideme odhryznúť zo skutočne veľkého koláča. Bude to veľké sústo a osobne verím a dúfam, že pre autora nebude priveľké a pre čitateľa stráviteľné. Ideme sa totiž venovať hneď trom našim hráčom, ktorý mali okrem spoločného mena aj spoločný dres. Prajem príjemné čítanie!

"The SSS"

Tí z vás, ktorí sa pri pohľade na nadpis zľakli článku o strane istej košickej „podnikateľky" si môžu spokojne vydýchnuť, pretože „The  SSS" nebola formácia politikov. Napoviem - Šťastný, Šťastný a Šťastný. Nie nevyhral som v rulete. Tu ide o slovenské bratské hokejové trio - bratov Šťastných! 

„The SSS“ sa nazýva formácia troch slovenských bratov, ktorí v minulosti pôsobili v NHL, presnejšie v už neexistujúcom klube  Quebec Nordiques. Marián, Peter a Anton Šťastný sa narodili v Bratislave a pred svojím, verejnosťou dodnes diskutovaným odchodom do zámoria pôsobili v klube nášho tohtoročného majstra, v Slovane Bratsislava.

Začnime teda pekne od začiatku. Bratia sa narodili rodičom, ktorí boli pôvodom z Pružiny (okres Považská Bystrica). Prvý z trojice bratov, Marián, sa narodil 8. januára 1953 v Bratislave. V rodinných kronikách bol nasledovaný Petrom Šťastným, konkrétne 18. septembra 1956 a budúcu slávnu trojicu nám uzatvoril najmladší Anton dňa 5. augusta 1959.

Hviezdy Slovana

Svoju hokejovú kariéru odštartovali v Slovane Bratislava vo vtedajšej Československej lige. Marián, najstarší z bratov, je fanúšikmi dodnes označovaný za najlepšieho kapitána akého kedy Slovan mal. Pri jeho mene sa nám okamžite vybavuje už toľko omieľané, ale pravdivé slovo legenda. Jeho famózne prieniky po pravej strane a majstrovstvo narábania s pukom sú dve črty, ktoré charakterizujú jeho kvality. Bol to práve on kto má „na svedomí" slávne bratské trio, ktoré bavilo publikum a ťahalo svoj tím k novým métam v Slovane a neskôr aj v NHL. Sprvu však pôsobil po boku Miroslava Miklošoviča  a Milanom Mrukviu.

Jeho mladší brat Peter, začal svoju hokejovú kariéru po boku, už spomínaného, brata Mariána taktiež v Slovane v roku 1974. V tom čase mal 17 rokov a jeho nástup bol doslova raketový. Jeho bratia v tom čase už obaja hrali. Stihol nastúpiť už len na posledné dva zápasy základnej časti, ale rovno do útoku k „Big Nedovi" (Václavovi Nedomanskému). Nedomanský však toho leta emigroval a Slovan potreboval nového centra. Túto úlohu na seba chtiac-nechtiac vzal Peter a na krídle mu pribudol starší brat Marián.

Ale kde máme najmladšieho z trojice? Pomaly sa nám formuje trojica, ale ak správne počítam, jeden stále chýba. Keďže vtedajšie vedenie Slovana pochopilo, že Mariánovi a Petrovi to spolu ide nielen na ligovej, ale aj reprezentačnej úrovni, pribrali do útoku aj Antona a v roku pre Slovan výnimočnom, v sezóne 1978-1979, už bola trojica konečne uzatvorená. Od tohto momentu nám vzniká oná slávna formácia, ktorá od svojho nástupu privádzala súpera do šialenstva ešte dlhé roky. Svoje o tom vedia aj ligoví súperi bratislavského klubu, pretože ako som sa už vyjadril, sezóna 1978-79 bola vôbec prvou víťaznou pre Slovan. K prvému titulu majstra svojmu klubu najviac dopomohli práve bratia Šťastní. Marián počas triumfálnej sezóny strelil úžasných 39 gólov a Peter s Antonom pridali po ďalších 32 gólov na hlavu. To znamená, dámy a páni, že jedna útočná formácia strelila dohromady neuveriteľných 103 gólov, čo tvorilo celkovo 48% gólov celého kádra. Slovan im teda rozhodne má za čo ďakovať. V nasledujúcej sezóne, ktorá bola z hľadiska produktivity bratov tiež skvelou, sa Petrovi dostalo ocenenia Zlatá hokejka pre najlepšieho hokejistu Česko-Slovenska.

