Revista PowerPlay

V mojom prvom článku Vám prinášam rozhovor s manažérom marcipan a predstavím jeho tím HC Rychle Krpce.

Roman Abramovic: Ahoj tak v krátkosti sa nám predstav.
marcipan: Ahoj. Volám sa Martin a pochádzam z rovnomenného mesta. Pracujem ako softvérový inžinier, som ženatý a mám 2 malé deti. Z toho všetkého vyplýva aj akútny nedostatok voľného času - napr. na hranie PPM.

RA: Ako vznikol názov tvojho tímu HC Rychle Krpce?
m: Ešte počas vysokoškolského štúdia sme "hrávali" podobnú hru a v nej som hrával americkú ligu s tímom "The Rychle Krpce". Ako ten názov vznikol, si už presne nepamätám. Ale pamätám si, že internet sme v tom čase doma nemali a tak počas prázdnin (víkendov) sa hrávalo s jednou nastavenou taktikou, zostavou atď. Po čase som na takéto hry zanevrel hoci kamoši okolo mňa to hrávali. Všetko zmenila až moja zlomená noha...

RA: Čo zmenila zlomená noha?
m: Myslel som to tak, že som opäť začal po dlhšom čase hrávať on-line hru. Dovtedy som sa im vyhýbal. 

RA: Konto si založil počas 4 hokejovej sezóny - teda nie si tu od začiatku. Ako si sa k PPM dostal?
m: Ako som spomínal, registroval som PPM už skôr. Pri každom pive sa nedalo nepočuť ako niekto kúpil SUPER borca! A ako lacno! Najprv som tomu odolával, ale spomínané zranenie mi ponúklo troška viac voľného času, a tak som sa do toho pustil aj ja.

RA: V súčasnosti si na 5. mieste v I.1 lige. Popíš nám cestu až na samotný vrchol zo suterénu V. ligy v 4 sezóne. Ako si budoval káder, do čoho si investoval,... ?
m: Zo začiatku som vlietol do hry ako "expert" a v duchu hesla "návod prečítať až na koniec" som urobil pár zlých rozhodnutí. Našťastie som sa nejak do klikal aj do diskusie, kde som našiel dobré rady od skúsených manažérov.
V princípe som si na začiatku sezóny (keď som už približne vedel s akým príjmom budem môcť hospodáriť) naplánoval, čo všetko chcem postaviť. Káder som budoval zo začiatku striedmo, no neskôr sa ten pomer začínal prirodzene otáčať.

RA: Káder si budoval striedmo znamená čo? Bol si aktívny na trhu alebo si sa skôr venoval ŠA a staval na odchovancoch?
m: Keďže príjmy v nižších súťažiach neboli vysoké a nemal som k dispozícii ani veľký štadión, kupoval som iba lacných hráčov, ktorí by boli konkurencie schopní len v kontexte danej ligy.
Mojou ambíciou nikdy nebol expresne rýchly postup do vyššej ligy, hoci sa mi to raz náhodne a neplánovane podarilo. Na SA som sa tiež nemohol spoľahnúť, lebo mi chodili len samé "lemry". A tie mi chodia vlastne až doteraz  Na jednej ruke by som spočítal všetky moje talenty za tých 26 (?) sezón...

RA: Stal sa z niektorých z tých hráčov na jednej ruke z SA aj reprezentant? 
m: Nie. Ale možno ak by niektorý z nich získal napr. Mongolské občianstvo, šancu by mal. Ak by som ti povedal, že tento týždeň mi prišiel hráč s CZ 161 a priemernou známkou 0,75 hviezdičky, uveril by si mi? A takéto poklady mi sem chodia celkom pravidelne...

RA: Asi ti budem veriť ja som na SA tak isto nemal zatiaľ šťastie. 

