TUČ HO! - Mor Ho po zahoracky
Chuapče mojého rodu
a nedaj si paprčú špinavú
ukradnút slobodu,
ani od Rusa, ba ani od USA
Keby tak Slováci
dostali takú zem
kerá by pro nich byua
národním pokladem,
keby jak o zuato,
o ňu sa s každým hrvali
od starej mamy v poléfce
vši by nehledali.
Keby jak vjerné labuďe
držali pevne spouem,
rozum na predek stavjali
a nedali sa vést vouem.
Keby sa kukali vysoko
a s bárjakým lumpem
sa nebratrili
žebrákovi aby sa nesmíli
a pred pánem v buace
sa neplazili.
Aby si chrbet zrovnali
a nikomu sa neklaňali,
to, co je dobré, aby chválili
a co je špatné, aby pohaňali.
Keby už ale ňeco robili,
a né enem furt nadávali
chytrý aj húpého počúvá,
medzi sebú aby sa nehádali.
Keby tak starečkúv domeček
Pred ceuým svjetem vychválili,
za pjeknú reč a pjesničky
sa pred nikým
a od inád nehambili.
Aspoň jak Turci ve Vídni,
aspoň tak, aby doma pánma byli
a šecko, co má trošku cenu,
s lapajama v smokingoch
nepropili.
Keby tak Maďari
nám Tótom pokoj dali,
a ten svúj húnský rypák
furt do nás nestrkali,
keby tak Dratár z Ameriky
im po chrápje jednu dau,
ale rádnú, aby si Nagy Arpád
už druhú nepýtau.
Keby tak orli z Tater zleceli
pjekne ... jak luftem akrobat,
a glvli každého do huavy,
do nás sce do houa oškubat.
Akeby ten Pánbíček...,
aspoň ten,
konečne splniu suovo,
a nad vypaseným neprávem,
vyhráuo by chuďučké dobro,
keby tak krehučký anďel
po ceuém nebi zasvíciu
a tych co nás scú ukrkat,
porádne kopeu do rici!