マガジン

Po dlhých šestnástich sezónach sa trofej za víťazstvo v Pohári víťazov pohárov vrátila späť na Slovensko. Postaral sa o to   ALFSR so svojím tímom  IceDragon, ktorý tak napodobnil svojho predchodcu z 3. ročníka, klub  FC Black Bird pod vedením manažéra   vladimski. O jeho ceste za vysnívanou výhrou, o pocitoch z nej či o plánoch do blízkej budúcnosti si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch.  

Ahoj, v prvom rade gratulujem k skvelému úspechu v podobe víťazstva v PVP. Stal si sa len druhým slovenským manažérom, ktorý tento pohár dokázal vyhrať. Aké sú, resp. boli, víťazné pocity?  

 ALFSR : Ďakujem a zdravím všetky čitateľky a čitateľov magazínu. Bol a je to pre mňa obrovský úspech a na začiatku sezóny sa mi o tom ani nesnívalo. Paradoxné je, že v tej sezóne, keď sa PVP podarilo vyhrať vladimskému, tak som sa ako štvrtoligista prebojoval prvýkrát do PVP.

So svojím futbalovým tímom si už dokázal vyhrať prvú ligu i Národný pohár. Kam radíš triumf v PVP v hierarchii svojich úspechov?

 ALFSR : Je to určite najväčšie víťazstvo. Ale aj zvíťaziť v lige, kde je jeden z top manažérov na PPM, má svoju hodnotu. NP je asi na treťom mieste.

Zameral si sa v minulom ročníku práve na zisk PVP?  

 ALFSR : Každú sezónu začínam rovnako. Neupínam sa na nejaké konkrétne ciele, ale od začiatku idem naplno do všetkého. A postupne, podľa vývoja, si stanovím priority. PVP sa pre mňa stalo prioritou po druhom zápase v PO. Ale to neznamená, že by som ligu nejak zanedbával.

Vývoj v základnej skupine PVP pre teba azda nemohol byť lepší. Vyhral si prvé štyri zápasy, ani raz neprehral...

 ALFSR : To áno, skupina mi vyšla nad očakávania a podarilo sa mi postúpiť s minimálnym úbytkom energie. Prvý gól som inkasoval až v piatom zápase a to bol jediný. V mužstve panovala veľmi dobrá nálada.

Zo skupiny si postúpil z prvého miesta a v 1/16 finále si čelil slovinskému družstvu  Dirty Bastards. Prvý zápas tvojmu mužstvu nevyšiel a prehrali ste 2:0. Nakoniec však všetko dobre dopadlo, v odvetnom dueli už v 40. minúte vsietil tvoj tím tretí gól a predviedol dominantné predstavenie, kedy nepustil súpera za zápas ani k jednej strele. Čakal si od svojich zverencov taký dobrý výkon?  

 ALFSR :  Je pravda, že po prvom zápase som bol trochu sklamaný. Ale veril som, že v odvete, pri troche šťastia, môžem uspieť. Podarilo sa mi na súpera ušiť dobrú taktiku a rozdielna dôležitosť tiež hrala v môj prospech. A to bol ten zápas, po ktorom som sa sústredil hlavne na PVP, keďže mi do karát hralo aj dobré nasadenie do PO. Tu sa ukázal úspech v základnej skupine ako kľúčový.

Osemfinále ti naopak neprinieslo žiadne výraznejšie ťažkosti a  Arsenal Londyn si v dvojzápase doslova zničil pomerom 7:0. Štvrťfinále proti  Levski sofia FC bolo opäť mimoriadne dramatické a po bezgólových 180 minútach sa rozhodovalo až v predĺžení, v ktorom si využil presilovku o jedného hráča a po góloch z 97. a 106. minuty vyhral 2:0. Ako si prežíval túto drámu? 

 ALFSR :  V prvom zápase ma výrazne podržal brankár (samozrejme som mal aj poriadne šťastie) a to mi dávalo veľké šance do odvety. Ale podobný scenár sa odohral aj na našom štadióne, no súperovmu brankárovi to vydržalo len do konca riadneho hracieho času, čo moji hráči v predĺžení dokázali pretaviť do gólov a sen pokračoval ďalej.

