PowerPlay žurnalas

Pri znovuzrodení PP Magazínu stojí manažér  sx19. Nielen o magazíne, pôsobení na PPM, ale aj o plánoch veterána hry sa dočítate v dnešnom rozovore.

Na úvod by si nám mohol povedať zopár viet o sebe.

Volám sa Jozef. Nepatrím medzi najmladších manažérov PPM, keďže mi onedlho bude ťahať na 40. Pochádzam v východu. Narodil som sa v Humennom. Potom som veľkú časť života prežil v Košiciach. Aktuálne nežijem na Slovensku. Na otázku čím sa živím, je zložité odpovedať, tak ju zväčša prejdem úsmevom. ( 😊 )

Pri PPM si už takmer 16 rokov, čo Ťa stále drží pri tejto hre?

Človeče, to som teda netušil, že to je už toľko. Zrejme to bude nostalgia a rovnako aj tvrdohlavosť a nechuť hodiť 16 rokov „práce" za hlavu. V každom prípade, hoci nie je dokonalá, hra ma stále baví, teda okrem dní, kedy ma rozčúli. Snažím sa PPM aj pomáhať, aby komunita neupadala takým tempom ako doteraz, najnovšie sa pokúšam oživiť magazín, ktorý bol už dlhú dobu mŕtvy. Tebe a  Emzet ďakujem, že mi s tým pomáhate.

Dá sa povedať, že tvojim športom je futbal. Prečo práve tento šport?

Keď som nemal toľko času ako teraz, tak som zvažoval čo ďalej. Futbal mi ako tak šiel, tak som zvyšok zrušil. Naviac som za mlada futbal hrával, samozrejme amatérsky. Najvyššie tuším 5. liga, čiže iba tak rekreačne, a aj to som bol polku „kariéry" niekde na hosťovaní :D No bavilo ma to a zostalo mi to doteraz. Dnes už mám času viac, tak okrem práce pre PPM pomaly rozbieham tímy v ďalších športoch, aj keď len pozvoľna. Sám som zvedavý ako to pôjde.

V minulosti si viedol futbalový národný tím do 17 rokov. Prečo práve táto kategória?

Zišlo sa viac dôvodov. Prvý je paralela s realitou. V mieste, kde teraz žijem, som rozbehol futbalovú prípravku. Ale ako už tomu býva, niekto ti do toho hodí vidly. Vtedy to bol Covid. Po prvých pár tréningoch nám začali zakazovať tréningy, zrušili súťaž a tak dokola. Hoci nie som popierač Covidu, mrzelo ma to, ako kvôli deťom, tak kvôli mne, pretože, keď som sa už do toho dokopal, mal som obavy, že sa mi do toho po zákazoch nebude chcieť. Malou náplasťou bola U17. V tej dobe som aj tu na PPM mal vo futbale rozbehnuté omladenie. A keď som videl, že  j400 pri repre končí a v preferenčných hlasoch viedol ktosi z Česka, bolo jasné, že do toho idem. Po toľkých znameniach osudu som nevidel inú možnosť ako kandidovať, vyhrať voľby a potom aj zlato. V podstate to osud tak chcel.

Aké sú to spomienky?

Spomienky sú super. Až na mizernú spoluprácu niektorých manažérov mám iba pozitívne. Pamätám si prvý ostrý zápas. Hrozné, pokašľal som čo sa dalo. A tak sme doma so slabým Dánskom uhrali remízu. Keď som v reporte videl svoje chyby, hanba ma fackovala. Ale poučil som sa a ďalej to už bola takmer bezchybná cesta za zlatom. Keď ma manažéri zvolili, tak som svojím asistentom Bele i Sabe povedal, tak a teraz si ideme po zlato. Smial sa mi, potom po poslednom zápase už nie. V každom prípade mi kolega  belasaba (hoci je Slovanista 😊) veľmi pomáhal a výrazne prispel k úspechu, za čo mu ďakujem.

So spomínanou reprezentáciou máš na konte aj dve zlaté a jednu striebornú medailu. Je to vrchol tvojej manažérskej kariéry?

Nateraz to tak vyzerá, no dúfam, že len nateraz. Pred touto sezónou som mal veľké očakávania v I. lige, dokonca začiatok vyšiel. Po aspoň 10 fackách od prepočtu, som znovu pevne nohami na zemi. Inak tie 3 medaily sprevádza aj malý mráčik. Trochu som dúfal v zlatý hattrick. Asi to vyznie namyslene, ale bol som pri repre 6 sezón a veril som, že všetky 3 MS vyhráme. Do dnes ma hnevá finále proti Slovinsku. Niekedy sa aj budím v noci spotený, keď sa mi o tom sníva. Slovinský lodivod vtedy prekukol môj štýl hry a nachytal ma na zranenom hráčovi. Ja som mu naletel a prehrali sme zrejme kvôli tomu.

Budeš v budúcnosti znovu kandidovať na post manažéra národného tímu?

Nikdy nehovor nikdy.

Aktuálne nemáš basketbalový tím. Chystáš vybudovanie značky Outsiders aj v tomto športe?

Samozrejme. Aktuálne pracujem na rozvoji ekonomickej stránky tímov v hokeji a hádzanej. Výsledky tam neriešim. Keď budem mať vybudovaný štadión a začnem hrať aj na výsledky aspoň v jednom športe, potom príde na rad aj basketbal. Pomaly už začínam študovať nastavenia herných taktik v hádzanej, teda čas založenia basketbalového tímu sa blíži.

Aké sú tvoje ďalšie plány na klubovej úrovni?

Toto je otázka, ktorá trápi aj mňa. Vo všetkých športoch chcem rozbehnúť úspešné tímy. Zatiaľ je tomu najbližšie futbal. Tam by som chcel časom postúpiť do Ligy majstrov a uhrať tam nejaký pekný výsledok. Základ bude udržať sa v lige, ako mi ukázala táto veľmi náučná sezóna. Predtým som sa dlho pokúšal o Národný pohár, našťastie, ten mám po tejto sezóne už v ToDo liste odškrtnutý.