PowerPlay Magazin

Nočné potápanie je super extra zážitok za všetky drobné.  Vlastne sa jedná o potápanie v noci, potme. Už len denné potápanie je čiastočne nebezpečné z pohľadu ak sa niečo stane, v hĺbke, tak je malá šanca na prežitie. Z toho vzniklo pravidlo - maximálna povolená hĺbka nočného ponoru je 10 metrov. Z tejto hĺbky je možné sa bezpečne vynoriť v priebehu 1 minúty. V Austrálii je bezpečnosť postavená na prvé miesto. Trebárs motorkár nemôže zaparkovať motorku na chodníku, lebo by mohol ohroziť chodcov. Alebo v prípade vyznačného pozdĺžneho parkoviska, na krajnici vozovky nie je dovolené zaparkovať viac ako 1 vozidlo v rámci bezpečnosti. Teraz si zoberte 5 motorkárov nemôže zaparkovať na jednom takomto mieste, lebo je to protizákonné, takže musia zabrať 5 parkovacích miest. No, podľa mňa to logiku nemá. Takže späť k bezpečnosti v Austrálii – je pritiahnutá za uši a strašne prehnaná do extrémov až sa vám z toho niekedy zastavuje rozum.

Takže okrem maximálnej hĺbky 10 metrov je tu ešte iné pravidlo, vo vzduchovom cylindry musí zostať minimálne 100 kilopaskalov tlaku vzduchu. Plná nádrž je 200 kilopaskalov, čiže sa musíte vrátiť s viac než polovicou vzduchu.

Takže vás vypravia z lode upozornia vás, že pod vodou vidíte 2 druhy svetla. To zelené pochádza z lode. To biele, to je Mesiac. Rozhodne sa nesnažte plávať smerom za bielym svetlom, lebo vás môže zaviesť pekne ďaleko od lode. Nafasujete baterku, pokiaľ nemáte vlastnú. A idete potápať. Ja okrem baterky mám vlastný foťák. Na lodi majú niekoľko fotoaparátov na prenájom, ale na nočné ponory ich nepožičiavajú, čo je škoda, lebo z tých mám najlepšie fotky, lebo tam nie je denné svetlo, ktoré strašne ovplyvňuje expozíciu. Je to ale z austrálskych bezpečnostných dôvodov. Dokonca mňa nútili aby som držal baterku v pravej ruke, a v ľavej mal foťák. Väčšina fotoaparátov je robená na pravú ruku, takisto aj môj a tak ako skočím do vody, tak si proste prehodím baterku na ľavú ruku a foťák tam kam patrí. Ako som spomenul, v jednej ruke životne dôležité svetlo v tej úplnej tme a v druhej foťák a na kontrolovanie potápačskej konzoly so vzduchom a potápačským počítačom nejak nezostáva voľná ruka. Mal som sa narodiť ako chobotnica, mal by som viac chápadiel k dispozícii a bol by som veľmi chytrý, ako chobotnica.

Tak takto vystrojený sa v dvojici vydávame na prieskum koralu v noci. Ešte vám doporučia, aby ste stlmili svetlo zakrytím proti vlastnému telu. A v tejto tme máte strašne prudko zamávať rukou. To vytvorí malé zelené svetielko. Tento efekt zabezpečuje planktón, ktorý sa rozsvieti a je to velmi pekné. A tak tam v tej vode kde nevidíte ďaleko, lebo je tma, a máte malé svetielko, ktoré je síce veľmi výkonné, ale pripomína bludičku. Teraz tam tak visíte vo vode v hĺbke tak 4-5 metrov, dno ešte nie je poriadne vidieť, hladina je už ďaleko a všade okolo tma. Teraz si predstavíte čo všetko žije v oceáne, ktorý je okolo vás a poviete si: “Čo tu ja robím?”

