PowerPlay Magazin

Jedného pekného dňa sme sa vybrali potápať. Ako iste viete z predošlých článkov, väčšinou sme teda potápali, keď bolo pekne. Ale tentokrát si aj pamätám farby okolia, lebo som ich vnímal trochu inak. Bolo zimné obdobie a slnko bolo relatívne nízko nad obzorom. Tentokrát sme sa vybrali na nami úplne nepreskúmané pláže trocha ďalej na sever od Manly. Náš ciel bola Narabeen Beach a Avalon Beach. Avalon bol dokonca doporučované miesto z potapačského obchodu, kde sme si požičiavali cylindre. A musím povedať, že sa veľmi nelíšilo reliéfom od ostatných pláží v okolí Sydney. Veľmi podobné ostatným potápačským miestam. No ale pekne popriadku.

Dostavili sme sa na prvú pláž bližšiu od Manly asi tak 10 kilometrov – Narabeen. Pripravili sme si výstroj ako vždy, ale tentorkát sme parkovali veľmi blízko pláže, takže sme sa nenaťahovali dlho a ďaleko s tažkou výstrojou. Som si aj hovoril, tu nejak veľa potápačov nie je. Túto pláž som zvolil na potápanie ja, lebo strašne veľmi pripomínala Shelley beach v Manly. A tam je pekné zátišie a kľudná voda, ako Shelley beach v Manly a asi aj veľa k videniu a relatívne dobrá viditeľnosť. Shelley beach je najlepšia v časoch keď je rozbúrené more a nikde inde sa nedá potápať kvôli veľkým vlnám. Tak si hovorím to bude parádička na Narabeen, dobrá viditeľnosť a uvidíme niečo iné, nové. Tak sme vhupli do vody a vydali sa smerom od pobrežia na otvorené more do hlbšej vody, aby sme sa mohli ponoriť. Ako sme sa ponorili, tak som bol celkom rozčarovaný. Táto pláž pripomínala pláže vo vnútri zálivu Harbour. Chaluhy, bordel a celkom zlá viditeľnosť na to, že to bolo na otvorenom mori. No veľmi sa nám to nepáčilo a v tom chaluží sa aj morský život ľahšie skryje, takže sme toho veľa zaujímavého nenašli a do toho niečo ale strašne nepríjemne ovplyvnilo náš ponor.

Asi tak po nejakých 10 minútach pod vodou sme sa ocitli zoči voči nám známej a veľmi obľúbenej hanblivej sépiovej kosti ešte stále obalenej živou sépiou. A tu tá sépia sa netvárila ako vždy hanblivo a prívetivo a nevyzerala, že by sa snažila skrývať a utekať pred nami. Bol to zatiaľ jeden z mála objektov na fotenie, takže som sa ho snažil odfotografovať, ale blbec, sa mi blížil až veľmi k fotoaparátu, takže som nemohol spraviť dobrú fotku. Vyslovene šla bližšie a bližšie. Tieto sépie normálne vystrkujú prostredné chápadlá nahor a tvária sa strašne milo ako malé deti, keď spravili niečo nezbedné a chcú sa vyhnúť problému a snažia si to vyžehliť svojím milým neodolateýným úsmevom. No táto nie. Všetky chápadlá mala nadol a vypadala vážne. Nielenže to, ale vypadala až nahnevane. A stále sa blížila bližšie a bližšie. Už som nevedel, čo robiť a po skúsenosti s modrokrúžkovou chobotnicou som nemal tri krát chuť byť napadnutý niečím väčším, čo normálne nerobí žiadne problémy a ktovie čo mi to môže urobiť. Takže ma zachvátila panika. No a tak som sa pustil do rýchleho dýchania ako to pri strese býva a tak som ju nakoniec odsotil odomňa. Uvažoval som o použití noža na obranu, ale zatiaľ ma nenapadla, tak som nemal dôvod ho použiť. Ale nechcel som, aby ma napadla. Trochu nás prenasledovala a tak som ju odsotil, tak vypadala, že sa zľakla a dala si pohov a odišla. To som už ale mal poriadne napumpovaný adrenalín a nebolo mi všetko jedno. Ale snažil som sa to rozdýchať a venovať sa pokojnému a relaxujúcemu potápaniu.

