PowerPlay-magasinet

Milí čitatelia a prívrženci F1. Dnes vám prinášal článok o ďalšom úspešnom a talentovanom Brazílčanovi Emersonovi Fittipaldim. Toto meno určite nie je neznáme nikomu.

Emerson Fittipaldi

Narodil sa v Sao Paulo 12.12.1946. Pochádza z rodiny, ktorá sa aktívne zapájala do motoristického diania. Jeho otec Wilson Fittipaldi st. bol propagátorom motoristického športu,  významným brazílskym motošportovým novinárom, rozhlasovým komentátorom,  motocyklovým preketárom a zakladateľom pretekov Mil Milhas Brasil v roku 1956. Spolu s manželkou poľsko-ruského pôvodu Józefou „Juzy" Wojciechovskou, tiež novinárkou, sa spolupodieľali na  výrobe áut. Emersonov starší brat Wilson bol tak isto ako on pretekárom F1. Preto sa niet čo čudovať, že sa už od ranného detstva zaujímal o motošport.

Ako 14 ročný tínedžer začal, po vzore svojho otca, ako motocyklista. Neskôr v 16-tich presedlal na hydrofily, ako jeho starší brat. Ale po veľmi nepríjemnej nehode jeho brata sa obaja rozhodli ísť k motokáram.  V roku 1965 sa stal majstrom Sao Paula vo vlastnoručne vyrobenom stroji. O nejaký čas neskôr sa spoločne s bratom rozhodli pretekať v autách, Emerson pretekal s autom značky Renault. V roku 1966 odišiel Wilson Fittipaldi jr. do Európy a o tri roky neskôr ho nasledoval aj Emerson. Otvorené dvere do sveta formule mal vďaka svojmu bratovi a tomu, že sa mu celkom slušne darilo, čo zabezpečilo peniaze pre cestu a začiatok Emersonovi. V roku 1969 sa pri kvalifikácii na 1000 km de Guenadará umiestnil Wilson Fittipaldi na druhom mieste s ich vlastnoručne vyrobeným autom Fittipaldi 3200. Takmer stále sa im darilo a postupne začali dominovať v sériách miestnych motokár, vo Formule Vee, ale aj V sériách GT Racing.

Jeho cesta k F1 sa teda začala v roku 1969, keď ako neznámy chlapec z Južnej Ameriky, ktorý ani nevedel po anglicky dorazil do Veľkej Británie. Kúpil si monopost Merlyn pre Formulu Ford, pri premiére v holandskom Znadvoorte sa mu darilo a viedol, ale potom mu motor vypovedal. Ale ďalšie preteky v Snettertone už vyhral. Neskôr k tomuto výhre pridal ešte ďalšie dve a dostal ponuku od tímu Lotus v F3. Aj tu sa Emersonovi neuveriteľne darilo, skončil na piatom mieste hneď v prvých pretekoch, v druhých skončil druhý a v tretích zvíťazil. Tieto obrovské úspechy mu otvorili cestu do série Lombank Championship. Aj keď bol mladý, svojim napredovaním všetkým dokázal, že môže pokračovať v F1. A tak už na začiatku roku 1970 už sedel v monoposte F1. A trvalo mu to iba necelý rok od príchodu do Európy! Dostal ponuky hneď dve, mal sa rozhodnúť pre Williams alebo Lotus. Rozhodnutie padlo na Lotus. Svoj debut zaznamenal hneď v Grand Prix Veľkej Británie, kde skončil na 8. Mieste. Jeho druhej Grand Prix sa dokonca posunul na 4. Priečku, bolo to na okruhu v Hockenheime.  Aj keď táto Grand Prix bola trochu zvláštna, do cieľa totiž dorazilo iba sedem pretekárov. Ale víťazstvo nenechalo na seba dlho čakať a už v jeho štvrtá Grand Prix mu priniesla víťazstvo, bola to Grand Prix USA vo Watkins Glen. Celkovo skočil Emerson na desiatom mieste.

Rok 1971 nebol veľmi úspešný pre Emersona, čo sa týkalo F1, ale darilo sa mu v F2, kde zvíťazil v troch pretekoch.

V nasledujúcej sezóne si Emerson vynahradil všetko. Vyhral päť pretekov a s prehľadom porazil Jackieho Stewarta, ktorý bol v tom čase už dvojnásobným majstrom sveta. Emerson Fittipaldi sa tak stal najmladším majstrom sveta F1, v tom čase mal 25 rokov (mladšiemu ako jemu sa to podarilo až o 33 rokov neskôr Fernandovi Alonsovi). Zisk majstra sveta bol pre neho veľkým úspechom a zadosťučinením, ale zároveň to bolo prvýkrát, čo sa stal majstrom sveta Brazílčan. A zároveň bol Fittipaldi prvým zo série veľkých brazílskych talentov.

