PowerPlay Dergi

Začalo to takto. 

Ráno o 6:00 zvoní budík. Poznáte ten pocit, že viete že musíte vstávať, ale za nič na svete sa vám nechce. Tak taký pocit vôbec nemáte. Prvé myšlienky patria aktuálnym udalostiam a ako náhle si spomeniete čo sa deje, adrenalín stúpne tak rýchlo, že prakticky zo stavu prebudenia ste takmer okamžite v strehu. Tak ako budík zazvonil, my sme už dávno boli hore aj bez budíka, a kontrolovali sme ako sa vyvíja situácia nad koralovým morom a o koľko sa cyklón posunul smerom k pobrežiu za posledných 6 hodín nášho pasívneho spánku.

Situácia sa vyvinula tak, že sa jeho predpokladaný dopad presunul smerom južne od Innisfail. To je mesto asi 200 km nasever od Townsville, kde žijeme. To bol čas na dobrovoľnú evakuáciu. V rádiu bolo vyhlásené, že posledná možnosť na evakuáciu je ráno do 9. hodiny, po tom čase už evakuácia nebude možná kôli sile vetra a nebezpečiu s tým spojeným. Zbalili sme si pár našich vecí, hlavne vodu a jedlo a okolo 9 hodiny rannej sme vyrazili čiastočne do vnútrozemia, do miest kde mám svoje pracovné priestory. Je to pár budov postavených z tehlovej konštrukcie v štvrti Condon. Musím tu spomenúť, že asi polovica domov v severnom Queenslande je postavená v štýle zvanom Queenslander. Taká stavba spravidla nemá murovanú konštrukciu a väčšinou nie je dobrým úkrytom pri cyklóne. Náš dom je síce tehlová konštrukcia, ale vzdialenosť od rieky a mora mu v cyklóne na dôvere skôr uberá. A ďalším dôležitým faktorom je spoločnosť iných ľudí, keďže sme tvory sociálne, tak tento vplyv pôsobí snáď najlepšie. Takzvaná davová psychóza. Ak je dav pokojný tak prečo by ste sa aj vy neboli. Keďže moja drahá manželka čiastočne začala panikáriť, bolo to to najlepšie, čo sme mohli v danej situácii urobiť.

V centre, kde mám tie pracovné priestory, sme sa stretli s ďalšími dvoma rodinami, jedným psom a nejakým papagájom či čo za domáce vtáča mala sebou jedna z rodín. Najdôležitejšie v cyklóne je zabarikádovať sa v najpevnejšej časti budovy. Tou boli záchody. Tak ženská časť osadenstva sa pustila do čistenia našich nových dočasných prístreškov, zatiaľ čo mužská časť sa starala o pripravovanie stoličiek a matracov na prikrytie sa v prípade potreby, ak náhodou stratíte strechu a nejaké ťažké predmety budú padať na vás v procese cyklónu. Dôležitou časťou bolo odmontovanie plachtových tienidiel, lebo tie sa zvyknú roztrhať v silnom vetre aký sme nie veľmi nadšene očakávali. Mimo spomínaného sme lepili pásku na okná v tvare písmena X. Vraj to pomáha v prípade, že okno praskne, tak sa nerosype na kúsky a nezasiahne vás náhodou a tiež je menej upratovania po cyklóne.

Niekde okolo obeda sa spustil silný vietor a dážď a to sme si mysleli, že už je to tu! Asi po polhodine ustal a nezhoršilo sa to až do neskorého večera.

V odpoludňajších hodinách s rastúcim časom sme sa nevenovali už ničomu inému ako sledovaniu správ, kde neustále zdôrazňovali dôležitosť toho, že sa máme zabarikádovať a v žiadnom prípade nevychádzať von z baráku ani v prípade, že južný výchor na chvíľu ustane. To sa spravidla deje v oku cyklónu. Ako sa dostanete do oka cyklónu nastane úplné ticho, bezvetrie a nad vami je krásna bezoblačná obloha. To trvá krátky čas a po chvíli víchor začne v jeho najsilnejšej paráde sprevádzaný horizontálnym dažďom, ale z opačnej strany, a to zo severnej. Celá formácia sa na južnej pologuli točí v smere hodinových ručičiek. Na severnej pologuli je to v proti smeru hodinových ručičiek a hovoria tomu hurikán.

Takže sediaci pri počítači a pred televíznou obrazovkou sledujeme čo sa deje a ako sa to vyvíja. Ešte posledné skontrolovanie nastavenia a oznámenie ostatným kamarátom, aby ma neprezradili, že som mimo v mojej lige. Ako ohlas bol majosko z moje ligy, že to určite nikomu nepovie. Tým ma potešil, lebo zrovna s ním som tuším nehral. Inak neverili by ste koľko ľudí si na vás spomenie, keď v televízii vo veľkomestách ohlásia, že Yasi sa valí na severný Queensland. Keď v odpoludnajších hodinách zanikla meteorologická stanica, cez ktorú prešlo oko cyklónu a posledný záznam rýchlosti vetra bol niekde okolo 220 kilometrov v hodine, tak si predstavíte akú asi silu má taký vietor a už je to tak blízko, že už sa tomu nedá ani ujsť. Autom určite nie, letisko bolo odstavené už niekedy ráno. Kamarát cez telefón navrhol, aby sme prileteli k nim do Sydney, ale to nejak už bolo pasé, keď posledné lietadlo z Townsville už bolo dávno v bezpečí iného letiska. Samozrejme letenky vyskočili na štvornásobok normálnej ceny a nebolo garantované miesto v lietadle. Všetko bolo vypredané a jediná možnosť ako získať let bola, ak sa niekto nedostaví.