Tak sme sa s Veronikou otočili a pokračovali v ponore smerom na otvorené more. Viditeľnosť nebola nejak skvelá. A ani dno nevyzeralo, že má spád do hĺbky. Hĺbka bola len okolo niekoľko metrov. A tak si kontrolujem parťáka Veroniku, že či je v pohode a ona s vypleštenými očami prudko gestikuluje smerom za mňa. Tak sa pomaly otáčam a ona stále poukazuje ale nie za mňa ale na mňa. Tak sa vám pozriem zhruba smerom kam ukazuje a div mi oči z jamôk nevyskočili. Tam kde som mal predtým foťák bola sépia. Celá bola obopnutá okolo podmorského púzdra, asi len taká pätina z púzdra bola vidieť. Teraz si hovorím, no aké šťastie, že si nevybrala moju nohu, ale foťák. Jedným vehementným mrsknutím ruky som ju striasol z prístroja. Bol som prekvapený, že na tom nedržala silnejšie, a že som ju tak ľahko a rýchlo striasol.  Čakal som, že bude držať ako chobotnica a preto som tomu dal veľkú razanciu. Tak sme sa na seba pozreli a hovoríme si vzájomne, že čo tá sépia má s foťákom? A že už máme obaja dosť tohoto ničoho, nikde nič, slabá viditeľnosť, sme rozhodení z útokov nejakej sépie, máme veľa vzduchu vydýchaného, tak že to necháme a ideme von. A pozerám, že Veronika má o trochu menej vzduchu v nádrži, tak jej posunkovou rečou potápačov hovorím, vezmi si odomňa, ja mám ešte dosť. Tak si vzala môj oktopus, a dala si ho do pusy, že sa nadýchne a zrazu začala panicky rozhadzovať rukami a naháňať svoj regulátor. Nechápal som, čo sa deje a prekvapene na ňu pozerám a ona, že mi nefunguje oktopus. Ja stlačím tlačítko a z neho sa valí strašne veľa vzduchu. Nechápavo pozerám, a rozhodím rukami v zmysle že veď funguje. Tak mi naznačila naspäť, že si ho mám vyskúšať. Tak som tak aj učinil a pripravený s prstom na tlačítku som si ho dal do pusy. Skúsim potiahnuť a nič. Tak som si tlačítkom pustil vzduch a pochopil som, čo sa mi snažila naznačiť. Môj oktopus nefungoval. No, tak som si skoro udusil manželku, a našťastie sme boli už len v nejakých 2 metroch, takže sa mohla v kľude vynoriť a asi by sa teda neutopila. Tak sme došli na pláž a plný zážitkov, nie zrovna najkrajších sme sa pustili do horlivej debaty. Že aká je táto beštia protivná. Zhodli sme sa na tom, že to bude asi niečo s tým elektromagnetickým poľom, čo tú malú dráždilo. Ale, že sa nám to ešte nestalo. A čo to do nej vošlo? A ten moj oktopus potrebuje spraviť. No keby mi zlyhal regulátor, tak som pekne v keli. Veronika sa vyjadrila, že to bol pre ňu šok, lebo to nečakala, a navyše do neho ešte prudko vyfúkla posledný vzduch z pľúc. To je spôsob čistenia regulátora. A potom nastal prudký nádych a nič. Ten oktopus bol proste zablokovaný a nedalo sa cezeň naťahovať vzduch. Dal sa prefúknuť tlačítkom, ale to plytvá vzduchom. Takže takto rozladený sme si povedali, že druhý ponor tu dávať nebudeme, a že pôjdeme teda na pláž v Avalone, ktorú nám tak vrelo v obchode doporučovali.

Čo bolo vlastne s tou sépiou v tomto ponore, a prečo na nás útočila a ako to vypadalo na Avalone, vám priblížim vo voľnom pokračovaní v nasledujúcom článku.