PowerPlay Magazín

Určite ste zaregistrovali, že Marek Hrivík sa stal tento týždeň 83. Slovákom, ktorý si zahral v zápase NHL. Jeho príbeh je natoľko fascinujúci, že by mohol pokojne poslúžiť ako námet na film. Prečítajte si, akou tŕnistou cestou si musel prejsť, kým sa dočkal splnenia svojho veľkého sna.

V DVADSIATKE MLADŠÍ AKO PÁNIK S TATAROM

Neuveriteľný príbeh Mareka Hrivíka sa začína v roku 2008, keď mal ešte len 17 rokov. Na rozdiel od svojich talentovaných rovesníkov nevycestoval do zahraničia. Namiesto toho sa nechal nalákať do projektu HK Orange 20, ktorý mal pred sebou druhú sezónu svojej existencie. Hoci bol Hrivík najmladším hráčom v kabíne, neviedol si zle. Svoje účinkovanie v projekte zakončil so ziskom 14 bodov (8+6) v 34 zápasoch. V tímovej produktivite obsadil výborné druhé miesto.

Vrcholom sezóny boli pochopiteľne juniorské majstrovstvá sveta 2009, ktoré sa konali v Ottawe. Nášmu tímu sa pod vedením Štefana Mikeša podarilo postúpiť do štvrťfinále, kde sme senzačne vyradili USA po výsledku 5:3. Medaila síce z toho nakoniec nebola, ale po 10 rokoch sme si konečne zahrali v semifinále šampionátu tejto vekovej kategórie.

Na spomínaných MS bol Hrivík našim najmladším hráčom. Okrem neho boli v tíme len dvaja ďalší dvaja dorastenci, ktorí mohli byť draftovaní až v nadchádzajúcom drafte – Tomáš Tatar a Richard Pánik. Zatiaľ čo po nich kluby v júnovom drafte siahli, Hrivík zostal na ocot. Bol to tvrdý úder, ktorý pribrzdil jeho sľubne sa rozvíjajúcu kariéru.

TITUL V MONCTONE SKAUTOV NEZAUJAL

Aj keď o Hrivíka kluby NHL neprejavili záujem, on sa svojho sna o účasti v najlepšej lige sveta nechcel vzdať. Po neúspešnom drafte sa rozhodol opustiť tím HK Orange 20 a zamieril do Monctonu Wildcats, ktorý hrá v skautmi ostro sledovanej QMJHL. Na nováčika si viedol viac ako dobre, zbieral takmer bod na zápas. Paradoxne, na nasledujúce MSJ nebol nominovaný. Podľa všetkého to mal byť trest za to, že dal košom extraligovej dvadsiatke.

Jeho forma od zápasu k zápasu stúpala, počas play-off sa zaradil medzi tímové opory. K historicky druhému ligovému titulu Wildcasts prispel 17 bodmi v 21 zápasoch vyraďovacej časti. Jeho tím sa tak kvalifikoval do prestížneho Memorial Cupu, v ktorom síce netriumfoval, no rozhodne sa jednalo o mimoriadne úspešnú sezónu. Preto mnohí čakali, že si na neho zástupcovia klubov NHL na drafte konečne spomenú. Avšak znova nič! Dostal jedine ponuku, vďaka ktorej sa ako voľný hráč predstavil v drese Columbusu na turnaji prospektov v Traverse City. Ale, zmluvu od nich nedostal.

PODRAZ OD PHOENIXU

Sezónu 2010/11 strávil opäť v drese Monctonu, kde bol s 38 presnými zásahmi najlepším strelcom tímu. V 59 zápasoch nazbieral dokopy 79 bodov. Po tejto individuálne úspešnej sezóne mal vkročiť do seniorského hokeja. So zástupcami Phoenixu Coyotes bol dohodnutý na účasti v kempe nováčikov a hlavnom kempe. Kojoti ale nečakane svoju ponuku stiahli, čím výrazne skomplikovali Hrivíkovu situáciu. V septembri sa už ťažko hľadá miesto, no Marekovi pomohol Moncton a dohodli sa, že bude v ich klube na vekovú výnimku pôsobiť ešte jednu sezónu.