Prebojoval si sa teda medzi najlepšie štyri tímy a v semifinále ťa čakal slovenský súboj proti taktiež prvoligovému  Slovlepex SCORPIONS. Toto stretnutie si zvládol lepšie ty, a relatívne s prehľadom si mieril do finále. V ňom si si mal zmerať sily proti nemeckému mužstvu  Excelsior Hamburg Mundial. Aké šance si si dával pred rozhodujúcim duelom?  

 ALFSR :  V semifinále to už bol veľmi kvalitný súper, ale veril som, že som na tom lepšie, a že moje šance na postup sú vyššie ako súperove. A aj napriek tomu, že som obľúbeným súperom Škorpiónov, tak ma nenachytali na hruškách a myslím si, že som postúpil zaslúžene. Pred finálovým zápasom som bol miernym optimistom. Taktiku som zvládol dobre, súpera som prečítal a všetko dopadlo podľa papierových predpokladov. Aj keď treba priznať, že to bol veľmi vyrovnaný zápas dvoch vyrovnaných súperov. Rozhodovali maličkosti. Našťastie rozhodli v môj prospech a mohli sme oslavovať na domácom štadióne. Čo viac si fanúšikovia mohli priať. Koniec všetkých nádejí pre súperov. (pozn. redaktora : Štadión  IceDragon sa nazýva End of all hope!, teda v preklade do slovenčiny, koniec všetkých nádejí)

Prezraď nám, ako vyzerala u teba tvorba taktiky pred takto dôležitým zápasom. Dal si si na nej záležať viac ako pri iných zápasoch počas sezóny. S akými taktickými úmyslami si do stretnutia vstupoval? 

 ALFSR :   Nad taktikou som dlho rozmýšľal, nervózne som to viackrát od rána kontroloval, aby som náhodou neurobil niekde chybu. Dokonca som nastavil aj striedania pre prípad červenej karty a nič som nechcel nechať na náhodu. Pár manažérov som požiadal, aby mi súpera preklepli. Všetko muselo do seba zapadať. Pre porovnanie.....predzápasovej príprave pred ligovým zápasom sa venujem maximálne 2-3 minúty.

Nakoniec si bol vo finále úspešný, keď ťa tesne pred uplynutím hodiny hry dostal do vedenia Jan Kvam, vybojované jednogólové vedenie si si udržal až do konca a mohol sláviť triumf. Ako si prežíval finálový duel?

 ALFSR :  Po dlhej dobe som sa s nervozitou tešil na live prenos. Sledoval som ho so zatajeným dychom. Nič okolo som nevnímal. Po góle som sa tešil ako malé dieťa. Od tej doby to bolo ešte nervóznejšie, čas išiel veľmi pomaly. Len už nech je koniec....hovoril som si v duchu. A po záverečnom hvizde to bola tichá radosť, prekvapenie. Neveril som, že sa mi to podarilo. Tak významná vec na PPM. Víťazstvo v medzinárodnom pohári. 

Aké máš plány pre túto sezónu, pokúsiš sa obhájiť titul alebo sa zameriaš na iné ciele? 

 ALFSR :  Ako som už napísal vyššie, tak zatiaľ nemám nič konkrétne. Uvidím, ako sa mi bude vo všetkých súťažiach dariť a podľa toho sa rozhodnem. Ale priorita je postúpiť čo najďalej v NP (prípadne aj zvíťaziť, ak bude dobrá konštelácia hviezd), v PVP postúpiť minimálne zo skupiny a v lige skončiť do siedmeho miesta. Ešte raz ďakujem za pozvanie k rozhovoru a prajem všetkým manažérkam a manažérom, nech sa im darí. A ešte jedno príslovie na záver: "Nie je hanba byť druhý, keď si prvý."

A v neposlednom rade by som chcel pozdraviť všetkých dinosaurov na PPM.

Ďakujem manažérovi  ALFSR  za rozhovor i za skvelú reprezentáciu slovenského PPM futbalu v medzinárodných pohároch a držím palce nielen jemu, ale aj ďalším našim zástupcom, aby sa im v pohároch darilo aj v tomto jubilejnom 20. ročníku PPM futbalu.