PowerPlay Magazin

V dnešnom článku vám predstavím nie veľmi známy šport- bicyklebal.

Väčšina netradičných športov je mladých a ešte sa nestihli dostať do povedomia ľudí. Pri bicyklebal-e to neplatí. Tento šport bol známejší v 60.-70. rokoch minulého storočia. Dnes je v Česku tento šport omnoho známejší než na Slovensku, hlavne vďaka tomu, že v Česku existovali (a stále existujú) mnohé bicyklebal-ové kluby.

O čom vlastne je táto hra?

Ide o loptovú hru, kde sa hráči snažia dostať loptu súperovi do brány. Klasika. Ale pozor, hráči sedia na bicykloch, z ktorých nemôžu počas zápasu zosadnúť. Ale ako potom tú loptu dostanú do brány? No za pomoci kolies a niektorých častí tela (nôh nikdy).

Kde sa hrá?

Súťažné zápasy sa hrajú na vybraných ihriskách s rozmermi 15x12m. Na oboch kratších stranách sú bránky tvaru štvorca s rozmermi 2x2m. Celý obvod ihriska je ohraničený 0,3m vysokými mantinelmi, ktoré sú odklopené od pravého uhla smerom von z ihriska (pripomína misu). Ale pre obyčajnú hru s kamarátom stačí dostatočne veľké spevnené miesto (telocvičňa, ulica, parkovisko). Hrá sa so špeciálnou loptou, ale obyčajná futbalová úplne postačí.

Pripadá mi ťažké sa na bicykli "zvŕtať" po telocvični a ešte k tomu aj udierať do lopty za pomoci kolesa.

Kvôli tomu sú na tento šport špeciálne bicykle. Ide o bicykle s pevne danými rozmermi (koleso musí mať priemer 65 cm), sú veľmi ľahké, majú pevný prevod (1:1) a väčšine by asi chýbali brzdy. Okrem toho majú riadidlá vykrútené smerom nahor, a sú značne predĺžené. Sedadlo majú až pri konci zadného kolesa (aby sa ľahšie dvíhalo na zadné koleso).

Viem kde sa hrá, aj s akým bicyklom. Ale koľko ľudí je súčasne v hre?

Pri klasickej hre sú proti sebe dve dvojice. Každý hráč je rovnako brankár, obranca aj útočník.

Ako sa môžem lopty dotknúť?

Lopty sa môžeš dotknúť ktoroukoľvek časťou bicykla (najčastejšie ide o predné koleso, ktorým sa aj strieľa), hlavou i trupom, nie však rukami a nohami. Rukami môžeš hrať vo vlastnom trestnom území, avšak loptu musíš pustiť skôr ako sa dostaneš na trestné územie súpera.

Ako dlho sa hrá?

V tejto hre nie je presne stanovený čas ako dlho sa má hrať. V každom turnaji rozhodcovia určia dĺžku trvania, a či sa bude celé kolo hrať naraz, alebo sa rozdelí na polčas. Zvyčajne sa hrávajú polčasy a to 2x5 alebo 2x3 min. Niekedy sa finálové kolo hrá naraz, a to 7 alebo 10 min.

Každá hra má svoje pravidlá. Ako je to pri bicykelbal-e?

Nie je povolené sa dotknúť nohou zeme. Hráč ktorý sa dotkne, ale spadne, sa vráti za vlastnú bránkovú čiaru a až potom sa môže zapojiť naspäť do hry. Rovnako aj strela nesmie byť dokončená došlapom či pádom. Podobne ako v futbale sú trestné údery (trestné kopy) alebo voľné údery (z miesta priestupku). Okrem toho poznáme aj údery z autu (1m od mantinelu) a aj rohové údery.

Niečo z histórie?

Bicyklebal pochádza z Nemecka a jeho vznik sa datuje na koniec 19.st. Hra mala pôvodný názov Rad-Ball a ako prvý ju predstavil Nicholas Edward Kaufmann. Prvé majstrovstvá sa konali v roku 1929 a prebiehajú aj v súčasnosti. Najúspešnejší hráči, ktorí hrali túto hru boli bratia Pospíšilovci (Češi). Titul majstra sveta získali rekordných 20 krát.

Hra je dosť fyzicky náročná, vyžaduje skúsenosť a špeciálny bicykel, ale napriek tomu je veľmi zábavná a dá sa hrať prakticky hocikde.