Žiaľ ďalšia sezóna nepriniesla Emersonovi vytúženú obhajobu titulu majstra sveta, práve naopak, prenasledovala ho smola. Pridali sa nezhody v tíme, ktoré zavŕšila Grand Prix Talianska. V Monze mal ešte Emerson šancu na boj o zisk titulu, ale ako prvý skončil jeho tímový kolega Ronnie Peterson. Emersona rozhnevalo, že vedenie tímu nedalo príkaz Petersonovi na spomalenie, aby ho mohol predbehnúť a zabojovať o titul. Nedokázal sa cez tento „podraz" dostať a tak sa rozhodol pre prestup k inému tímu.

Sezónu 1974 začal s tímom McLaren. Hoci jeho cesta k titulu nebola jednoduchá, predsa sa mu to podarilo, tým si vynahradil predošlú sezónu v Lotuse, kedy mu nebolo umožnené titul obhájiť.

Potom, medzi  sezónami 1975 -1976 pripravil všetkým obrovský šok. Rozhodol sa totiž pre prestup do brazílskeho tímu Copersucar - Fittipaldi, kde sa už rok aktívne angažoval jeho brat Wilson. Odvtedy sa mu prestalo dariť. Za celých päť rokov pôsobenia v tíme jeho brata sa mu podarilo na stupne víťazov postaviť iba dvakrát a to v Grand Prix Brazílie v roku 1978, kde skončil druhý a v roku 1980 v Grand Prix USA-západ, kde skončil tretí.

V roku 1980 ukončil svoje pôsobenie v F1 ako pilot úplne, aj keď ešte riadil tím Copersucar-Fittipaldi. No tím aj s väčšinou jeho peňazí šiel ku dnu, vydržal to ešte ďalšie dva roky.

Nad návratom do F1 začal uvažovať v roku 1984. Začal testovať monopost tímu Spirit-Hart, ale nebola mu udelená licencia na pretekanie, a tak sa jeho návrat skončil skôr ako vôbec začal.

A tak ešte v tom istom roku nastúpil do série CART a Indianapolis 500. V CART sa mu začalo dariť a v roku 1989 sa stal víťazom celých majstrovstiev. Rovnako sa mu darilo aj v pretekoch Indy 500, ktoré tak isto vyhral v roku 1989 a v roku 1993. Ale potom, v roku 1996 mal ťažkú haváriu na ovále v Michigane a tým sa jeho jazdecká kariéra skončila.

O rok neskôr, pri lete na svoje pomarančové plantáže, sa zrútil so svojim súkromným lietadlo do bažín. Bol s ním vtedy aj jeho syn, s ktorým čakali na záchranu niekoľko hodín. Vtedy si Emerson myslel, že je to osudové znamenie, a vzdal sa myšlienky na návrat k pretekaniu.

Ale nevydržalo mu to veľmi dlho. Už v roku 2003 sa rozhodol pre návrat. Spolu s partnerom Jamesom Dingmanom si založili nový tím „Fittipaldi Dingman Racing", ktorý súťaží v americkej sérii Champ Car.

V roku 2003 sa rozhodol pre návrat do pretekania a spoločne s partnerom Jamesom Dingmanom si založil nový tím „Fittipaldi Dingman Racing", ktorý súťaží v americkej sérii Champ Car.

V roku 2006 sa ale presunul do A1 GP, kde vedie brazílsky národný tím.

Zúčastňuje sa aj Grand Prix Masters, čo je v podstate Veľká cena veteránov, kde spolu súťažia bývalí šampióni formulí.

Venuje sa podnikaniu v Brazílii, ale aj v Spojených štátoch, kde má aj obchodné centrum v Miami. Je majiteľom pomarančovníkových plantáží v Južnej Amerike a je vlastníkom dvoch rafinérií na ethanol. Ale preteky stále sleduje a je jeho meno má ešte stále silný vplyv.

Je tretíkrát ženatý s Rossanou Fanucchi  a majú spolu syna, ktorému dali meno  Emerson Fittipaldi Fanucchi, narodil sa v roku 2007. S provu manželkou Máriou Helenou má tri deti dcéry Julianu a Tatianu a syna Jaysona. S druhou manželkou Teresou mali spolu dcéru Joanu a syna Luca.

A nemôžem nespomenúť aj ďalšieho z rodu Fittipaldi. Je ním jeho synovec Christian Fittipaldi, ktorý bol tiež jazdcom F1, CART a NASCAR.

 Kariéra v F1

Závodov                 149                  

Majster sveta           1972, 1974

Víťazstvá                 14

Stupne víťazov         35

Pole positions           6

Najrých. kolá            6

Body                        281

Prvý závod               GP Veľkej Británie 1970

Prvé víťazstvo           GP USA 1970

Posledné víťazstvo    GP Veľkej Británie 1975

Posledný závod         GP USA 1980