Tak takto vyzeralo oko cyklónu Yasi tesne pred spomínanou meteorologickou stanicou Willis Island. Ako sa oko presunulo nad ostrov, svet stratil spojenie s ostrovom... Doporučujem si vyhľadať na google maps tento ostrov aby ste mali predstavu o tom maličkom ostrovčeku a rozbúrenom mori z každej strany... Nechcem si ani predstaviť ako to tam vyzeralo v tom čase. S prichádzajúcim cyklónom sa znížil tlak. Cyklón začína z tlakovej níže vytvorenej alebo presunutej nad oceán s teplotou vody 26,5° celzia. Prečo? Mňa sa pýtate? No veľa o tom neviem, ale toľko viem, že na svoj vznik a existenciu cyklón potrebuje vodu s teplotou 26,5° celzia. Ak sa cyklón prevalí na pobrežie, zanikne, lebo teplá voda ho živí. Samozrejme rýchlym vetrom, ktorý produkuje, a výdatnými zrážkami, ktoré z pravidla tvoria obrovské záplavy, ochladzuje svoje okolie. Tým pádom, po jeho zániku normálne nevznikne ďalší cyklón hneď len tak ľahko. Výnimkou bol Yasi, ktorý vznikol na opačnej strane koralového mora ako cyklón Anthony asi o týždeň neskôr. Dôvodom je pravdepodobne globálne otepľovanie, ktoré spôsobilo zvýšenie teploty oceánu. Takže ako sa tak asi Yasi blížil, a s ním tlaková níž a nič už nie jasné...(Miller Richard) a s ňou večer a zvýšená únava. Na mňa doľahla taká únava už okolo ôsmej hodiny večer, ktorá mohla byť spôsobená jednak tlakovou nížou, ale aj nedostatkom spánku , stresom, prípravami a neustálym sledovaní vývoja cyklónu na internete.

Takže sme sa rozhodli premiestniť sa zo spoločenskej miestnosti do nášho bunkru. Ako sme zaľahli, tak som sa snažil zaspať. Manželka si ešte sadla, že si bude čítať pri svetle. Ako sa uvelebila, ostatní sa rozhodli presunúť sa do zvyšných bunkrov. Ešte sa neusalašili a už vypadol prúd. Asi niekde povalilo elektrické vedenie. A tak sme boli bez svetla a tak som mohol v kľude zaspať. Niekto mi ešte niekedy dávno, asi pred troma rokmi povedal, že najlepšie čo môžete urobiť v cyklóne, je ho prespať. Nie že by som to plánoval, práve naopak som očakával, že nebude možné spať, ale ako som zaľahol tak som aj zaspal. Pravidlo číslo štyri: počas príprav v deň D nezabudnite popíjať lahodný alkoholický nápoj, ale v takej miere, aby ste sa len uvoľnili, nie opili, aby náhodou, ak by bolo potrebné zachraňovať situáciu a niečo aj robiť, aby ste boli v stave to zvládnuť a nie naopak pridávať starosti iným, svojou nemiestnou opicou. Tak nad tým uvažujem, že aj to mohlo mať priamy vplyv na moju únavu...

Pravidlo číslo päť: Silný vietor produkuje veľa strašidelného zvuku. Najlepšia obrana sú špunty do uší, majte ich v prípade potreby poruke. Okolo 22:22, teda presne v tom čase ma zobudil pohyb mojej manželky na nafukovačke. Vonku to už pekne fučalo, ale to bolo ešte pred tým najhorším. Teda ani z ďaleka to neznelo ako fučanie vetra, skôr to znelo ako zavíjanie strašidla z nejakého strašidelného filmu. Niekto mi dokonca vravel, že pár ľudí po cyklóne skončilo na psychiatrii z toho zvuku, čo si vypočuli cez cyklón. Pokúsil som sa spať ďalej, ale ten zvuk... to bolo niečo čo liezlo pod kožu. Veeeeľmi nepríjemné. Zaspať len tak nešlo. Tu som si povedal, teraz je ten správny čas, siahol som do vrecka mojich kraťasov a vytiahol som neotvorený balíček nových, nepoužitých, zeleno-žltých, prispôsobivých, penových, nezaplatiteľných a nenahraditeľných špuntov do uší! „Jééééj! Ticho!“ - bolo to, čo som povedal svojej drahej manželke hneď ako som si ich založil. Ona ich mala už v ušiach odvtedy ako si ľahla, lebo jej nerobí ani obyčajná víchrica dobre. A tak som znovu upadol do hlbokého spánku dúfajúc, že ma nezobudí chýbajúca strecha ...

pokračovanie nabudúce...