Útek za more

Emigrácia bratov je aj po toľkých rokoch veľmi citlivou témou pre verejnosť, ale aj z pohľadu bratských vzťahov, ktoré ostali naštrbené najmä medzi Petrom s Antonom a Mariánom, ktorý odišiel neskôr. Prví, ako ste zrejme správne pochopili, odišli dvaja mladší bratia Peter a Anton. Stalo sa tak v auguste 1980 bez vedomia najstaršieho Mariána. Ako ale celý nápad s útekom vznikol?

Vo vtedajšom komunistickom Československu sa úspech a sláva necenila. Samozrejme, že tieto dve privilégia za dobre odvedenú prácu si my Slováci závidíme dodnes, ale vtedy to boli privilégia niekedy až nežiadúce. Bratia Šťastný sa tešili obrovskej popularite u fanúšikov a neboli jednými z tých, ktorí by vedeli s prepáčením držať „hubu a krok“. Mali svoju vlastnú hlavu a vlastný názor. Prišli chvíle kedy sa nechceli podvoliť nápadom nadriadených a svoje pôsobenie videli inak. Hrozilo im zastavenie hernej činnosti aj zákaz obliekať si reprezentačný dres. Nuž, boli to časy kedy sa veľké ego mocipánov cenilo viac ako veľký talent. Nechať si siahnuť na živobytie a to čo ich najviac bavilo sprostými vyhrážkami? Tam už pohár pretiekol.

V auguste 1980 sa Slovan odobral po víťaznej sezóne na Pohár majstrov európskych krajín. Na takomto podujatí samozrejme nemohli chýbať najväčšie hviezdy a tak sa v Innsbrucku ocitlo aj naše bratské hviezdne trio. Peter s Antonom vycítili príležitosť na útek a lepší kariérny aj osobný život v zámorí, odkiaľ v tom čase už mali ponuky. Na základe draftu brata Antona do Quebecu sa bratia rozhodli pre spoločné pôsobenie v Kanade a cieľ cesty bol zrazu na svete.

Miesto mal sľúbené však iba Anton a Peter musel zodvihnúť telefón a ponúknuť sa do služieb Nordiques. Vraj im v Quebecu padla sánka keď zistili, že sa môžu jednoducho dostať nie k jednému, ale hneď dvom excelentným európskym hráčom. O dva dni neskôr bola zmluva spísaná a prišiel čas na samotný útek, ktorý sa odohral pod rúškom noci v posledný deň šampionátu. Anton s Petrom opustili výpravu Slovanu a autom sa premiestnili do Viedne, presnejšie na letisko Schwechat, odkiaľ pokračovali cez Amsterdam až do Montrealu.

Marián však o úteku nič netušil a z bývalej hviezdnej formácie Slovanu, ostal už len jeden. Málokto si asi vie predstaviť jeho rozhorčenie, zlosť a sklamanie keď zistil „zradu“ zo strany svojich bratov. Tento incident, ako bolo už mnohokrát písané, navždy naštrbil dovtedy dobré bratské vzťahy. Najstaršiemu z bratov to neprinieslo pokoj ani zo strany ŠTB. Prišiel zákaz hracej činnosti a vyhrážky, že jeho deti nikdy nebudú študovať nič lepšie ako učňovku. Pre vtedajší režim sa teda stal personou non grata. Rozhodol sa teda aj on opustiť svoju krajinu. Dôvody boli však iné. Do zámoria nešiel zo strachu o vlastnú kariéru, ale z obáv o budúcnosť potomkov. Do zámoria sa dostal cez Juhosláviu.