V noci vyliezajú predátory na lov. Takže máte možnosť vidieť úplne iné tvory ako cez deň. Väčšina rýb sa snaží na noc nájsť úkryt. Jedným z nočných predátorov je žralok. Je ho poznať podľa zelených očí. Väčšina živočíchov má červené oči keď si na ne posvietite baterkou. Jeden z trikov, keď chcete nájsť nejaké živočíchy, tak si priložíte baterku vedľa hlavy a hľadáte odraz očí. Takto sa v noci dajú krásne nájsť krevety na koraloch. Ale ak zbadáte zelený odraz, tak to je určite žralok alebo raja alebo iný tvor príbuzný žralokom. A čím viac sú tie dva zelené body vzdialené od seba, tým väčší žralok to je. A pokiaľ vidíte obidve naraz tak to ide priamo na vás s otvorenou tlamou pripravený zahryznúť. No a takéto veci vám vykladajú pred každým nočným ponorom inštruktory na lodi. A potom aby ste nemali mať strach z toho ponoru. Okrem toho ak ide skupinka ľudí a vedie ju inštruktor, tak poznamená, že kôli tme je lepšie keď ste blízko mňa okolo mňa, a keď príde žralok a zožerie niekoho z vás, tak by ste mali zúžiť kruh okolo mňa aby sa mi nič nestalo. Samozrejme na koralovom útese žijú miniatúrne repliky veľkých nebezpečných žralokov. Teda žijú tam druhy a tie sa v dospelosti dorastajú 2 metrov a pokiaľ ich uvidíte tak to môžete považavať za šťastie, lebo akonáhle vás zaregistrujú tak sa vzdialia do bezpečnej vzdialenosti.

Na koralovom útese je ešte jeden nočný lovec, ktorý vás sprevádza počas vašeho potápania. Chňapal (viď obr.) je český názov tejto ryby, ktorý výstižne popisuje správanie ryby. Vyslovene chňapá po koristi. A vaše svetlo je pre neho ukazovátko na korisť. Keď vidíte nejakú rybičku a posvietite na ňu, tak chňapal po nej chňapne. Takže nám povedali na lodi, maximálne 2 zabitia na potápača :). Raz ma jeden z nich vystrašil, pretože sa vynoril z tmy vľavo vedľa mňa, keď som sa snažil preplávať pomedzi dva koraly. Preplával asi pol metra odomňa a nebolo ho vidieť až zrazu je niečo vedľa vás. Takto v noci si dávaťe pozor na všetko a je to to isté ako keď idete lesom v noci s jednou baterkou a kamarát na vás vyskočí z krovia. Tak taký pocit som mal aj ja. Na to je trest, oni sledujú svetlo a ako ho zamierite rýchlo na koral, a potom vypnete svetlo, chňapal v jeho dravosti vletí v plnej rýchlosti do koralu. To má za to, že ma takto vystrašil!


Ale v noci nájdete veľa príšeriek, ktoré cez deň neuvidíte. Raz som sa strašne vyľakal na languste (viď obr). Potápam si okolo istého koralu a tak sa pozriem vedľa seba v pravo a ľaľaho langusta! Voľajú ju skalná langusta a dorastá okolo 50 centimetrov. V živote som nevidel tak obrovskú langustu! To bol zážitok. Tak som ju v rýchlosti vyfotil a otočil som sa aby som si ju vyfotil zpredu. To som nevedel, čo mi to môže urobiť, a z predošlých skúseností som opatrnejší. Teraz som sa teda namanévroval tak aby som bol zpredu tohto modrého zvieratka. A ono to na mňa otočilo asi metrové tykadlo a to mi už nebolo všetko jedno, a už som zrýchlene dýchal a odfotiť to už nešlo... mám ďalšie 2 fotky, ale obidve sú mimo, na jednej je piesok pod ním, na druhej vrch koralu, pod ktorým sedel. Ako som sa od neho vzdialil tak som sa musel ukludniť, stratil som veľa vzduchu z nádrže. Nakoniec sme sa dozvedeli, že sú neškodné a nie sú ani veľmi chutné na jedlo.

Ale z nočných ponorov máme krásne fotky perutýna, langusty, krevét, koralu a iných morských zvieratiek, ktoré sme nikdy inokedy nemali možnosť vidieť. Je to síce trošku viac adrenalínový zážitok ako denné potápanie, ale naozaj stojí za to.