RA: Keď už však spomíname tú reprezentáciu, takto dlho na PPM a nikdy ťa nezlákala pozícia trénera repre výberu? 
m: Nikdy som nad tým neuvažoval. Práca repre trénera si vyžaduje extra porciu voľného času. A ak by som ho teoreticky aj mal, nechcel by som ho celý vyčerpať pri on-line hre. Momentálne mi úplne postačuje práca ohľadne "Rychlych krpcov" , ale zároveň platí všeobecné tvrdenie: "Nikdy nehovor nikdy!". Ak teda tvorcovia PPM nepredstavia napr. možnosť hrávať aj juniorskú ligu alebo si vytvoriť vlastný "B" team, je šanca, že ma už ligové súperenie nebude baviť a potom by som sa teoreticky mohol uchádzať aj o tento post. Ale to je skôr len také fantazírovanie...

RA: V I. lige si začal 13 sezónu. To svedčí aj o tvojej kvalite vedieť dlhodobo pracovať s tímom či už po hráčskej alebo ekonomickej stránke. 
No stále chýba čerešnička v podobe titulu. Čo ti chýba k tomu titulu?
m: V prvom rade absencia silnejších tímov ako sú MHC Torpédo Martin či Diablitos :). Alebo aj tímu "HC Ivan IV", ktorý síce nie je momentálne až taký silný, no takmer vždy s ním prehrám. V druhom rade viac času (napr. monitorovať trh hráčov) a v treťom rade viac šťastia a menej hlúposti.

RA: Oproti ostatných atribútom máš dosť nízku streľbu. Je to tvoja taktika? Myslíš že to nie je až taký dôležitý atribút?
m: Ťažko povedať. Určite nie je mojím zámerom mať nízku streľbu,. Avšak je pravdou, že pri kúpe hráča sa až tak na streľbu nepozerám. Keď na tým teraz uvažujem, môj tím je ako Nasťa Kuzminová - rýchly, ale bez streľby. Budem musieť na tom veru troška popracovať. 

RA: Pamätáš sa ako dlho ti trvalo dostavať všetky tribúny na MF 3 podlažné?
m: Tuším som najprv vystaval všetky tribúny typom "Veľká na státie" s kapacitou 250, potom "Stredná na sedenie" (450) a nakoniec tou najsamväčšou (2500).
Tie najväčšie tribúny som budoval rýchlosťou asi tak 1,5 tribúny za sezónu. (cca 5-6 sezón)


RA: Prečo nemáš postavené žiadne bufety? Si vegetarián?
m: Nie som vegetarián, hoci na obedy často chodievam s kolegami do vegetariánskej reštaurácie. Keďže dokážem vypredať niektoré domáce zápasy (aktuálne 6 z 10) aj bez nich, vyhodnotil som túto investíciu ako menej efektívnu. Momentálne totiž potrebujem trocha obmeniť káder a tak si šetrím na posily. Ale časom určite pribudne aj pivko pre divákov.

RA: Čo by si poradil novým manažérom ak sa chcú pokúsiť napodobniť tvoj postup do najvyššej ligy. 
m: Asi nepoviem nič nové: prečítať si návod, vstúpiť do diskusie a byť trpezlivý. Pri tom prvom človek získa esenciálne poznatky (ako vravieva predseda NR SR), pri tom druhom človek získa aj rady plynúce z empirických poznatkov skúsenejších manažérov a pomocou toho tretieho ich dokáže (niekedy) aj zrealizovať.
Ale najviac sa treba samotnou hrou zabávať, pretože nik nedokáže poraziť iného manažéra tak, ako dokáže len manažér manažéra. Inak povedané, ak niekoho už samotná hra nebaví, tak načo ju hrať. 

RA: Na záver ešte tak na okraj, čo ostatné športy? Aj si skúsil, alebo ťa to neláka vôbec?
m: Keď sa spúšťala tuším hádzaná, tak som nachvíľu nad ňou pouvažoval. Lákala ma vidina, že by som mohol byť vyžrebovaný do prvej ligy, čo v tej dobe bol v hokeji pre mňa nedosiahnuteľný vrchol. Ale hádzanej sa vôbec nerozumiem, tak som to nechal tak.

Na úplný koniec Ti ďakujem za rozhovor a prajem ešte veľa úspechov či už v hre alebo v osobnom živote.