„The SSS“ pokračuje

Onedlho sa pripojil k svojim dvom odídeným bratom a aj on si začal obliekať dres Quebecu Nordiques. Najviac vynikal Peter, ktorý od sezóny 1980-1981 až po sezónu 1987-1987 ani raz neklesol pod hranicu 100 bodov. Dokopy to dáva sedem nesmierne produktívnych sezón a vedenie Quebecu malo jednoznačne obrovský dôvod na radosť. Peter sa teda pre svoje výkony stal modlou Nordiques a zaradil sa k velikánom ako Lemieux a Gretzky. Vyslúžil si preto prezývku „Peter Veľký“.

Marián, vtedy už v Zámorí slávnych a doma tabuizovaných bratov, doplnil v Quebecu v roku 1981. Síce už spolu nehrávali tak často ako predtým, ale stále  to bolo veľké hviezdne trio slovenských bratov. Boli vôbec prvou európskou bratskou formáciou v NHL. Spolu odohrali dokopy štyri roky, po ktorých sa Marián rozhodol prestúpiť do Toronta Maple Leafs. Poslednou  po boku svojich mladších bratov bola pre neho sezóna 1984-1985 a poslednou v jeho aktívnej hokejovej kariére bola nasledujúca.

Anton s Petrom teda pokračovali už bez najstaršieho z bývalej trojice, ale aj tento príbeh mal svoj koniec. Ten prišiel v sezóne 1988-1989, kedy sa najmladší Anton rozhodol zavesiť kariéru na klinec. Peter už ďalšiu sezónu strávil v New Jersey Devils kde pokračoval ešte tri sezóny kým sa nevrátil do Slovanu Bratislava, odkiaľ neskôr na dve sezóny odišiel do St. Louis Blues. St. Louis boli pre Petra jeho posledným tímom, z ktorého odišiel v sezóne 1994-1995. To bol zároveň aj moment ukončenia jeho kariéry.

Žijúce legendy

Bratia Šťastní boli fantastickými hráčmi našej socialistickej ligy, reprezentácie a svoje nesporné kvality preukázali aj v NHL. Ich emigrácia síce vzbudzuje veľa otázok a nie všetkým tento ich počin „vonia“, ale ich prínos slovenskému a svetovému hokeju je bez debát veľký a nezabudnuteľný. Boli osobnosťami hokejového sveta a dnes ich môžeme vnímať aj ako osobnosti spoločenského života. Marián bol autorom myšlienky Sviečkovej manifestácie a Peter dnes reprezentuje našu krajinu v Európskom parlamente. Neboli zradcami, ako ich bývalý režim označoval. Na svoju krajinu nezanevreli a mali by byť vnímaní skôr z hľadiska boja proti režimu, nech už bola ich motivácia akákoľvek. Dôležité je taktiež spomenúť fakt, že po páde komunizmu sa najmä Peter Šťastný zaslúžil o pomoc našej reprezentácii a podporu slovenského hokeja. Ako my všetci, ktorí sa na PPM pravidelne prihlasujeme vieme, že Peter je krstným otcom tohto projektu.

Ja som mal tú česť mať osobnú skúsenosť len s Petrom Šťastným na výstupe na Kráľovu hoľu pred zhruba dvoma rokmi. Pamätám si ho ako energického a veselého človeka, ktorý svojho športového ducha nezaprel ani dnes. Bol som svedkom toho ako rýchlosťou kamzíka doslova vybehol na vrchol Kráľovej holi, čo normálnemu smrteľníkovi trvá zo dve-tri hodiny J. Dopočul som sa aj o jeho neobľube výťahov. V budove Európskeho parlamentu ich vraj zásadne nepoužíva a radšej sa prebehne po schodoch. Zrejme aby nezlenivel.

Dnes to vážení budeme musieť zvládnuť bez siahodlhých opisov hráčskych štatistík každého z hviezdenj trojice, ktorej sa dnes venujeme. Dnes si totiž pripomíname trio, nie jednotlivcov, a preto prosím upriamte pozornosť na ich spoločné štatistiky z Quebec Nordiques.

- 429 gólov

- 685 asistencií

- 523 trestných minút

Toto sú vážení a milí, štatistiky za štyri sezóny. Krása však? Áno, bez pochýb. Hlavne je to však výsledok kolektívnej práce a hokejového majstrovsta jedného z najlepších útokov NHL. Formácie Bratov Šťastných!