PERFEKTNÝ NÁSTUP DO AHL

Marek pokračoval v nastolenom tempe, body zbieral ako na bežiacom páse. Naďalej pokúšal šťastie, ktoré sa na neho napokon usmialo. Po vypadnutí v play-off prejavil o jeho služby záujem klub Connecticut Whale, pôsobiaci v AHL. V tom čase bol tento tím farmou New York Rangers. Hrivík sa ponúknutej šance chytil naplno, dohral s nimi základnú časť a v play-off sa stal najproduktívnejším hráčom Whale (9 zápasov, 5+4). Newyorčanov hráč z farmy prirodzene zaujal,  preto mu ponúkli trojročný nováčikovský kontrakt.

TRI MESIACE BEZ HOKEJA

Po podpise zmluvy bol stanovený cieľ pre nasledujúcu sezónu jasný – odohrať v NHL aspoň pár zápasov. Avšak osud mu hádzal pod nohy polená. Jednak v NHL bola výluka a navyše kvôli zraneniu zmeškal štart sezóny v AHL, nakoľko v prípravnom zápase utrpel otras mozgu. Po návrate na ľad sa postupne dostal k starej forme i bodom. Z NHL išli pozitívne správy, že sa skončí lockout.

Vyzeralo to, že splnenie jeho sna je na dosah. Bohužiaľ, päť dní pred dohodou NHL s hráčskymi odbormi sa jeho sen rozplynul. V jednom zo zápasov ho totiž trafil zákerne do hlavy Zac Rinaldo. Diagnóza bola neúprosná – ďalší otras mozgu. Otras mozgu je zo všetkých zranení najhoršie, pretože nemôžete vôbec trénovať. Toto zranenie jeho kariéru znateľne pribrzdilo, návrat na ľad trval tri nekonečné mesiace. Tak dlhý herný výpadok počas kariéry nezažil.

OKOLNOSTI HRALI STÁLE PROTI NEMU

Nasledujúce dva kempy bol poslaný na farmu v poslednej selekcii pred štartom sezóny. V podstate medzi poslednými troma útočníkmi, takže v prípade nejakých vážnych zranení by bol povolaní hore medzi prvými, avšak takéto problémy Rangers nepostihli. O kvalite ich kádra v posledných dvoch sezónach svedčí skutočnosť, že raz prehrali vo finále a raz vypadli v konferenčnom finále. Veľa kvalitných hráčov na farme sa preto svojej šance nedočkalo.

TRPEZLIVOSŤ RUŽE PRINÁŠA

Počas tohto leta mu vypršala nováčikovská zmluva s Rangers, preto sa o neho zaujímali mnohé európske kluby, vrátane Slovana Bratislava. On sa ale rozhodol, že na Európu má ešte čas a predĺžil o rok zmluvu s Newyorčanmi. ,,Verím, že NHL si ešte zahrám. Myslím si, že šancu mi dajú,“ okomentoval svoje rozhodnutie krátko po podpise.

Avšak v predsezónnom kempe znova neuspel a dlho to vyzeralo, že šanca nepríde ani v tejto sezóne. Povolania do prvého tímu sa dočkal až teraz, keď nahradil útočníka Daniela Pailleho, ktorého tím v sobotu umiestnil na waiver listinu nechránených hráčov.  Nuž, trpezlivosť ruže prináša. Hrivík absolvoval svoj debut v nedeľnom zápase proti Detroitu, v ktorom podal kvalitný výkon, dokonca dostal dôveru aj počas oslabení. Tým si vypýtal nomináciu do utorňajšieho duelu, v ktorom zaznamenal svoj prvý bod v NHL!

Hrivíkov veľký sen sa splnil, čím všetkým dokázal, že sa netreba nikdy vzdávať, pretože skutočne prehráš až vo chvíli, keď sa vzdáš. Nezlomili ho ani zranenia, či nepredvídateľné okolnosti. V najlepšej lige sveta si zahral, hoci nebol nikdy draftovaný! Uvidíme, aké pokračovanie bude mať  jeho príbeh. Najkrajšie by bolo, ak by sa v NHL dokázal udržať čo najdlhšie.